V rámci Festivalu perkusií sa 11. a 12. októbra v DK Ružinov predstaví niekoľko headlinerov. Najväčším z nich je egyptský perkusionista, ktorý okrem iného spolupracoval aj na známom projekte No Quarter ex-členov skupiny Led Zeppelin. Pri príležitosti očakávanej Ramzyho slovenskej premiéry pripravili organizátori tento zaujímavý rozhovor.
Myslím, že to bolo najlepšie rozhodnutie môjho života. Bolo to nevyhnutné vykročenie z pohodlného prostredia, v ktorom som vyrastal, z mojej zóny pohodlia. Nie som prirodzene súťaživý typ. Po príchode do Anglicka som však zistil, že skutočná umelecká súťaž existuje a že musím tvrdo pracovať, aby som dosiahol oveľa vyšší štandard. Zároveň som získal nový uhol pohľadu na to, čím naozaj je moja egyptská a stredovýchodná kultúra a ako zapadá do hudby zvyšku sveta. Poučil som sa aj o spojení s Afrikou a otvoril som sa novým horizontom.
Máte skúsenosti s rôznymi kultúrami – Egypt, Stredný východ, Západná Európa. Myslíte si, že medzi týmito oblasťami sú veľké rozdiely v prístupe k hudbe a zvlášť k rytmu?
Áno, a nielen to. Produkoval som rôzne albumy umelcov z Indie, Pakistanu, Číny, Japonska, Mexika, Poľska, Maroka a Alžírska. Vnímal som veľké rozdiely v rytme a veľké rozdiely vo zvukoch. Čím viac som sa však ponáral do štúdia, tým viac som videl aj ich spoločného menovateľa... hudba celého sveta je v mnohom podobná a to v mnohých aspektoch. Európa je obrovský kontinent: Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko. Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko atď. Všetky tieto krajiny majú vzrušujúce rytmy, hlboko zakorenené v tej ktorej kultúre. Fascinujú ma všetky.
Spolupracovali ste s Petrom Gabrielom na albumoch Passion a Us, s Jimmym Pageom a Robertom Plantom na projekte No Quarter – Unledded. Boli to veľké úspechy. Aká bola vaša úloha na projektoch a ako sa s nimi spolupracovalo?
Album Passion s P. Gabrielom bola prvá veľká vec, ktorú som robil. Moja účasť bola dvojúrovňová. Nahral som niekoľko vrstiev perkusií pre takmer všetky skladby. A bol to taký emocionálny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem. Druhá úroveň bola, že Peter počul môj album Rhythms of the Nile a chcel samplovať moju skladbu Zaar pre svoj Zaar na albume Passion. To bola česť, o akej som ani nesníval. Odvtedy som s ním hral na Us, Up, Ovo a ďalších albumoch.
Spolupráca s Jimmym a Robertom bol ďalší z tých zážitkov, o ktorých je ťažké hovoriť a zachytiť celú tú hĺbku. Požiadali ma o aranžovanie ich skladieb Friends, Four Sticks a Kashmir do egyptsko-stredovýchodného štýlu. Nebolo to jednoduché... Ako upraviť niečo, čo je už dokonalé? Nemožné. Ale tá hudba sa dotkla čohosi v mojej duši a napokon som urobil ten zvláštny aranžmán, ktorý počuť na albume. Zavolal som hudobníkov, ktorým som najviac dôveroval a spolu sme to nahrali a potom absolvovali aj turné. O turné by som mohol rozprávať donekonečna, ale hádam stačí povedať, že počas turné som nezažil jediný nudný deň a bol to magický zážitok. Tvrdá práca, ale veľké umelecké zadosťučinenie.
V Európe je dnes veľa fanúšikov world music. Ľudia objavujú tradičnú hudbu a niektorí sa učia hrať na rôzne etnické nástroje.
Dovolím si prerušiť vás - "world music" tu bola celé stáročia. To, že západná Európa si toho nebola vedomá, pre mňa veľa neznamená. Ale teší ma, že teraz sa už učí, že kultúrne bohatstvo existuje aj mimo nej a že ho treba rešpektovať, oceňovať a študovať.
Učíte hru na tabla a vydali ste CD Rhythms of the Nile – úvod do egyptských tanečných rytmov. Rozoznáte západného a egyptského hráča na tabla – štýlovo, zvukovo alebo pocitovo?
Áno. Hudba, rytmus, tanec alebo spev, to je jazyk. Vždy budete mať cudzí prízvuk a budete tam nejako vkladať vlastné idiómy a gramatiku. Poznám to v každom hráčovi. Dokonca aj u tých, ktorí strávia 10 hodín denne zlepšovaním svojej techniky. Vždy tam chýba čosi veľmi dôležité – Egypt. Ale práve to sa snažím učiť a o to sa chcem podeliť aj s vami. Dúfam, že sa budem môcť vrátiť na Slovensko a viesť nejaké workshopy a učiť tých, ktorí sa chcú venovať aj týmto aspektom.
Egyptská hudba má mnoho pravidiel a rytmických vzorcov. Je v nej dosť miesta na improvizáciu?
Áno, určite. Egypt na mape vyzerá takmer ako štvorec. V skutočnosti je to ale veľmi tenká línia pozdĺž Nílu, lebo ľudia žijú najmä tam. Severoegyptský folklór je iný ako juhoegyptský. Musíme teda študovať kultúrne rozdiely a životné štýly každej oblasti. Nejaký ten priestor na improvizáciu tam je, ale len v rámci, ktorý je prijateľný v tej ktorej oblasti.
Egyptská hudba je spojená s tancom...
Naopak, v Egypte je tanec spojený s hudbou!
Vaša manželka Serena je vynikajúca brušná tanečnica a v Anglicku spolu často vystupujete.
Ďakujem za poklonu, s manželkou vystupujeme často po celom svete.
V Egypte som však nevidela veľa žien tancovať. Tancujú Egypťanky len v súkromí?
To, čo hovoríte o Egypte, je smutné. Pokiaľ však ja viem, egyptské ženy tancujú pri každej radostnej udalosti. Svadby, narodeniny, promócie, narodenie dieťaťa. Ak ste neprišli do styku s Egypťanmi pri takýchto príležitostiach, tak ste ich nemohli vidieť tancovať.
Je egyptská ľudová hudba a tanec živou tradícou alebo je to harám (niečo nepatričné), niečo, čo predvádzajú len profesionálne skupiny?
Je to živá tradícia, ako som už povedal pred chvíľou. Nie je to harám. Nie pre nás. To len pre choromyseľných fanatikov a priaznivcov Moslimského bratstva, ktorí tvrdia, že to je harám. Tých sme však už vyhodili na smetisko dejín a je jasné, ako to naozaj cítia Egypťania. Hudba a tanec sú súčasťou každej domácnosti. Boli tam od nepamäti a ostanú navždy.
Ako producent ste svetu predstavili mnohých hudobníkov zo Stredného Východu. Myslíte si, že hudobníkov treba podporovať v tom, aby boli hrdí a pokračovali vo svojej hudobnej tradícii? Majú mladí Egypťania záujem o hudbu?
Určite. Mojou životnou úlohou nie je prezentovať iba hudbu, ale aj tých, ktorí ju tvoria. Podporovať ich, navigovať ich, viesť ich a pomáhať im na ceste objavovania ich vlastnej hodnoty. Ale predovšetkým, aby mali chuť objavovať hodnotu vlastnej kultúry a boli na ňu hrdí.
Vydali ste CD Rock the Tabla s hudobníkmi ako Billy Cobham, Manu Katche, A. R. Rahman, Omar Faruk Tekbilek atď. Veľmi rôznorodá spoločnosť. Zrejme to bolo v priateľskom ovzduší, ale ako ste to zvládli?
Aaaaaaaaah... genialita sa nedá vysvetliť (smiech). Neviem... bolo mi pritom fantasticky a bolo to absolútne potešenie. Billy je môj idol a najväčší hrdina. Manu je môj najlepší priateľ a partner v rytme spolu s Petrom Gabrielom, Stingom, Pinom Danielem, Claudiom Baglionim a ďalšími. Omar Faruk... robili sme spolu veľa projektov a A. R. Rahman je jeden z tých skvelých priateľov, bratov a mentorov, s ktorými som robil veľa filmovej hudby. Bolo to ako narodeniny, Vianoce a Nový rok naraz... a každý deň.
Videla som video s Vaším synom, "producentom" albumu Rock the Tabla. Koľko má rokov? Zdá sa, že obaja máte zmysel pre humor a herecký talent.
Amir-Sultan je skvelý mladý muž. Výborný bubeník a skvelý klavírista a je s ním zábava. Veľký talent, ktorý sa postupne rozvíja. Má jedenásť rokov a päť mesiacov.
Je pravda, že ste mali cameo rolu v Synovi ružového pantera? A podieľali ste sa aj na hudbe?
Hahaha... áno, pozvali ma do tej roličky. Bol to zážitok. V 80. a 90. rokoch som trochu aj hral ako herec, ale viac som sa venoval hudbe a napokon som s herectvom skončil. Vyhľadali ma, lebo potrebovali veľkého statného Araba a ja som sa im hodil. Urobil som len malý kúsok hudby pre brušnú tanečnicu, čiže nie, hudbu pre tento film som nenapísal.
Na hudbe k filmom ste však pracovali?
Vlastne nikdy som nenapísal celú hudbu k filmu, ale spolupracoval som na hudbe pri mnohých filmoch, napríklad Posledné pokušenie Krista (nominácia na Zlatý glóbus za hudbu, 1988), Zvodná krása (1996), Perzský princ (2010) a iné.
Považujú Vás za vynikajúceho umelca, producenta, skladateľa, hudobníka. Vaša kariéra je v mnohých aspektoch výnimočná. Čo by ste ešte rád dosiahli? Aké máte plány?
Ďakujem. Ide mi o spojenie medzi ľuďmi. Chcem, aby svet mal povedomie o egyptskom a stredovýchodnom zvuku a spojil sa s ním. Dnes sa veľké percento hudobníkov celého sveta pokúša kopírovať to, čo je na MTV. Myslia si, že tam prerazia. Omyl. Nielenže kopírujú nízky štandard MTV, ale ignorujú a odmietajú vlastné kultúry a korene. Ja túto špirálu prevraciam. Spojil som egyptskú hudbu a rytmy s tým najlepším. Peter Gabriel, Page & Plant, Chick Corea, Sting, Gypsy Kings, Shakira, Ricky Martin... Ten zoznam je dlhý. Chcem pokračovať v tomto smere a teším sa na spoluprácu s talentovanými hudobníkmi a tanečníkmi zo Slovenska, aby sme vytvorili niečo, čo spojí naše kultúry.
Boli ste už niekedy na Slovensku?
Nie, ale teším sa na to a už rátam dni.
Prečo ste sa rozhodli prijať naše pozvanie na "divoký východ"?
Zistil som, že sa ocitnem medzi veľmi talentovanými bubeníkmi, perkusionistami a tanečníkmi. Desiateho októbra mám vystúpenie v Londýne a potom 12. a 13. októbra mám dva veľké workshopy opäť v Londýne. Takže na Slovensku budem iba 24 hodín. Teším sa však a hodlám si vychutnať každú chvíľu s vami. Svetlo a mier.
Ďakujem aj ja, do skorého videnia v Bratislave. Tešíme sa, že Vás budeme môcť privítať na Festivale perkusií v piatok 11. októbra.
Rozhovor viedla Jarmila Vlčková, organizátorka Festivalu perkusií. Prečítajte si viac o programe festivalu a podrobnú biografiu Hossama Ramzyho.
Vstupenky na Festival perkusií 2013:
Súvisiaci interpreti: Hossam Ramzy
