Po dvoch albumoch ich nie je možné k nikomu prirovnať. Označujú ich ako superskupinu, no oni sú skromnejší. Robia koncerty, na ktorých sa energia krája nožom, o čom presvedčili aj na nedávnom turné. V Košiciach im robili spoločnosť Kolowrat a Archívny chlapec, voľno pred vystúpením sme využili na rozhovor, do ktorého sa zapojil Losos, Lyrik a Stanka.
Stanka: Zlokot je regulárne fungujúca kapela, nedá sa nazvať projektom. V podstate keď sme už začínali, nešlo o projekt. Je to zoskupenie štyroch ľudí z rôznych žánrov, no celkom rýchlo sa z nás stala kapela. A označenie "superskupina" pochádza od redaktorov alebo recenzentov, sami sme sa tak nikdy nenazývali. A asi to ani nie je úplne šťastný názov, pretože niektorým ľuďom pojem "superskupina" evokuje úplne niečo iné, než v skutočnosti je.
Ako si spomenula, každý člen kapely pochádza z odlišného žánrového prostredia. Bol to prvotný zámer urobiť niečo ako "crossover" alebo išlo len o náhodu?
Lyrik: Absolútne nie. Vtedy sme netušili, čo ideme robiť a ani teraz netušíme, čo budeme robiť. Keby sme zajtra išli s Erikom (Lososom – pozn. autora) vyrábať nejakú skladbu, vôbec by sme netušili, čo z toho vzíde. Je to totálne živelné, by som povedal. A to, že nám to vychádza tak dobre, je len výsledkom a dôkazom našej geniality. (smiech)
Držíte sa teda známeho hesla, že "najlepší hudobný štýl je žiadny štýl"?
Losos: Napríklad ja som si nikdy nevedel predstaviť, že robím nejaký konkrétny štýl. Mňa odjakživa bavilo veľa rôznej hudby. Pri druhom albume Zlokotu som sa síce snažil, aby bol žánrovo čistý a mal nejakú hudobnú líniu, ale potom som začal robiť nejakú pesničku od basového groovu, ktorý ma niekam doviedol. Potom som začal robiť ďalšie songy a zistil som, že každý je úplne iný. Takže asi nemám chuť sa obmedzovať. To, že album je rozmanitý, nie je prvotný zámer. No momentálne teda robiť veci iným spôsobom neviem.
Kedy si prišiel na to, že tvoríš stále niečo v inom duchu? U Noisecut?
Losos: Noisecut bol taký istý...
Stanka: Podľa mňa bol Noisecut kompaktnejší než Zlokot...
Losos: Posledný album Noisecut - Háj & Lov bol hudobne rozmanitý. Možno Betkin spev to tak nejako spájal, ale napríklad Jazda s Lyrikom bola rapová, potom tam boli rockové veci, niektoré skladby mali jazzový nádych. Mám pocit, že stále som robil žánrovo rozmanitú hudbu. Obdivujem kapely, ktoré urobia 13 rovnakých songov, úplne súdržných.
Stanka: Zlokot je nadžánrový. My si ulietavame na tom, že jedna pesnička je taká, ďalšia úplne iná. Baví nás to, že čím je to viac šibnutejšie, tým je to väčšia zábava.
V každom kolektíve sa takáto rôznorodosť prejaví inak. V čom u vás spočíva čaro vzájomného dopĺňania sa a obohacovania?
Losos: V princípe hudbu robím ja, texty Lyrik, čiže často pracujeme spoločne. Musím reagovať na to, čo Lyrik urapuje a dbám na to, že do toho ešte príde živý bubeník (Michal Lašán - pozn. autora) a gitara. Tá hudba zatiaľ - a možno aj bohužiaľ - nevzniká tak, že sa stretneme všetci štyria a začneme jamovať. Na začiatku je môj alebo Lyrikov prvotný impulz, na ktorom potom pracujeme. Sú aj party, ktoré som vymyslel a bubeník ich potom len zahrá. No radi by sme v budúcnosti robili štýlom, že pôjde o kolektívnejšie dielo.
Stanka: Prvú pesničku, ktorú sme so Zlokotom zložili, je Rýl, čisto punková vec. Robili sme ju na skúške všetci spoločne tak, že sme chytili nástroje a bolo to. Potom aj HR Kráľ vznikol spoločnými silami. Samozrejme skupinových diel je menej než tých, ktoré boli skomponované individuálne.
Losos: Na druhej platni už skupinové počiny asi ani nenájdete.
Aby sme si to ujasnili, čo je prvé, hudba alebo text?
Lyrik: Na Slowakische Genius bola prvá vždy hudba. Pre mňa bolo výhodou, že vtedy mal Erik svoje plodnejšie obdobie skôr než ja. Nasúkal 20 beatov, ktoré mali nejakú atmosféru a ja som z nich vybral tie, ktoré sa mi páčili. Potom sme spolu konzultovali, čo by sa hodilo na album a na čo by sa dali urobiť texty. Začal som sa zžívať s ich atmosférou a predstavoval som si rôzne obrazy, ktoré vo mne vyvolávali. Bolo to dosť intuitívne, asi 60-70 percent veršov vzniklo priamo v štúdiu, kde sme ich priamo nahrali a už prvý pokus nám vychádzal.
Losos: Iba pieseň Malí ľudia vznikla tak, že Lyrik už mal text a podľa jeho vízií som robil beaty. Mal vymyslenú celú štruktúru, frázovanie, no to bola jediná vec, ktorá vznikla týmto spôsobom.
A ako sa do vízií dvoch hlavných skladateľov dopasujú gitarové riffy?
Stanka: V dvoch alebo troch pesničkách si Erik vymyslel gitaru a rovno ju aj nahral. Tie party som sa potom naučila kvôli koncertom, no niekde som si dupla, že to chcem prehrať, lebo som tam chcela mať svoju gitaru. V iných skladbách som si vymyslela svoje vlastné party.
Losos: Niekedy vymýšľam základ pesničky od gitary, takže ju rovno nahrám a niekedy urobím len beat a nechám pre gitaru priestor, aby ju tam dodala Stanka.
Stanka: Ja sa na to hnevám, keď mi Erik vymýšľa gitary...
Losos: Áno, lenže keď začínam od nej, nemá zmysel ju vypustiť.
Vzniká vtedy medzi vami "tvorivé pnutie"?
Losos: Stanka sa niekedy durdí...
Stanka: Keďže ide o jeho robotu, môže celý deň sedieť a pracovať na tom v štúdiu. No ja musím občas pracovať inde, nemôžem tam byť celý čas aktívne a občas som urazená, že to urobí za mňa. Čiže buď to prehrám, vymyslím niečo úplne iné alebo to zostane tak, ako to je, lebo to tam naozaj tak má byť.
Uvažujete na ďalšom albume nad pridaním nejakej novej hudobnej zložky?
Losos: Možno pridáme country alebo vážnu hudbu, naozaj netuším...
Lyrik: Ja by som tam rád pridal acid house... alebo EBM, electronic body music.
Losos: Máme v pláne, že vydáme EP alebo celú platňu, ktorá bude nahratá úplne naživo. Išli by sme na chatu, nastavíme mikrofóny, zapneme nahrávanie a celá hudba vznikne živým hraním nás troch. Mohlo by sa to podariť.
Mnohých ľudí prekvapilo, že s novým albumom ste prišli veľmi skoro po debute. Aký je váš názor?
Lyrik: Bolo to nutné...
Stanka: Nutné zlo. Ono to len tak vyzerá, že je tam krátky odstup. Idiota sme vydali začiatkom roka 2013 a Génia koncom roka 2014. Čiže sú to skoro dva roky. Ide o to, že Erik mal veľa voľného času a nápadov, takže to tak dal celé dokopy.
Losos: My sme si povedali, že vydáme album a padol aj termín, takže sme to chceli splniť. V štúdiu robím mix, trávim tam teda veľa času, na rozdiel od ľudí, ktorí sú v iných džoboch a nemajú toľko času. Nad našou hudbou rozmýšľam nonstop a spravil som toľko pesničiek, že nebol dôvod to odkladať.
Stanka: Boli sme radi, lebo vždy treba mať nejaký impulz do budúcnosti, že na niečom stále robíš.
Bolo medzi tými impulzmi aj vaše vydavateľstvo?
Stanka: Nie. Slnko Records zo zásady tieto veci neovplyňuje.
Losos: Oni sú skôr radi, keď nikto nič nevydáva, pretože majú toľko tých platní, že Shina sa vyjadrila v tom duchu, že tento rok nechcú nič vydávať. Longital má 100 koncertov ročne a ešte popri tom ukočírovať 13 albumov, medzi ktorými je Korben Dallas a Janka Kirschner, to je obrovská mašinéria. Neviem, či si to každý uvedomuje. Vydať 15-tisíc albumov a robiť distribúciu a promo je veľmi namáhavé. Určite nám Shina netelefonuje so slovami: "Vydajte album". Ona je rada, keď je pokoj. Ak už niečo máme, neodmietne nás, no ak by sme jej každé štyri mesiace vyzváňali, že máme niečo nové, asi by sa zbláznila.
Ste v prvej desiatke najpredávanejších jazdcov Slnko Records?
Losos: Ak berieme do úvahy čísla predajnosti, tak áno. Nie sme medzi prvými tromi ťahúňmi, skôr uprostred, kde je to pomerne vyrovnané. A potom sú tam okrajové veci, ktorých predajnosť sa pohybuje okolo stoviek alebo desiatok. A myslím, že aktívnych kapiel, ktoré stále niečo vydávajú, nie je viac než desať.
Sme konceptuálna aj zábavová skupina, môžete si vybrať
V zahraničí je podobný prístup k miešaniu žánrov považovaný za výbornú vec, ale sú slovenskí fanúšikovia tolerantní k tomu, čo produkujete?
Lyrik: Oni budú...
Losos: V recenziách na debut sa nám dostalo výbornej odozvy, že oslovujeme rockerov aj hip-hoperov, ale nie je to celkom tak. Hip-hoperi idú veľmi po svojej línii, tam je určitý typ textov a beatov a ak niekto vybočuje, je to problém. Nás povedzme ortodoxní hip-hoperi berú ako exotov, na druhej strane veľa rockerov nemusí rap, čiže nie je to také slávne, ako sa na začiatku zdalo. Máme však fanúšikov oceňujúcich otvorenosť. Presne takých ľudí si vážime, pretože nie sú striktne zahľadení na jeden žáner a neriešia škatuľky, radšej sa dívajú na hudbu ako takú.
Lyrik: Našim snom je vypredať MMC v Bratislave, ktorý má kapacitu 1000 ľudí, na druhej strane prežívame úžasné časy v tom, že vieme, že ak na nás niekto príde, je to čisté a rýdze, že to chce. To nie je o tom, že spevák je pekný - lebo "není" - keď už, tak možno prídu skôr na gitaristku alebo nebodaj na basáka - čo je úplne špatný starý chlap, bubeník detto. Čiže vieme, že prídu na hudbu a veríme, že existuje aj opačný proces, na základe ktorého donútime ľudí počúvať Zlokot. Sme presvedčení, že to je kvalitná hudba, navyše zábavná, nie je to len ťažká inťošina. Človek sa na to môže húpať a knísať, vieme byť aj zábavní. Berieme sa ako konceptuálna aj zábavová skupina, môžeš si z toho vybrať, čo chceš. Rastie nám počet ľudí chodiacich na koncerty, dovolíme si chodiť sami bez inej kapely. Verím, že to bude podobný proces ako u Modrých hôr. U tých trvalo päť rokov, kým ľudia pochopili, že ich chcú. Tak bude rásť aj Zlokot.
Lyrik, tvoje texty sa nepodobajú na dookola sa omieľajúce hip-hopové klišé, pretože majú umeleckejšie ambície. Ako dlho trvá napísanie kvalitného textu s hlbším posolstvom?
Lyrik: Neviem, či text je kvalitný kvôli tomu, že má viac významových rovín. Ale pokiaľ z toho vychádzame, tak asi ani nie, pretože tá "viacrozmernosť" je vo mne, verše sypem už z pohľadu tej "viacrozmernosti". Je pravda, že nie som expert na povrchnosť, hoci aj tá má v popkultúre svoje miesto, ale nie som toho ten pravý reprezentant. Jednorozmerná interpretácia tém chytí viac ľudí, no neviem si pomôcť, rád dávam do svojich textov rafinovanejšie chute. Nemyslím si, že je to zákonite zložitejšie, lebo aj urobiť dobrý povrchný text je ťažké.
Ako sa môže z idiota stať génius? V čom ten vývoj spočíva? Ide o ucelený koncept?
Lyrik: V podstate od idiota ku géniovi nie je až taká dlhá cesta. Takže to je možno tá druhá strana mince, ktorú sme odkryli - na jednej je idiot, na druhej génius. Reflektujeme obidva protipóly, čiže na kontinuite kapely sa nemení nič, akurát sme odhalili druhý extrém. Možno celá naša tvorba osciluje medzi genialitou a idiotizmom, samozrejme, ak hovoríme o genialite, ide o číre chválenkárstvo, no sme tak drzí a tak nemáme čo stratiť, že pokojne povieme, že v sebe máme kúsok geniality - i tej debility.
Takže nejde o žiadnu konkrétnu osobu?
Lyrik: Nie. Ide tu o kvázi fenomén. Ak to chceme vziať doslova, čo je vlastne génius? Génius je duch, genius loci znamená duch miesta, takže stále sme ako keby v slovenskom priestore, reflektujeme veci, ktoré sa tu dejú. A ako niekto podotkol, sme urbánne orientovaná kapela, už menej je to o vetre, zemi, rastlinstve, Slnku a podobných živloch, postihujúcich slovenských popových trubadúrov. Toto nás zatiaľ nepostihlo. Pohybujeme sa medzi múrmi, nervnými sieťami, ktoré v meste sú, sme inšpirovaní mestskou infraštruktúrou. Menej je to o pôde a selankách.
Mnohým ľuďom názov debutu evokoval jeden z albumov Green Day...
Lyrik: Nie, nie, nie, toho amerického už vôbec nie... Iba zhoda okolností.
Bude sa v názve tretieho albumu vyskytovať slovo "Slowakische" alebo sa vydáte iným smerom?
Lyrik: Mám určitú víziu, len neviem ako uchopíme tretí album, teda ak nejaký vôbec bude. Debut som bral ako kvázi experiment, kde som dal to, čo prišlo, nejaké random témičky. Na dvojke som texty robil už viac kompaktnejšie s využitím utrasenejšieho ZLOKOT jazyka. Mám pocit, že keď sám o sebe tvrdím, že druhá platňa by sa dala nazvať "Zlokot goes deeper", lebo je introvertnejšia, potom tretí album by šiel ešte hlbšie. Hlbšie do pocitov človeka, ktorý žije v meste.
Máš na mysli Bratislavu?
Lyrik: V meste. Nie v lese. V meste. "Urban".
Ide len o tvoje dojmy z mesta alebo vychádzaš aj zo zážitkov iných ľudí?
Lyrik: Jedine asi moje dojmy, lebo neviem, aké sú skúsenosti iných ľudí.
Tak napríklad z rozhovorov s členmi kapely...
Lyrik: Áno, ale to je filozofická otázka, lebo nikdy presne neviem, čo vidí, vníma, cíti (hovorí o Stanke - pozn. autora). Nikdy to nedokážem, nikdy. Nie je to možné, takže v textoch som vždy len ja. Samozrejme, že ma inšpirujú ľudia okolo, denné udalosti, ale to všetko prechádza cezo mňa. Inšpirujú ma rozhovory, pretože veľa pozorujem. Som živnostník, nechodím do práce klasicky na 8 hodín, čiže veľa chodím von so psom, niekedy pracujem v kaviarni, chodíme hrať do rôznych miest slovenského a českého priestoru, a pod. Napríklad skladba Tanec Vlasty a Mira je inšpirovaná párom pervitínových závislákov. Zažil som jednu ich hádku, kedy sa bili o dávku, potom si išli šľahnúť, čiže to bolo odpozorované z reálnej situácie.
Turné k prvému albumu ste odohrali s Vecom. Považuješ ho aj ty za najväčšiu hip-hopovú legendu na Slovensku?
Lyrik: Nerozumiem tomu. Neviem... Ja nie som raper. Povedať o niekom žijúcom, že je legenda, je čisté zlo. Je to pocta, ale ak je niekto živý, nemôžeš mu povedať, že je legenda. Ako keby už nemal čo ponúknuť. A keďže mám Braňa rád, nepoviem, že je legenda, lebo ešte má toho veľa čo ponúknuť. Legenda je niečo mŕtve a Braňo je živýýý. Práveže patrí k málu ľudí, ktorí občerstvujú svoju tvorbu. To si na ňom cením.
Kapela ako my musí mať aj hejterov
Akú najväčšiu srandu z mainstreamu ste si zatiaľ urobili?
Lyrik: My si nerobíme srandu z mainstreamu, veď my sme mainstreamová skupina, len oni to o nás ešte nevedia. Považujeme sa za popovú formáciu - v našom vesmíre.
Vyzerá vaša práca v štúdiu tak ako v klipe Slowakische Genius?
(Všeobecný smiech)
Losos: Áno, chodíme po chodbách, tešíme sa, keď je skladba hotová za 15 sekúnd...
Stanka: Svojim spôsobom to tak vlastne je...
Losos: Hlavne Lyrik je najväčší hecovač, ja som večný skeptik a pochybovač, mám o sebe nízku mienku a Lyrik ma dokáže presvedčiť, že je to geniálne a svojim entuziazmom poháňa ostatných. Lyrik sa prechádza po štúdiu s výkrikmi "jo, jo, super, sme najlepší", tým nás motivuje. Ak by človek o sebe stále pochyboval, nič by nevydal. Veľa známych slovenských kapiel funguje tak, inak by nič nevydali.
Vaša hudba je prijímaná presne opačne ako je to vyobrazené v klipe, teda pozitívne. Stretli ste sa však s negatívnymi ohlasmi?
Stanka: Samozrejme. Taká kapela ako my musí mať aj hejterov. Nie každý nám príde na chuť.
Losos: Naposledy sa nám stalo, že jedno slovenské zoskupenie experimentálnych muzikantov nás verejne napadlo, že Zlokot je obyčajný marketingový ťah. Je to úplná haluz. Ďalší ľudia nám zase povedali, že na Slovensku sú mestá, kde sa ľudia prežehnávajú, keď sa vysloví naše meno.
Lyrik: V jednom meste, kde sme hrali, sa zišla úderka poctivej muziky, muzikanti, ktorí keď sa dozvedeli, že tam hráme, obuli sa do nás slovami "ááá, to nie, tam nejdeme na nich, to je zlé, to nie je hudba", jednoducho "Apage". Ale to je dobre. Bol by som smutný, keby tam nebola rozporuplnosť. Ľudia vyjadrujúci negatívne stanovisko len potvrdzujú, že ich naša hudba nejako zasiahla.
Losos: Najhoršie je, keď je kapela niekomu ľahostajná. A to s tým marketingovým ťahom? Ak si uvedomím, s akým nadšením tvoríme a vystupujeme, že máme chuť a nadhľad, nemôžeme si tým pádom lámať hlavu s imidžom a marketingom. No takí sú ľudia.
Lyrik: Je krásne sledovať, s akými rozdielnymi názormi sa stretávame. Od marketingovej bubliny až po ten najhlbší underground, a podobné veci. Pre niekoho sme "potížisti", lebo dotyčný si prečítal v novinách, že som sa pobil v bare. Pritom ide o úplný nezmysel, pretože som dostal po hlave stoličkou. Veľa halucinácií okolo toho. Ľudia by mali prísť na koncert a overiť si naše kvality.
Losos: Pre mňa je ešte záhadou, že keď kapela vydá CD-čko, gro ľudí sa zhodne, že najlepšia pesnička je prvá, šiesta a deviata, dajme tomu. A u nás - ak sa opýtaš sto ľudí, každý ti povie niečo iné. Aj ja mám obľúbené kapely, u ktorých viem určiť svojich favoritov, len u nás je s tým problém.
Je skladba Slowakische Genius niečo ako váš manifest alebo skôr ide o recesiu?
Lyrik: Je to skôr tá druhá možnosť. Pesnička vznikla ako úplne posledná, mali sme pár beatov a jeden z nich sme chceli použiť na album. Zopár ľudí bolo v skúšobni, tak sme im ich pustili. Na jeden z nich reagovali veľmi dobre, bolo to rezké, tak sme ho použili. Paradox je, že ide o jedinú skladbu, pre ktorú som nenapísal text. Stvoril ho Bene, čiže jediný človek, od ktorého som ochotný text akceptovať a zaspievať ho. On mi potom nadával, že som lenivé hovado, že by som to vedel spraviť aj ja. Vzápätí som mu odpovedal, že on je v písaní punchlineov (chválenkárskych veršov) najlepší. Klip má taký koncept, že my sa chválime, ale všetci nás odmietajú, čiže ide o srandu. Bene napísal krásne metafory.
Inšpirovala ťa niekedy jeho Slovenčina pre samoukov?
Lyrik: Tak my spolupracujeme (Modré hory - pozn. autora), čiže logicky sa navzájom inšpirujeme. Teda aspoň dúfam, že je to obojstranné.
Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh turné? Čo taký Prešov?
Lyrik: Prešov? Christiania je raj na Zemi. Zdravíme Janíka a spol. Nabudúce ľudia zoberte každý ešte jedného kámoša a bude to voodoo.
Losos: Bratislava a Trenčín dopadli nad očakávania, to boli famózne koncerty. Mestá ako Prievidza a podobne sú zvláštne destinácie už asi 15 rokov, odvtedy, čo hrávam. Záleží od komunity, ktorá v meste je alebo od klubu, ako dokáže návštevníkov motivovať. Boli napr. aj koncerty s malým počtom ľudí, ale bavili sa fantasticky. Nám v princípe nevadí, ak tam je 40 ľudí, pretože aj tí vedia urobiť dobrú atmosféru.
Lyrik: Tak to bolo v Prešove a Brezne. V Bratislave a Trenčíne bola masakrálna žúrka. Včera sme boli v Tatranskej Lomnici, kde bol malý klub, ale bolo to niečo geniálne, ľudia tancovali aj na stoloch a boli rozelektrizovaní tak, ako to Zlokot potrebuje. V Bystrici sme mali vynikajúci koncert, vo Zvolene zase elektrika. V meste dokážeme zmobilizovať okolo 150 ľudí, ale keď už prídu na koncert, je to masaker. Cítiš sa jak na veľkom koncerte. Teda ešte lepšie, lebo na veľkých koncertoch máš aj čumilov, ale u nás nečumí nikto, každý sa zapája.
Losos: Stáva sa i to, že po koncerte príde majiteľ klubu a hovorí nám, že čakal viac ľudí. Alebo deň pred koncertom si niektorí prepijú budget a potom im nezostane na lístok.
Stanka: V marci na turné boli tri kapely, ktoré majú skoro rovnakých fanúšikov – my, Chiki Liki Tu-a a Bad Karma Boy. Čiže sme sa v podstate striedali v tých istých mestách a človek tým pádom nešiel na všetky tri kapely.
Je koncert lepší ako práca v štúdiu?
Losos: Pre mňa je vymýšľanie pesničiek taká istá mágia ako byť na koncerte. Po mesiacoch piplania v štúdiu nie je zvuk pesničiek na pódiách ideálny, čiže už sa môžem odpútať od precíznosti a oddať sa energii, o ktorú na vystúpeniach ide. No štúdio je pre mňa najväčší zážitok, mám to tam rád aj preto, že sa prácou v štúdiu živím.
Bude ďalší album tretím kusom do trilógie alebo už pôjde o niečo iné?
Lyrik: Nevieme nič, čo bude...
Losos: Nevieme, ale už asi nie. Hoci možno ešte natočíme niečo v duchu "slovenský priemer"...
Počúvajte album Slowakische Genius na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Martina Mlčúchová
Súvisiaci interpreti: Zlokot
