Senecká kapela Signum Regis, hrajúca progresívny power metal, má za sebou viac než 15 úspešných rokov. Jej pôsobenie je poznačené aktivitami, aké v našich končinách nebývajú zvykom, a meno formácie sa v zahraničí skloňuje s rešpektom. Telefonicky sme sa spojili s dvoma piliermi zoskupenia, gitaristom Filipom Kolušom a basgitaristom Ronniem Königom.

Všimol som si, že kompozične pracujete s motívmi z viacerých žánrov. Snažíte sa tým vyhnúť obohraným témam a námetom? Do akej miery vás ovplyvňuje napríklad vážna hudba?

Filip: Vážna hudba nás oboch ovplyvnila dosť výrazne, najmä pri komponovaní a aranžovaní. S gitarou som začínal ako šesťročný, mám vychodených dvanásť rokov ZUŠ-ky v hre na klasickú gitaru. Najviac som hrával barokové kompozície, konkrétne J. S. Bacha, čo býva počuť aj na našich nahrávkach. Nesnažíme sa vymyslieť niečo úplne nové. Ide to prirodzene, robíme hudbu, aká sa nám páči, s vplyvmi našich obľúbených autorov.  

Ako ste mali medzi sebou rozdelené textárske, skladateľské a aranžérske povinnosti na aktuálnom albume Undivided (2023)? 

Ronnie: Na Undivided mám väčšinu textov a skladieb, ale nie je pravidlom, aby som si nárokoval výhradné právo na tieto aktivity. Napríklad na našom ďalšom albume to vychádza tak, že Filip bude hlavný skladateľ a textár. V minulosti robil väčšinu textov môj brat Tommy, boli albumy, kde napísal doslova všetko. Potom si vybral tzv. umeleckú dovolenku, tak som písal texty ja. Zároveň som si pozýval hostí, takže máme na albumoch aj menej známe mená. Na Undivided figuruje Brian Galloway, ktorý napísal Prepare For War a Lacy Mucklow prispela textom k titulnej skladbe. 

Čo sa týka aranžmánov, tak zvyknem písať skladby ako základné kostry, ktoré sú síce prepracované, ale Filip to vždy aranžuje ďalej, čo sa týka gitár a sól. Na vokálnych a niekedy aj hudobných aranžmánoch sa najviac podieľa Jota Fortinho, náš brazílsky spevák žijúci v Portugalsku. Máme síce vymyslené vokálne melódie, ale on príde s modifikáciami, ktoré to o niečo vylepšia a potiahnu ďalej.          

Často mám pocit, že práve aranžmány sú rozhodujúcim faktorom toho, čím sa jednotlivé kapely v tomto žánri od seba líšia.

Ronnie: S týmto tvrdením môžem súhlasiť. Existujú kapely, ktoré kladú dôraz na klávesové aranžmány alebo v súčasnosti je moderné pracovať s tanečnými (disco) aranžmánmi. Nerobia to všetci, ale tí, čo to používajú, sú práve v tomto smere odlišní. Takto je to však s každým nástrojom. Niektoré kapely majú vo vokálnych linkách growling, iné používajú melodickejší spev, atď. Každá kombinácia všetkého spomenutého vytvára niečo originálne.

Zahraničie a domovina

Vaša skladba Through the Desert, Through the Storm zaznela v seriáli The Righteous Gemstones na HBO, spolupracujete so svetovými producentmi a umelcami, atď. Mali ste na začiatku víziu toho, že sa vám v zahraničí bude dariť až tak nadpriemerne, alebo to všetko prichádzalo prirodzeným spôsobom? 

Filip: Boli sme v šoku, keď nás oslovili producenti seriálu. Išlo to veľmi hladko a v dobe vysielania na HBO sme zachytili veľmi pozitívne ohlasy, hlavne z USA. Dodnes nám to veľmi dobre pomáha v rámci marketingu. Čo sa týka orientácie na zahraničie, robili sme anglické texty, lebo do metalu nám nikdy nepasovali tie slovenské a brali sme všetko, čo sa nám vtedy ponúkalo. A viac sa nám toho ponúkalo zo zahraničia. Dodnes máme veľa ponúk zvonku a len máličko z domácej scény. Snažíme sa zistiť, prečo to tak je.

Ronnie: Nie sme najlepší marketéri, to je pravda. Trochu sme zanedbávali slovenský trh. Keby sme boli viac dobiedzaví smerom k organizátorom našich festivalov, možno by sme toho mali viac. Najväčšiu radosť nám robí hudba a tá administratíva okolo už nie je niečo, v čom sa vyžívame.

Našiel som veľa publikovaných rozhovorov v zahraničných magazínoch/fanzinoch, ale slovenských rozhovorov publikovaných veľa nie je. Ako vás teda berú slovenskí fanúšikovia a médiá? Koľko ľudí zo Slovenska vás odoberá/počúva na streamovacích službách?  

Filip: Občas si pozeráme štatistiky na Spotify, ale presné čísla nevieme, pretože sa stále menia. No musím povedať, že Slovensko spravidla nemá v počúvanosti veľké zastúpenie. Máme fanúšikov zo Slovenska a Čiech, ktorí nás celý čas podporujú, a pravdupovediac ide o našich blízkych ľudí, veľa z nich poznáme osobne. Drvivá väčšina fanúšikov pochádza zo zahraničia, keďže od začiatku máme anglické texty a od roku 2018 brazílskeho speváka. Koncerty hráme prevažne vonku, no v blízkej budúcnosti by sme sa radi zviditeľnili aj doma.

Je jedným z problémov to, že na Slovensku sa metalové festivaly nekonajú v takej miere ako v Nemecku alebo západnej Európe?

Filip: Myslím, že áno. Je tu dosť málo festivalov, na ktoré by sme sa hodili a zdá sa mi, že každým rokom je ich menej. Určite je to jeden z kľúčových faktorov.  

Ak sa nemýlim, vďaka zahraničným úspechom ste najstreamovanejšia slovenská metalová kapela. Aký je váš pocit, keď reprezentujete Slovensko na zahraničnej pôde?

Filip: V zahraničí sa pýšime tým, že sme Slováci. Nikdy sme sa nehlásili k inej národnosti. Reprezentujeme krajinu tak, ako najlepšie vieme. Na národnosti v hudbe až tak nezáleží, ale to, že sme slovenská kapela, sme sa nikdy nepokúšali zmeniť a nikdy sme to ani neskrývali.

Bez škatuľkovania

Práve v jednom zo slovenských rozhovorov Ronnie spomenul, že písať a tvoriť koncepčné albumy je dosť zväzujúce. Z názvov skladieb na Undivided mám však pocit, že majú jednotnú textovú líniu – Bibliu. Do akej miery sú teda nové tituly textovo prepojené?  

Ronnie: Nie je tam de facto žiadne prepojenie, biblická tematika je však prítomná v polovici textov. Koncepčné albumy sú nevýhodné v tom, že ak máme napríklad vyberať z 15 nových skladieb desať najlepších, tak sa môže stať, že nejaká pieseň môže byť dôležitá z hľadiska príbehu, ale nemusí sa nám pozdávať hudobne. V takom prípade by sme ju museli vyhodiť a potom nám do seba nezapadnú texty. Preto mám rád pri výbere skladieb voľnú ruku a nechcem mať na krku mlynské koleso, že toto tam musí byť len kvôli príbehu. Netvrdím, že už nikdy neurobíme koncepčný album, len to vyžaduje viac plánovania, premýšľania, riskovania, či to vyjde, atď. Preto sa do toho nehrniem.

Spomínaná polovica "biblických" skladieb nejakým spôsobom súvisí s tvojim náboženským presvedčením?

Ronnie: Som praktizujúci katolík, preto takéto texty vychádzajú z môjho pera prirodzene. Nerád by som však bol zaškatuľkovaný ako človek, ktorý píše len o takýchto témach a ľudia by sa potom čudovali, prečo som napísal aj niečo iné. Naša kapela je umelecká platforma, ktorá vyžaduje umeleckú slobodu, čiže sme otvorení. To, že sme mali, máme a budeme mať kresťanské texty, vychádza z môjho osobného presvedčenia, náboženstva a viery.             

Ak sa nemýlim, tvorcom obalu predošlého albumu bol váš spevák Jota. Prečo ste tentoraz angažovali známeho nemeckého maliara Uwe Jarlinga? Aká je myšlienka obalu, na ktorom znovu figuruje váš maskot King Rex?   

Ronnie: Jota má skôr abstraktný štýl, keďže jeho čiastočným zamestnaním je tvorba grafiky a dizajnu. Vážime si ho a používame jeho námety v kapele. Tentoraz sme chceli akčnejší, metalovejší obal. Uwe Jarling je expert na akčné, bojové scény, takže sme si vybrali jeho. Brat Tommy mu zadefinoval, čo konkrétne na obale má byť, že tam chceme nášho maskota, a pod. Uwe to už prispôsobil svojej vízii, keďže každý umelec má svoj špecifický rukopis.

Filip: Ešte by som dodal, že každý drobný krôčik, ktorý vo front coveri spravil, nám aj poslal a konzultoval s nami. Čiže mali sme výborný prehľad o tom, akým smerom sa práca vyvíja. Snažil sa čo najviac vyhovieť Tommyho predstave.

V roku 2022 ste sa so skladbou Never Surrender zúčastnili kompilácie Europe Against Blodshed In Ukraine. Aký je váš názor na tamojšiu situáciu po dvoch rokoch?

Filip: Z môjho pohľadu je vždy dobré zúčastniť sa dobrej veci, či už má menší alebo väčší výtlak. Vždy sme sa snažili držať ďalej od aktuálnych politických tém a myslieť hlavne na hudbu a texty. No ak sa k niečomu chceme vyjadriť, tak sa vyjadríme. Ako druhý príklad by som uviedol titul Ministry of Truth z Undivided, ktorý má tiež politický podtón. Čo sa týka Ukrajiny, ide o niečo, čo by sa v civilizovanom svete diať nemalo.

Ronnie: Nevieme, aký bol osud spomínanej kompilácie, teda či na ňu niekto nabalil nejaké politické postoje a názory alebo nie. Stotožňujeme sa však s jej názvom, ktorý v preklade znamená "proti krviprelievaniu". Myslím, že každý slušný človek sa môže podpísať pod to, že nechce krviprelievanie. 

Štúdiová práca

Zaujímavosťou vašej kapely je neochota používať rôzne sample, štúdiové efekty a tzv. triggery. Podarilo sa vám dodržať toto pravidlo aj na Undivided? 

Filip: Aby som to upresnil, sample sme nepoužili iba na troch albumoch (debut, Decennium Primum a The Seal of A New World), na ostatných áno. Ide však o to, aký mali vplyv na zvuk a charakter nahrávky. Nevidíme na nich nič zlé. Požívajú sa dnes takmer vo všetkých žánroch. Sú nositeľom čistoty nahrávky, ktorá sa nepodarila docieliť pri nahrávacom procese. Máme radi, ak sú sample pridané vkusne a s mierou, aby ich tam bolo iba toľko, koľko treba. 

Na Undivided sme plne dôverovali nášmu producentovi Jacobovi Hansenovi. Ak si myslel, že výsledok bude znieť lepšie so samplami, tak sme mu do toho vôbec nekibicovali. V minulosti to bolo inak. Rozhodovali sme o fáze mixovania, v ktorej sa miešajú stopy a pridávajú sample. Jacob sa vtedy venoval poslednej fáze (masteringu). Teraz urobil mix aj mastering a myslím si, že sa mu podarilo docieliť zvuk, ktorý nám maximálne vyhovuje.    

Aký je váš názor na (power) metalové albumy vytvorené umelou inteligenciou (AI)?

Filip: Ide o dosť kontroverznú tému, skôr by som ju poňal z opačného pohľadu. Pracujeme na novom albume a skúsili sme počítaču zadať nejaký nápad, melódiu a text. Vygeneroval nám nejaký produkt, ale ten sme použili len ako základnú šablónu pri tvorbe danej skladby. Čiže umelú inteligenciu sme znovu pretvorili do ľudskej podoby a myslím, že to vyšlo veľmi dobre. Podľa mňa je AI dobrý pomocník, ale rozhodne nesúhlasím s tým, aby boli hudobné albumy ňou vytvorené prezentované ako finálny produkt. Minimálne v tejto dobe ešte je zreteľne počuť, čo bolo vytvorené AI. Pokiaľ sa však toho vytvoreného nápadu chytí človek, pretvorí ho podľa seba a bude ďalej rozvíjať, tak proti tomu nemám žiadne námietky.    

Ronnie: Na nový album má Filip nachystané demá, ktoré vznikli pred dvoma, desiatimi, dokonca pätnástimi rokmi, mám taký pocit (smiech). Vtedy ešte AI nebola známou témou. Na druhej strane si myslím, že umelci si strojmi pomáhajú už veľmi dlho. Ak si povedzme textár nevie vymyslieť rým na nejaké slovo alebo si chce niečo overiť, ide do Googlu alebo online slovníkov a to už podľa mňa je používanie strojov, ktoré pred 40 rokmi muzikanti nemali k dispozícii. Teraz ide AI do ďalšieho levelu a pre poslucháča bude stále ťažšie rozpoznať, čo urobil stroj a čo človek. Pravda sa však vždy odhalí pri koncerte. Ak niekto nevie hrať ani spievať, naživo ľudí neoklame.

Jadro vašej kapely pôsobí aj v iných kapelách (napr. Vindex alebo Dream Patrol). Čo pre vás spomínané pojmy predstavujú? Ide o niečo, kde môžete použiť vaše bočné nápady?  

Filip: Vindex vznikol ako prvý už v roku 2004 a išlo o priamočiarejšiu hudbu s "driveovaným" spevom. Nazval by som to true heavy metalom s náznakmi neoklasiky. Ronnie mal v zásuvke veľa melodickejších, neoklasických nápadov, do ktorých by sa viac hodil čistý spev. Preto sa v roku 2007 rozhodol založiť Signum Regis, kde sme začali pracovať so spevákom Goranom Edmanom (ex-John Norum, ex-Yngwie Malmsteen). Po dvoch albumoch sme chceli zo Signum Regis urobiť živú kapelu, čo Goran odmietal, preto sme ho nahradili inými spevákmi. Dream Patrol vznikol v roku 2018 kvôli tomu, že sme v ňom chceli použiť naše hardrockové nápady. Ani jedna kapela nie je bokovka, rozdelili sme to podľa toho, kam sa žánrovo hodil aký nápad. 

Ronnie: Ani Vindex ani Dream Patrol už nie sú aktívne formácie. No aktuálne pracujeme na albume Aeon Empire, podľa ktorého je pomenovaná aj rovnomenná kapela. Ide o hardrockový materiál.    

Kto prišiel s nápadom nahrať coververziu Tornado of Souls od Megadeth? Aká myšlienka stojí za týmto počinom?

Ronnie: Tornado of Souls obsahuje legendárne sólo, podľa ktorého ľudia často posudzujú kvality gitaristu, ako ho dobre vie zahrať, a pod. Vedel som, že Filip má toto sólo zmáknuté, akurát o tom nevedel zvyšok sveta. Som Filipov fanúšik a chcel som, aby sa verejne vedelo, aký je dobrý (smiech). Tak sme sa to rozhodli zvečniť ako kapela. No aby skladba vyznela dobre, musí znieť dobre aj spev. Keď nám Jota poslal svoju nahrávku, tak sme sa aj pomýlili, či ide o Mustaineov alebo Jotov spev.

Filip: Keď sme do demoverzie nahrávali bicie, tak sme sa snažili počúvať, čo je nahrané v origináli. Pýtali sme sa samých seba, či nemali Megadeth nejaký umelý zvuk bicích. Po troch minútach sme si uvedomili, že počúvame našu demo verziu (smiech). Dlho sme pracovali s jednou a tou istou skladbou, až sme sa dostali do bubliny, v ktorej si človek neuvedomuje isté fakty, resp. rozdiely medzi originálom a coverom. Inak musím povedať, že dušou som viac rytmický (rozumej riffový – pozn. autora) než sólový gitarista, netlačím sóla dopredu, na skladbu sa pozerám ako na celok. Nakoniec sme však boli s výsledkom i so sólom veľmi spokojní.

Autor: Marek Danko

Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.