Mistabeatroot je vášnivý beatmaker z Rožňavy, ktorý momentálne pôsobí v Holandsku. Venuje sa tvorbe samplovaných beatov, ktoré sú výsledkom improvizácie, náhody a danej chvíle.

V týchto dňoch mu vychádza debutový beat tape Eleventh pod vydavateľstvom ajlavmjuzik ako záverečný diel beatovej série New Beats on the Block. Viac sa o ňom dočítate v rozhovore, ktorý pripravila Dagmar Lauková Petrášová.

Aké boli tvoje hudobné začiatky a čo bolo hlavnou inšpiráciou, že si začal tvoriť beaty?

Prvé spomienky, týkajúce sa hudby, sú z doby, keď som mal asi šesť rokov a otcovi som nahrával na kazetu pesničky od Beatles z filmu A Hard Day's Night. Snažil som sa stále trafiť začiatok a koniec pesničiek, aby som obsadil čím menej miesta na kazete. Potom som nahrával všeličo z rádia, telky, strihal nožnicami pásky a lepil loopy. Konkrétne o beatoch som samozrejme vtedy nemal ani potuchy. Časom sa tento koníček utíšil a s kamošmi sme sa viac venovali rapu, nahrali sme jeden mini album, iba tak pre seba. 

Beaty sa začali rodiť pred ôsmimi rokmi, keď som bol spevákom, vrieskačom a raperom v jednej metalovo-hardcorovo-crossoverovej skupine v Londýne, kde som strávil deväť rokov môjho života. Počas pôsobenia v tejto kapele som zistil, že veľmi rád robím hudbu pre ľudí a že mám plnú hlavu nápadov, ktoré do toho žánru moc nepasujú. Vtedy som si kúpil svoj prvý počítač s oficiálnou verziou FL Studia. Hlavnou inšpiráciou najprv bola plná hlava textov a veľký záujem o novodobú samplovaciu techniku, ale časom sa to zmenilo na niečo ako meditáciu. V hudbe, či už to bol metal, hip-hop alebo jamovanie v skúšobni, som sa vždy vedel tak správne stratiť a vypnúť hlavu. 

Ako vzniklo tvoje umelecké meno? 

Spontánne. Keďže sa rád hrám so slovami, Beatroot sa mi zapáčil kvôli tomu, že zahŕňa v sebe aj beat, aj korene, teda root. Pripomína aj červenú repu (beetroot), ktorá je výnimočná svojou silnou farbou, chuťou a aj jej účinkami na telo, podobne ako dobrá hudba. Evokovalo mi to aj detstvo a nahrávanie Beatles. Mista som už iba prihodil, akože Mr., lebo som časom zistil, že existuje viac Beatrootov.

Momentálne ti vychádza pod hlavičkou labelu ajlavmjuzik album Eleventh. Je to tvoj prvý album? Ako si sa dostal práve k tomuto vydavateľovi, kedže žiješ v Holandsku?

V Holandsku som iba pracovne, ale trávim tu viac času ako na Slovensku. Áno, je to môj úplne prvý tape. K ajlavmjuzik som sa dostal náhodne, aj keď som presvedčený, že to bol osud. Na jednej stránke sa rozbehla konverzácia ohľadom Roland SP-303 a 404 sampleru a s 3ckom sme sa dali do celkom dobrej a konštruktívnej debaty. Časom sa ozval, že jeho kamoš by chcel urobiť sériu beat tapeov, a že mu dá na mňa číslo. Behom pár týždňov mi volal sám otec labelu ajlavmjuzik Miro Gajdoš a začal som pracovať na albume. Doteraz som moc vďačný chlapcom za dôveru a za to, že ma na toto celé nahovorili. Prvýkrát po dobrých ôsmich rokoch sa tak môže dostať moja tvorba na trh kritických uší v tejto kritickej dobe. 

Má pre teba názov albumu nejaký špeciálny význam?

Eleventh... jedenásty. Na albume je desať skladieb a jedenásta skladba je ten pocit, ktorý človek má po vypočutí. Podľa môjho skromného názoru nejaký pocit určite bude mať. Takže názov je povedzme otázka, čo tým autor myslel. Číslo jedenásť ma sprevádza životom od narodenia, som narodený jedenásteho októbra a v triednych knihách mi väčšinou vyšla jedenástka. Je to číslo, ktoré má obrovský význam či už v numerológii, v astrológii, v teórii synchronicity, je to proste master number. A keďže čírou náhodou vyšlo desať trackov na album, tak som si nemohol odpustiť nenazvať ho jedenástym. (smiech)

Vyjadrujú skladby nejaký príbeh?

Prvé tri skladby sú takým nábehom na jazdu, ktorá sa začína pri The sun hits the horizon. Teda zapadá slnko a z tej tmy sa dostaneme do diery - In the hole, z ktorej sa chceme vyslobodiť - Escape artist. Vyslobodený, ale stále smutný - Moody blue moon. Spoznávanie samého seba - Dig deep in. Odovzdanie všetkého do rúk univerza - Spacey. Skladba 21 grams, ktorá je posledná, je vraj váha ľudskej duše. Ako celok by som to nazval zrkadlom dianí a cesty, ktorou prechádzam posledných osem rokov, kde som mal aj najkrajšie, ale aj najťažšie obdobie v mojom doterajšom existovaní. Tieto tracky opisujú moje vnútorné pocity, je to niekedy určite aj depresívne a niekedy pravý opak. Dúfam, že tí, ktorí si to vypočujú, sa dostanú do takého trošku nostalgického moodu.

Ako by si nahrávku žánrovo definoval a aká je jej atmosféra? 

Žánrovo zaškatuľkovať ju úplne neviem, Je to Lo-Fi, keďže zvuk je dosť špinavý, čo mám rád a je tam cítiť hip-hop, možno niekedy to odbočí do trip-hopu. Ale celkovo netuším, väčšina beatov sa rodí pod palcami a padmi v danom momente bez špecifického cieľa sa zaradiť pod určitý žáner. Atmosféra, ako som už povedal, je niekedy asi depresívna, inokedy neutrálna a sem tam do úplnej pohody, ako vlastne celý život. Som v znamení váhy, teda či chcem, či nechcem, ten balans atmošiek je tam počuť a myslím, že každý si nájde tú svoju príjemnú, či nepríjemnú spomienku alebo pocit.

Do akej miery nechávaš pri tvorbe beatov vstupovať improvizáciu a náhodu? 

Úplne. Nahodím bicie, vyberiem si sampel, ktorý má osloví v danom momente, nakrájam ho, osolím basami a okorením synthom alebo efektami. Capnem to na tanier a šup do mikrovlnky na pätnásť minút. Save, export, done. Kvôli chrumkavosti to ešte trošku upečiem v Roland-SP, a buď sa zje, alebo nie, neriešim dlho. Tento spôsob beatmakingu má aj svoje cool meno na scéne samplingu, volá sa to Microwave Beats. Veľmi rád nechávam zvuky hovoriť za mňa a nechávam sa uniesť vibe-om, ktorý mi ponúkne daná chvíľa a pocit. Neplánujem beaty, iba stláčam gombíky dovtedy, kým to vo mne nejaký pocit nevyvolá. Pri tvorbe ma viac baví cesta ako cieľ.

Aké programy a nástroje si použil na albume? 

Použil som všetko, čo väčšinou používam. FL Studio, Serato Studio, a čo sa týka hardwaru alebo kontrollerov, tak Roland SP-404 OG, ktorý dodal celému albumu ten špinavý hustý zvuk. Ďalej Korg padKontrol a Akai MPK Mini MKII, ktoré sú zodpovedné za úžasnú midi komunikáciu s DAW-mi. Musím podotknúť, že pod mojimi palcami už prešlo veľa samplerov, looperov a rôznych srandičiek. Od rána do večera by som ich mohol skúmať a experimentovať, ale zisťujem, že som práve ten typ, ktorý čím viac toho má, tým menej urobí a teda minimalizujem setup a hádam aj zefektívnim produkciu.

Kde čerpáš sample? 

Začiatky boli striktne platne, Technicsy, mixér MPC. Keďže som žil v Londýne, v tamojších sekáčoch sa platne dali kúpiť za dvadsať centov a bolo ich strašne moc. V takom meste sa nájdu veľmi dobré platne, teda nebol problém si nájsť od sladkého soulu, cez šesťdesiatročné rozprávky, až po africkú world music hocičo. Tak to bolo dobrých pár rokov a nedal som dopustiť na ten zvuk, čo kombinácia platní a MPC-čka vyčarovala.

Momentálne sample sťahujem zo stránky Splice, platím si za to mesačne a mám sample a loopy, aké si človek vie predstaviť. Umelci zo sveta si tam dávajú svoje packy. Tým, že platíš členské, vlastne im platíš za prácu a za ich sample, ktoré môžeš v kľude používať, a pri tom podporuješ hudobníkov, paráda. Mám ešte jednu tajnú zbraň a tým je Arcade od Output, je to vlastne sample player s úžasnými efektami a s parádnou workflow. Tiež sa za ňu platí mesačne. Teda buď mám gramec a kupujem platne, alebo existuje internet a stačí laptop. Mne vyhovuje teraz to druhé. 

Počul si predchádzajúce albumy beatovej série New Beats on the Block? Čo na ne hovoríš? 

Nepočul. (smiech) Do každého jedného som sa tak trošku započúval a všetky sa mi páčili, ale názor zatiaľ povedať neviem. Mám v pláne si to celé vypočuť naraz, po tom, čo vyjde aj môj album. Fľaška vínka, sto minút fajných beatov a chill, už sa teším. No z toho, čo som počul od chlapcov zatiaľ, môžem povedať, že obrovský rešpekt. Nemal som ani najmenšiu predstavu o tom, že aj takáto scéna existuje na Slovensku, Asi je to aj tým, že odkedy som mal 21 rokov, som žil v zahraničí. 3ck, Ingrediens a ja sme mali v lete spoločný Lo-Fi mixtape večer a pevne verím, že aj s ostatnými sa stretnem a dáme husté setíky niekedy niekde.

Užívaš si live performances? 

Pravdupovediac, nemal som toho moc live s tým, čo robím teraz. Zatiaľ som hral asi trikrát, ale všetko som si samozrejme veľmi užil. Počuť svoje beaty riadne vypeckované je úžasné. Človek dostane instantnú reakciu a kritiku ešte v ten večer. Je to iné ako doma či v štúdiu, je to najlepšie. Takže odpoveď na otázku je, áno, užívam. 

Ako by si zhodnotil hudobnú scénu v Holandsku? 

Okrem Dog Eat Dog, čo bola taká crossoverová kapela z 90-tych rokov, ktorú som zbožňoval, nepoznám nič. Viem že existuje pár svetoznámych dídžejov, ale to je asi tak všetko. Celkovo nikdy neriešim scénu ako takú, ani žánre, ani štýl a ani krajinu, dobrá hudba sa ku mne dostane, keď chce. Niekedy si vypočujem Francúzov, inokedy Maďarov, alebo práve niečo slovenské. Nemám vyslovene ani obľúbený žáner, áno, hip-hopové beaty so mnou hýbu najviac, ale niekedy to dokáže aj folklór a niekedy aj techno alebo djent metal.  

Sleduješ hudobné dianie na Slovensku. Tvorbu ktorých hudobníkov si ceníš? 

Nesledujem ju moc, ale začínam a veľmi si cením ajlavmjuzik. Nehovorím to preto, lebo u nich je release, ale preto, lebo čo som zatiaľ počul, bola úplná kvalitka. Zatiaľ sa mi najviac zaryla do pamäti a do duše Duhanova tvorba. V detstve sa to u mňa začalo s Názov stavby, Trosky, Zvuk ulice atď... V Holandsku mám mladého kolegu, vďaka ktorému sa mi už častejšie podarí započúvať sa do scény a názor mám neutrálny. Niekedy sa mi nechce veriť, že pri niektorých slovenských interpretoch je videní viac ako pri nejakom americkom úplne peckovom umelcovi.

Na čom momentáne pracuješ a aké sú tvoje plány? 

Aktuálne pracujem na tom istom ako vždy, sadnem si, zapnem, nakrájam, okorením, save, export. Mikrovlnka, bude, čo má byť, len to treba robiť.

Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: archív hudobníka