Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Stop This Thing! Jay Delver namiesto albumu nahrali koncert (rozhovor)

Stop This Thing! Jay Delver namiesto albumu nahrali koncert (rozhovor)

06.03.2018 - 15:30 | Matej Kráľ

Hudba má mnoho rôznych charakteristík, okrem iného k sebe dokáže za účelom jej tvorby pritiahnuť rôznych ľudí, ktorí do seba neskôr zapadnú ako jednotlivé dieliky puzzle. Toto je prípad aj mladej brnianskej zostavy Jay Delver, ktorá vo svojej tvorbe láme groove aj bluesové vplyvy 70. rokov.


Zatiaľ málo známa česko-slovenská zostava fungujúca v Brne nie je len kapelou, ale v rámci vzájomných vzťahov aj rodinou. To, že jeden druhého nedopĺňajú len v jednotlivých hudobných spektrách a vokáloch, ale aj v názoroch pri rozhovore, svedčí o tom, že sa pod hudobnou záštitou našlo päť spriaznených duší, ktoré to so svojím zvukom myslia naozaj vážne.

O plánoch a novinkách, ale aj o celkovom charaktere tvorby Jay Delver som sa bavil s Jakubom Urbánkom, Marekom Šatarom, Richardom Surgentom, Erikom Hajtmánkom a Danielom Vejmělkom.

Chlapci, práve ste sa vrátili zo štúdia, prezradíte, čo chystáte?

Máme rozpracovanú takú vec. Po tom, ako vyšla nahrávka Stop This Thing! sme hneď skočili do ďalšieho projektu a vydávame singel a jednu b-side nahrávku. Mali sme možnosť dostať sa do štúdia Na orlí, čo je v rámci zvuku veľká radosť. Nahrali sme nosnú časť a budeme na tom makať ďalej. A 7. marca máme release party tu v Music Labe, kde to plánujeme všetko predstaviť. 

O čo vlastne v projekte ide?

No, keď máš veľa času, tak vymýšľaš kadečo. Dlho sme nič nedali von a skrz to, že tu (v Music Labe, pozn. red.) pracujú niektorí členovia kapely, povedali sme si, že využijeme priestor a niečo tu nahráme. Jakub kúpil pred letom digitálny mix, tak sme ho vzali, zavreli sme sa v koncertnej sále na jeden deň a audiovizuálne sme zaznamenali náš koncertný set. 

Ono sa to prirodzene nabaľovalo, ľudia sa nás po koncertoch pýtali, či máme nejaké CDčká alebo čokoľvek, čo si môžu pustiť, no my sme im nikdy nemali čo dať. Povedali sme si, že s tým niečo spravíme, a vzišlo z toho CD a trištvrte hodinový live záznam. Je tiež dôležité podotknúť, že sme mali z našich koncertov dobrý pocit, a keď sa nás ľudia pýtali, či máme album, napadlo nám, že ešte lepšie bude dať im rovno koncert. V Stop This Thing! sme sa snažili zaznamenať charakter živého hrania.


Čo hovoríte na spoluprácu s Black Tone Media?

Oni pred dvoma rokmi rozbiehali projekt, ktorý mal predstaviť mladé a neznáme kapely, no a jeden diel sme robili my. Po dvoch rokoch sme sa im ozvali a bolo! Trvalo to trošku dlhšie, ako sme čakali, ale nakoniec super a s výsledkom sme spokojní.

Za sebou máte teda viacero koncertov, aj festivaly aj klubovky, čo by však bolo nosné, keby ste mali charakterizovať práve svoje živé vystúpenie?

Je to presne tak, ako to vidíš na tom videu. Príď si to kuknúť! (smiech) Vždy sa snažíme zahrať hudbu čo najlepšie a tváriť sa pritom čo možno najviac prirodzene. Nie je to u nás veľmi o skákaní na pódiu ani o vrhaní sa do davu. Vždy záleží od toho, ako si idú ľudia, ak sa bavia, tak ty sa bavíš s nimi. Ak sa nebavia, ty si ideš sám.

Takže ide hlavne o obsah?

Dá sa to tak povedať. Tiež sa samozrejme snažíme o to, aby malo vystúpenie energiu a aby to bavilo ľudí a nejakým spôsobom sa im to prihováralo. Napriek tomu si tiež myslíme, že nám idú aj pomalé pesničky. Tie zas ľudia na koncertoch veľmi nechcú, ešte stále patríme k tým kapelám, od ktorých ľudia naživo čakajú jednoducho "rokec". Aj preto ten živý záznam, aby ľudia viac vedeli, do čoho idú.

Keby ste si mali spomenúť na vašu najlepšiu koncertnú spomienku?

Hrali sme v klube Sono ako predkapela Maline Moye, americkej gitaristky na štýl Hendrixa, ale prišlo to akoby veľmi skoro a ešte sme spolu hrali krátko, aj preto to dopadlo relatívne rozpačito. Skúsenosť to však bola obrovská. Zatiaľ najlepšie koncerty vždy vyšli na domácej pôde teda v Music Labe a na Melodke. V Labe ľudia spievali naše pesničky.

Krásny pocit, však?

Bolo to super, a k tomu "plný dom". Okrem toho zvykne celkom dobre vypáliť aj nejaký miniklubík alebo maličká akcia, kde je dobrá atmosféra. Že je tam trebárs 20 ľudí, ale vedia spraviť párty. Vynikajúci bol koncert na Zubštejne, na akcii Zubštejn času. Bolo to na hrade s desnou prístupovou cestou, kde sme takmer spálili prevodovku. S plne naloženým autom, ktoré nie je žiaden off-road to na ceste plnej výmoľov vôbec nebola sranda. Párty však začala už na zvukovej skúške, takže to stálo za to.

Ste zmiešaná slovensko-česká kapela, akých je v Brne viacero. Čo hovoríte na tunajšiu scénu, cítite sa byť súčasťou hudobnej komunity, respektíve môžeme tu hovoriť o niečom takom?

Nikto ti nejak extra nepomôže, ale zas nikto ti nebude klásť "klacky pod nohy". Ideš sám za seba. Komunita je, ale necítime nejakú extra podporu. S kapelami sa navzájom poznáš a samozrejme môžeš robiť akcie, ide však o to byť aktívny sám o sebe. Brno je ale super v tom že naozaj žije, cítiť tu kultúru a skrátka dejú sa tu veci. Inšpirácie je určite dosť. 

Možno je rozdiel aj v tom, či ide o zabehnutú kapelu alebo začínajúcu.

Jasné.

Doba je charakteristická tým, že kapely sa už menej viažu k jednému žánru, ale hrajú akúsi zmes, podobne ako vy. Brali by ste to obmedzujúco, respektíve viete si predstaviť hrať len jeden žáner?

Jakub: Keď skladám tie piesne, tak to proste nerobím tak, že si sadnem za klavír a poviem si: "okej, teraz napíšem blues o kachne v B-mol". Takto to nefunguje. Na povrch sa dostane predovšetkým to, čo v tej chvíli cítim, čo ku mne v tej chvíli prehovára a preniká to do hudby. Všetko sa točí okolo melódie a potom, podľa toho s čím prídem, tak chlapci do toho zas pridávajú nové elementy a každý na to nalepí niečo svoje.

Vo všeobecnosti, keď robíme song, nerozmýšľame nad tým, či to bude jazz alebo punk. Skôr spravíš vec, a musíš to logicky zatriediť v knižnici do nejakej poličky, aby si dal ľuďom vedieť, čo môžu očakávať. Ako povedal Jaslovský, keby si napísal, že príďte na dobrú hudbu, tak prídu všetci alebo nikto. Prídu tam ľudia, čo majú radi klasickú hudbu, a myslia si, že bude hrať Bach, prídu pankáči aj náckovia, lebo aj Oi! je super hudba pre nich. Všetci dôjdu!

Vnímate u seba nejaký posun od čias, keď ste nahrávali EP 6th Avenue Groove a teraz? 

Jasné. Vtedy to bolo také, že je song, tak musí tam byť na mojom nástroji nejaká zaujímavá časť, a samozrejme koniec-koncov z toho vznikal strašný bordel. K tomu sme sa vlastne posunuli posledné dva týždne... Ale nie, snažíme sa a určite sa posúvame neustále. Dokonca máme aj viac lajkov na Instagrame a na Facebooku! (smiech)


Môžeme očakávať Jay Delver aj na Slovensku? 

Zatiaľ máme istý len koncert na popradskom námestí 10. augusta. Určite sa však plánujeme zastaviť na viacerých miestach a urobiť také slovenské "mini" turné. Ísť 400 kilometrov z Brna kvôli jednému koncertu je síce na jednej strane frajerina a pekný výlet, na druhej strane trošku nepraktické.

Hrali ste aj na Demovnici Rádia_FM. Čo hovoríte na tú platformu, že sa môžu ukázať mladé kapely? Pocítili ste to nejak na sebe?

Tak hrali nás v rádiu a potom sme to boli hrať naživo. Tým to zhaslo, ale bolo to fajn. Určite to bola ale najlepšia vec, čo sa týka takého nejakého nezávislého hľadania talentov mladých kapiel, a je super, že to funguje a niečo také sa robí. Jasné, do istej miery je to klikačka a o lajkoch, ale na druhej strane ťa vysielajú, ľudia sa vyjadrujú a motivuje to aj kapelu. Pre nás to bol prvý kontakt so Slovenskom. Tu v Česku je dôležité, aby mali kapely v súťažiach české texty. Tam na to nikto nehľadel a zaujímala ich hudba a nie, či sú texty vo fínštine alebo v češtine. To nám prišlo fajn, a má to aj komunitu, ktorá to počúva.

Je niečo podobné v Česku? 

Niečo podobné má Radio Wave, ale nám sa zdá, že tie kapely sú tam všetky veľmi podobné. Všeobecne sú teraz v móde kapely hipstersko-indie-alternatívne. No a potom si k tej svojej napíš pop-funk-jazz... Trošku samovražda.

Jakub, prečo si zvolil pre svoje texty angličtinu, a nie rodný jazyk, teda češtinu? 

Fungujem tak, že píšem najskôr hudbu. Mám takú svoju osobnú vieru, že keď napíšeš nejakú hudbu, tak k tomu sedí nejaký jazyk ako text. Keď píšeš hudbu, ktorá vychádza predovšetkým z americkej kultúry a je ovplyvnená černošskou hudbou, tak pasovať do toho český text mi príde trošku násilné. Napísal som niekoľko skladieb v češtine a skúšali sme to hrať, ale nikdy to nemalo taký úspech. Nesedelo nám to.

Čo môžeme od vás očakávať v budúcnosti? 

Určite koncerty a viaceré iné veci. Tiež nájsť producenta, za ktorým si budeme všetci stáť a s jeho pomocou spraviť singel. Nájsť človeka, ktorý bude našej hudbe rozumieť a povie nám: "Chlapci toto je super, ale urobte toto a toto". Skrátka človeka, ktorý nám pomôže posunúť sa ďalej, aby sme mohli byť rock stars!

Funk-popové, kompozične a inštrumentálne bohaté nebíčko si budú môcť najbližšie užiť návštevníci v brnianskom Music Labe už zajtra (7.3.) v plnej zostave. Navnadiť sa môžete v pohodlí domova pri sledovaní celého záznamu Stop This Thing!


Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/jaydelverband


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti