"Celé to vykvitlo tak, že niektoré naše skladby vyznejú úplne inak, aj Anetine budú znieť inak s nami, a aj naše spoločné budú iné ako na nahrávke. Je to veľká energia, zrazu sme všetci členmi skupiny, ktorá hudobne rozpráva úplne iný príbeh, než keď hráme samostatne," hovorí spevák kapely Korben Dallas Juraj Benetin vo veľkom rozhovore o spolupráci a očakávanom turné s Anetou Langerovou.
Ich spoločná cesta sa začala pred ôsmimi rokmi, kedy Korben Dallas speváčku pozvali na hosťovanie v singli Sen zo svojho albumu so symfonickým orchestrom. O pár rokov neskôr nahrali šesťskladbovú EP nahrávku Konečně a plánovali aj spoločné turné, no prišla pandémia a koncerty znemožnila. Tento rok kapela spoluprácu s Anetou Langerovou znovu oživila, nahrali ďalšiu pieseň, ktorú spolu s ostatnými vydali na vinylovej LP platni Nekonečně, a ohlásili spoločné turné v troch českých a troch slovenských mestách.
S Anetou a Jurajom sme sa koncom septembra stretli na káve v bratislavskej Pradiarni. Deň po intenzívnej celodennej skúške, na ktorej dávali dokopy program novembrových koncertov, sme sa rozprávali o začiatkoch ich spolupráce, o tom, ako vznikajú pesničky a aké príbehy sa za nimi skrývajú, kedy sa z Anety Langerovej takmer stala Missy Elliott, či ako sú Korben Dallas vnímaní v Čechách.
Zdroj: Tomáš Benedikovič
Aneta, kedy si prvýkrát počula o Korben Dallas?
Prvýkrát v roku 2015, keď ma oslovili, aby som s nimi naspievala pieseň Sen. Napísali takú "bondovku" a mne sa to veľmi páčilo. Ale chcela som sa s nimi najskôr stretnúť, takže sme si dali spoločne kávu v Bratislave a porozprávali sme sa, tak veľmi jemne, pretože myslím, že nikto nás nie je úplne "mluvka" (smiech). Bavili sme sa najmä o hudbe a o tej skladbe a ja som z toho stretnutia odchádzala nadšená. Takže si ma okrem piesne Sen získali aj tým, akí sú.
Prvá pesnička, ktorú si od Korben Dallas počula, bola teda tá, ktorú si nakoniec s nimi naspievala? Oni ju už mali nahratú inštrumentálne?
Juraj: Áno, bolo to také demo.
Aneta: Bola to prvá pieseň, vďaka ktorej som ich spoznala.
Pred vaším stretnutím si si napočúvala aj ich ďalšiu tvorbu? Čím ťa zaujali?
Aneta: Zaujali ma svojou energiou, tým, ako autenticky sú schopní napísať pieseň. To mi úplne vyrazilo dych, tá odvaha, ktorú som cítila, či v texte alebo aj v hudbe. Myslím si, že málokto dokáže urobiť takú veľkolepú skladbu, zamilovala som si ju hneď na prvú dobrú. Tým som sa zároveň stala veľkou fanúšičkou Korben Dallas a potom som si samozrejme napočúvala všetko, čo urobili.
Benetin: To, že tá spolupráca žila ďalej, je pre nás taký malý zázrak
Juraj, rovnaká otázka pre teba: Kedy si prvýkrát zaregistroval alebo počul Anetu Langerovú? Bol si divákom českej SuperStar alebo si ju spoznal až neskôr cez jej vlastnú tvorbu?
Možno som nebol divákom, ale samozrejme, že som ju vnímal, to sa nedalo nevnímať. A potom ma veľmi prekvapilo, ako sa vyvíjala jej kariéra, tá odvaha, s ktorou pokračovala ďalej. Že si robí svoju tvorbu, ktorá je výsostne jej a že sa nenechala zavrieť do nejakých česko-slovenských hudobných "krabičiek". Najmä album Na Radosti bol ten, kedy sme v kapele zaregistrovali, že Aneta vydala niečo, čo je v našich podmienkach výnimočné.
To sedí, album Na Radosti vyšiel v roku 2014, teda asi rok predtým, než ste ju oslovili. Kto vlastne prišiel s týmto nápadom?
Myslím, že Ozík (Ozo Guttler, bubeník Korben Dallas, pozn. red.) bol ten, ktorý nám ukázal album Na Radosti. On je taký náš hudobný skaut. Vždy nám posiela veci na počúvanie, že pozrite, toto je super. A my sme teda povedali, áno, toto je super. Zároveň sme chceli mať na albume s orchestrom (Kam ideme, 2015) jednu naozaj veľkú skladbu. Ako hovorí Aneta, Sen je taká veľkolepá vec, "bondovka". Zdalo sa nám, že pri jej odvahe by do toho mohla ísť, a že má taký obrovský hlas, ktorý by sa do tej skladby hodil.
Mohlo to dopadnúť kľudne aj tak, že by to bola jedna skúsenosť, taký výstrel, a bola by to naša jediná spoločná skladba. Ale mali sme všetci po jej vydaní nutkanie pokračovať ďalej. Vydali sme EP, na ktorom bolo šesť skladieb, tento rok sme vydali ďalšiu. Takže to žilo ďalej, je to pre nás taký malý zázrak.
Áno, hlavne v tých podmienkach, ktoré boli medzitým – plánovali ste spolu koncerty, ktoré sa však kvôli pandémii neuskutočnili. V súvislosti s koncertovaním by som sa ale ešte vrátil k pesničke Sen. Ak sa nemýlim, tak nebola ešte ani vydaná, keď ju ľudia prvýkrát počuli naživo, na vašom koncerte s orchestrom na Pohode.
Juraj: Áno, a bol to vlastne najväčší koncert, aký sme kedy mali. Určite tam nebolo menej ako desaťtisíc ľudí.
Ako si na ten koncert spomínate? Aneta, ty si vtedy na Pohode hrala aj so svojou kapelou, alebo si prišla špeciálne kvôli koncertu Korben Dallas?
Aneta: Bola som tam iba ako hosť, prišla som za chlapcami na Pohodu a nakrúcali sa tam aj zábery do klipu k piesni Sen. Pod pódiom boli kamery a točili sme tam také náladové zábery, bolo to hrozne pekné a bola to moja prvá živá skúsenosť s vami na koncerte.
Juraj: Vlastne áno.
A hneď najväčšia.
Aneta: Najväčšia čo do počtu ľudí pred pódiom i na pódiu.
Juraj: Ja sa priznám, že nemám veľmi rád veľké festivaly a veľké pódiá, lebo mám pocit, že vtedy mi ten hlas odchádza do priestoru tak bez návratu. Navyše aj vzdialenosť medzi ľuďmi a mnou je veľká, je to väčšia bariéra. Takže ja sa vždy po lete teším, že ideme do klubov. A ešte to, že sme prvýkrát hrali obrovský koncert v prime time Pohody, s veľkým orchestrom… Takže pre mňa to bola taká skúsenosť, ako ľahnúť si pod bager alebo pod valec. Nespomínam si, že by som si to dokázal nejako užiť. To tak býva s tými veľkými vystúpeniami...
Aneta: Ale nebolo to vidieť, vyzeralo to, že si to užívaš.
Prečítajte si tiež: Korben Dallas a Aneta Langerová v šiestich skladbách spoločne posúvajú hranice svojej tvorby
Langerová: Niekedy mi pieseň pošlú skôr, než prídem z Bratislavy do Prahy
Už ste spomenuli EPčko, ktoré ste vydali v roku 2020, a ďalšiu skladbu Neustoupím, ktorá vyšla tento rok. Ako prebieha vaša spoločná tvorba, čo sa týka hudby aj textov?
Aneta: Textovo i hudobne dávajú piesne dohromady chlapci, teda Lukáš Fila a Juraj.
Čiže Lukáš píše aj v češtine pre teba?
Hej, a je to úplne skvelé, pretože za prvé, pre mňa moc ľudí nepíše texty, väčšinou si ich píšem sama. Alebo poprosím niekoho, ako je napríklad Jakub Zitko (multiinštrumentalista, kapelník a producent Anetinej kapely, pozn. red.), ktorý so mnou spolupracuje naozaj dlho. Máme spolu veľmi dôverný vzťah, ale mimo toho nemám veľa ľudí, ktorí by mi písali texty. Ešte Dorka Barová tu a tam niečo napíše. V tomto prípade to však bolo jasné od začiatku, pretože chalani majú neuveriteľnú rýchlosť písania. Niekedy mi pieseň pošlú skôr, než prídem z Bratislavy do Prahy. (smiech)
Juraj: To je príbeh konkrétnej pesničky.
Aneta: Áno, je to pieseň Chladná. Sedeli sme po nejakom vašom koncerte, na ktorý som sa prišla len pozrieť, a Lukáš sa ma spýtal: "Máš nejakú tému? Ja by som ti napísal niečo také, čo by si chcela presne ty." A ja som mu povedala, že mňa zaujíma ten predsudok ľudí, keď sa na niekoho pozrú a povedia si, "ježiš, on je taký chladný"… A pritom ten človek môže mať úplne obrovské srdce, len tak nekomunikuje hneď pri prvom stretnutí, pretože si drží nejaký odstup. Tak sme sa s Lukášom bavili o nejakých kockách ľadu, a než som docestovala naspäť do Prahy, mala som v maile pieseň Chladná. Takže tak to asi funguje a ja som úprimne ani nemala odvahu sa v tejto spolupráci púšťať do písania. Ale myslím si, že je to takto veľmi dobré, pretože môj hlas a moje interpretácie sú v tých skladbách potom o to vzácnejšie. Je to naozaj niečo iné, než robím sama.
V tejto súvislosti by som vypichol skladbu Rozhodnutia, kde máš dve slohy, ktoré sú veľmi rozdielne. A tá druhá je ako keby rapová. Máš rada rap?
Ale áno, mám. Ja nie som nejako štýlovo vyhranená, že by som nejaký žáner nemohla ani počuť. V rape mám napríklad veľmi rada Gruppo Salsiccia, čo je projekt Oriona (PSH). Majú úplne úžasné klipy, áno, je to uletené a sú to super jednoduché texty, ale je to úplne dokonalé. Pri pesničke Rozhodnutia to bola pre mňa skôr taká sranda a chlapcom som dôverovala natoľko, že som sa položila i do tejto polohy, ktorú som nikdy predtým nemala.
Juraj: Tá dôvera a odvaha sa dostala až tak ďaleko, že sme sedeli v štúdiu a niekto povedal: "Táto sloha, to mi pripomína Missy Elliott. Teraz budeš Missy Elliott!" (smiech)
Takto konkrétne znelo zadanie?
Aneta: To bol pokyn. Nie je to Missy Elliott, ale…
Juraj: Nakoniec je to Aneta. Ale tak to funguje, človek musí podľa mňa v tomto trošku prestreliť, aby dostrelil, ako sa hovorí. Pretože aj keď vystúpiš mimo svojej komfortnej zóny, samozrejme tie tvoje neprekonateľné návyky ťa ťahajú naspäť a dostaneš sa niekam na hranu svojho komfortu, a potom je to podľa mňa zaujímavé. Keď si pozrieš komentáre na Youtube pod klipom Rozhodnutia, tak reakcie sú skôr pozitívne. Aj keď sú tam aj také, že "Čo to je? Čo to tá Aneta robí? Už by s nimi nemala nikdy nič robiť!" (smiech)
Aj ten videoklip je robený s takým nadhľadom, natočený akoby v rapovom štýle so zábermi z kamery, ktorá je v aute pri cúvaní.
Aneta: To tiež vzniklo veľmi rýchlo. Viezli sme Ľuba (Petrušku, v tom čase bol členom Korben Dallas, pozn. red.) na železničnú stanicu a tie zábery sme spravili behom pol hodiny. Bola tam fotografka Helena Kadlčíková, ktorá nám robila nejaké dokumentárne fotky zo štúdia a chlapci jej povedali, že "máš tu ten foťák, určite to vie aj nakrúcať". Tak to zapla a natočila väčšinu záberov z klipu Rozhodnutia.
Práve teraz naplno žijeme tým, čo aktuálne spolu zažívame
Aneta, máš pocit, že možno nielen výrazovo, ale aj obsahovo je táto spolupráca v niečom iná, než čo by si dala do svojej vlastnej tvorby? Ako sa stotožňuješ s Lukášovými textami?
Je tam pre mňa množstvo nových vecí, hlavne polôh a farieb hlasu, ktoré vo svojej tvorbe nepoužívam tak často. Ja mám väčšinou piesne vystavané práve do toho veľkého hlasu, že vždy, keď sa dospievam ku koncu skladby, tak som už vo vypätí všetkých síl. A tu som napríklad v piesni Konečně zažila takú intimitu, akú som vo svojej tvorbe ešte asi nezažila. Tu a tam sa niečo také vyskytne, keď je to napríklad klavírna pieseň, ktorú si zložím na koniec albumu, ale to je skôr také až šansónovo ladené. Lukášove texty sú civilnejšie, a pripadajú mi veľmi súčasné a prítomné, kdežto ja mám svoje veci akoby zahalené do takého veľkého sna. Toto je reálne, konkrétne a veľmi intímne, to sa mi veľmi páči a mám z toho veľký zážitok.
Doteraz ste vydali osem pesničiek, ktoré nedávno vyšli spolu na albume Nekonečně. Je to silná nahrávka, no je to teda "konečné", či "nekonečné", čo sa týka vašej spolupráce? Ako to teraz vnímate, čo sa týka možností ďalšej spoločnej tvorby?
Juraj: Práve teraz naplno žijeme tým, čo aktuálne spolu zažívame. Včera sme celý deň skúšali a pripravovali program na turné. Doteraz to bolo tak, že sme spolu niečo nahrali v štúdiu alebo sme sa stretli krátko na koncerte, boli to také útržky, čriepky. No teraz sa vďaka spoločnému turné dostávame do takej polohy, kedy spolu budeme viac. Napríklad až včera sme spolu prvýkrát strávili celý deň. (Rozhovor vznikol 29. 9. 2023, pozn. red.)
Dnes ráno som počúval nahrávku zo skúšky a odohráva sa tam strašne veľa hudby, čo je super. Budeme totiž koncertovať ako šesťčlenná kapela, zahráme program zložený z týchto ôsmich skladieb a k tomu zaznie aj päť našich a päť Anetiných. A všetko to budeme hrať spolu ako jedna veľká kapela. Tým, že my nie sme takí profesionálni hudobníci, tak sme z toho asi o to viac dojatí. Ja keď som to ráno počúval, tak som neveril, že sa to deje. Že máme spoločnú kapelu s Jakubom Zitkom, ktorý je fantastický jazzový klavirista, či s Dorotou Barovou, ktorá je famózna violončelistka a speváčka.
Takže to nebude koncert, kde budú dve kapely, prípadne niekto raz príde, raz odíde? Celý koncert odohráte spoločne?
Juraj: Z tohto sa práve neviem spamätať, že som členom takejto kapely… Budeme hrať všetci spoločne a budeme sa striedať v "spotlighte" – je to ako taký hudobný kruh, v ktorom má každý svoj priestor. Napríklad Aneta a Dorka budú spievať vokály v našej skladbe, ja sa ešte doučím vokály v Anetinej tvorbe. Celé to vykvitlo tak, že niektoré naše skladby vyznejú úplne inak, aj Anetine budú znieť inak s nami, a aj naše spoločné budú iné ako na nahrávke. Je to veľká energia, zrazu sme všetci členmi skupiny, ktorá hudobne rozpráva úplne iný príbeh, než keď hráme samostatne.
Zdroj: Tomáš Benedikovič
Aneta, ty to ako vnímaš po vašich prvých skúškach?
Ja som nikdy takúto kapelu nemala, ak nepočítam svoje hudobné začiatky. Pre mňa je veľmi vzácne byť súčasťou niečoho, kde nie som stredobodom pozornosti. Je to naozaj viac kapela, ktorej som členkou. To, že si môžem poodstúpiť a spievať s Dorkou Barovou vokály a dofarbovať Jurajov hlas, ma ako muzikantku strašne baví. Väčšinou, keď vymýšľam vokálne party pre moju kapelu, nejaký druhý alebo tretí hlas, tak mi je potom hrozne ľúto, že to nemôžem spievať ja, lebo sprievodné vokály a zborové spevy mám veľmi rada. Takže toto bol pre mňa najväčší zážitok zo skúšky.
Som tiež veľmi rada, že som aj dvoch členov mojej kapely, Dorku a Kuba, zobrala do tejto zostavy. Aj im sa práca a tvorba Korben Dallas páči, dokonca Dorka už pracovala s časťou Korbenov na projekte Tugriki, takže si dobre rozumejú. Jakub má zase takú ľahkosť, ktorá je vlastná aj chalanom, aj keď má k tej tvorbe iný prístup. No vďaka tomu sa tam spájajú rôzne svety, ktoré vzájomne ladia, a je to jedna veľká partia ľudí, ktorých mám rada a ktorých si vážim, či už v osobnom alebo pracovnom živote. A keď sa ešte oni navzájom obohacujú a ja pri tom môžem byť – čo viac si môžem priať?
Znie to fantasticky a priam to nabáda urobiť z tohto turné nejaký kvalitný záznam.
Juraj: Presne toto mi včera od polovice skúšky išlo hlavou, že to musíme spraviť. Určite urobíme záznam a myslím, že by stál za to aj videozáznam, lebo napríklad v Bratislave budeme hrať v zrekonštruovanej Slovenskej národnej galérii, čo je ešte neopozeraný priestor. Inak, ešte by som doplnil Anetu, že včera som prišiel na to, že je najlepšia gitaristka v tejto skupine. Hrá fakt brutálne dobre, ešte to sólo musíme domyslieť.
To je super, lebo keď odišiel Ľubo, tak si to dosť riešil, že čo s tou gitarou.
Aneta: Ľuba určite nezastúpim, pretože to je úplne geniálny gitarista a muzikant. Veľmi rada spomínam na spoluprácu s ním, keď s veľkou citlivosťou produkoval celé EP Konečně. Takže jeho určite na pódiu nahradzovať nebudem. Ale sľúbila som Korbenom, a dúfam, že to splním, že si nájdem aspoň jeden tón do ich úžasnej skladby, pri ktorej mi vždy vejú vlasy, keď ju hrajú na koncerte – Zlatý jeleň. Je tam taká elektrická gitara, povedala by som, že až hysterická, vysoká.
Zlatý jeleň sa asi najviac z ich tvorby blíži k metalu.
Juraj: Predstav si Anetu, ako hrá sólovú gitaru v tejto pesničke. Dáme na pódium veľký ventilátor…
Aneta: Musím si nájsť nejaký jeden šialený tón, aby som vám to tam mohla nejako nabúrať! (smiech)
Zdroj: Tomáš Benedikovič
Oveľa viac človek urobí, keď je v tom správnom nastavení
Keď si spomenula Ľuba ako producenta EP Konečně, tak na albume Nekonečně ste spolupracovali s ďalším výrazným muzikantským a producentským menom, Tomášom Slobodom. Aká bola jeho úloha?
Juraj: Tomáš robil vinylový master, čiže v podstate zvuk pre vinyl. Robil to spolu s Maťom Čemom a myslím, že je to super, mne sa ten zvukový rozdiel zdá dosť zásadný. EP Konečne bolo dosť postavené na basoch, čo si myslím, že by na vinyle nefungovalo tak dobre, tam si ten zvuk vyžaduje špeciálny prístup. S Tomášom sme spolupracovali aj na našom ostatnom albume, a pracujeme s ním aj na ďalšom.
Aneta: Pre mňa je celý ten prístup nielen kapely Korben Dallas, ale aj všetkých ľudí, ktorí sa okolo toho pohybujú, úplne skvelý. Keď sme nahrávali skladbu Neustoupím, tak mi chlapci poslali prvý mix nahrávky a ja som tam mala problém s nejakou výslovnosťou na frekvencii. Tak som písala Tomášovi, či by sa dalo niečo upraviť. A ten prístup, keď vám producent napíše, že "nie je problém, čokoľvek si budeš priať, bude mi cťou niečo upraviť", to je niečo nádherné. Človeku sa potom o to lepšie pracuje. Ja mám okolo seba taktiež strašne fajn ľudí, a aj to je súčasťou toho, aký dobrý je potom ten výsledok, keď sa pri práci cítite dobre. Takže by som pre nimi všetkými chcela zložiť klobúk.
Juraj: Aj my preto s Tomášom robíme, takisto to platilo aj pre Ľuba. Teší ma, že ľudia, s ktorými sa v našej hudobnej tvorbe stretávame, sú takíto, ale ono to asi nebude úplne náhoda. Ľudia, ktorí hudbou žijú a pôsobia v nej dlhodobo alebo sa ňou aj živia, musia byť schopní vytvárať prostredie, v ktorom sa ti chce tvoriť. A to teda nie je stres a kričanie, dobre sa robí, keď si v kľude. Je to pre mňa dosť poučné povedzme aj do architektúry alebo do akéhokoľvek pracovného prostredia. Jasné, tlak môže mať svoje výsledky, ale oveľa viac človek urobí, keď je v tom správnom nastavení.
Však to aj vidieť na vašej kapele, lebo všetci máte zamestnania, rodiny, a pritom koľký album už robíte od roku 2011?
Juraj: Neviem, ôsmy?
Aneta: Ja neviem, ako to robia!
Juraj: Je to hlavne zásluha Lukášovho písania textov. To potvrdí asi každý skladateľ, že akonáhle máš napísaný text a je inšpiratívny, alebo si vieš z viacerých textov vybrať, čo ťa aktuálne inšpiruje, tak tá hudba je… Nehovorím, že napísať hudbu je menej, ale keď pesnička vzniká na dobrý text, tak je to oveľa ľahšie.
Čiže vo vašom prípade je vždy najprv hotový text?
Juraj: V 90 percentách je najprv text.
Aneta: Ale napríklad pieseň Neustoupím nebola na základe textu, tú si vymýšľal ty niekde na dovolenke s rodinou.
To by ma teda zaujímalo, že čo je za touto skladbou. Ale ty mi asi k textu moc nepovieš, Juraj...
Juraj: Práveže áno, toto ti viem zreprodukovať. Treba povedať, že to, čo sme s Anetou vydali, je výber z minimálne dvojnásobku demo nahrávok, resp. nápadov pesničiek. Napríklad, keď sme išli nahrávať EP Konečně, tak z prvej várky šiestich-siedmich skladieb sa tam ani jedna nedostala. Aj keď sa nám páčili, ale nakoniec prišli iné a lepšie, ktoré sme chceli robiť. A tak to bolo aj teraz, keď sme išli robiť novú skladbu. Anete sme poslali dve demo nahrávky a ona odpísala, že "táto by bola možno aj OK, ešte si to vypočujem, ale táto nie". K tej odmietnutej dala nejaké dôvody, ktoré boli úplne jednoducho a jasne povedané.
Potom sme čakali nejaký čas a povedali sme si, že ideme robiť ďalej, ale nejak nám to nedalo a hovorili sme si, že “však táto nabúchaná, na ktorú povedala Aneta prvýkrát, že nie, skúsme jej to ešte poslať, to by fungovalo, to by bolo dobré” (Anetin smiech). Tak sme jej to znova poslali.
Čiže neustúpili, nenechali sa odradiť. A vtedy už mala ten text?
Mala všetko, ale pointa je, že to bola úplne iná pesnička. A Anet iba potvrdila, že "chlapci, to už som vám hovorila, že toto nie, toto necítim". A my s Lukášom sme si len napísali: "Vyzerá, že neustúpi"… Tak sme to vzdali a že musíme ísť úplne nanovo, vymyslieť nejakú inú pesničku. A on mi asi o dve hodiny poslal text Neustoupím. Ja už som mal vtedy rozrobenú melódiu, ktorá ešte nemala text, tak sme to spojilli a vznikla pesnička. Je to skladba, pri ktorej sa možno až naživo najviac ukáže a vynikne, že je to tiež veľmi intímna pesnička, ktorú som hudobne vymýšľal s takou mini gitarkou na ostrove na dovolenke.
Aneta: Dostala som inštruktážne video z Jurajovej dovolenky, ktoré mi poslal do whatsappu, asi desaťminútové video a tam pláž v pozadí. Takže ma to ešte aj provokovalo – palmy, more, krásne slnko a Juraj v letnom oblečení začal brnkať na nejakú gitarku a spieval mi to toho tú melódiu. Mne sa tá pieseň strašne páči, pretože je o hraniciach toho, ako rôzni ľudia vnímajú svet, kde sú hranice medzi ich svetmi, a či naozaj to, že človek neustúpi, je niekedy dobre, alebo sa tým o niečo ukráti. Je to pre mňa veľmi zaujímavá, povedala by som, že až taká iskrivá pieseň. Mám ju veľmi rada, aj jej videoklip, ktorý vymyslel Braňo Špaček. Tam sa stal nejaký zázrak, ktorý mi neuveriteľne sedel.
Ten klip je naozaj skvelý. To je natočené pri Neusiedler See?
Aneta: Áno, a bolo to hotové asi za dve hodiny. Braňo je neuveriteľný, všetko nakrútil na prvýkrát, žiadne opakovania, presne vie, čo chce urobiť a ako to urobiť. A tá atmosféra z toho klipu je krásna.
Mne sa páči, ako spolu niektoré vaše pesničky tematicky ladia, napríklad Rozhodnutia a Neustoupím – sú o takých racionálnych veciach a bežných myšlienkových pochodoch.
Aneta: Áno, sú veľmi civilné a zo života.
Juraj: Lukáš má jedno pravidlo, ktoré neviem, či aj verejne hovorí, ale my v podstate vôbec nespievame o spoločenských témach. Ani nemáme nikdy texty v štýle, že ľudia by mali toto, alebo ľudia sú takí, vyhýbame sa všeobecným hodnoteniam. A v tom osobnom svete, keď už nahráš osem albumov, tak sa nutne opakujú niektoré základné témy, lebo ich nie je nekonečno. Ale vždy sa na to vieš pozrieť z iného uhla a každý ten uhol je dôležitý. Napríklad o pochybnostiach o sebe samých máme podľa mňa dvanásť pesničiek. Alebo dvadsať. (smiech)
Nie je vôbec dôležité, kto je viac mainstream a kto alternatíva
Kolega robil s Lukášom minulý rok rozhovor po vydaní albumu Deti rýb, kde rozprával aj o tom, že EP Konečně "prepadlo", a ako hlavný dôvod spomenul to, že vyšlo na začiatku pandémie. No okrem toho povedal aj toto: "Pre Anetiných fanúšikov mohla byť spolupráca s nami výletom do príliš veľkej alternatívy, pre tých našich mohla byť Aneta príliš mainstream, aj to môže hrať proti nám. Nič to ale nemení na tom, že tá kombinácia je fantastická a nahrávka je výborná."
Ako to vnímate vy? Môj názor je, že s napríklad albumom Na Radosti by Aneta na Slovensku – neviem, ako to bolo v Česku – bola taká istá "alternatíva" ako Korben Dallas. Že by ju hrávali len v Rádiu_FM a pre komerčné médiá by to bolo príliš umelecké.
Aneta: V Česku mal album Na Radosti prekvapivo úspech, aký nikto z nás nečakal. Ľudia túžili po príbehoch v piesňach a tie tam sú, takže od tej doby sa začal písať aj môj nový príbeh. A tu na Slovensku – koncertovali sme s tým albumom aj tu u vás, ale bolo to omnoho menej než predtým.
Juraj: Podľa mňa nie je vôbec dôležité, kto je viac mainstream a kto menej. Ide o to, že vždy, keď vznikne spolupráca dvoch umelcov, ktorí majú svojich fanúšikov, tak niekomu môžeš vyhovieť a niekomu nevyhovieš, ale aj niekoho nového oslovíš. To je podľa mňa to dôležité a mňa by potešilo, keby sme našou spoluprácou oslovili aj úplne nových ľudí, ktorí si k tomu nájdu cestu. Toto si myslím, že by mohol priniesť každý nový album a nová tvorba. Pre nás je toto naozaj niečo nové, lebo na našich albumoch bežne nemáme také klenuté melódie a harmonicky ambiciózne pesničky, ako keď píšeme pre Anetu. Pre seba si kľudne urobím pesničku na jednom tóne, ale tu nad tým ako skladateľ rozmýšľam inak.
A čo sa týka toho EPčka a pandémie – áno, bol to dôvod, prečo sme sa k tomu teraz vrátili, keďže nám to covid úplne zrušil. Nemohli sme predávať CD na koncerte, nemohli sme o tom ani pravidelne komunikovať, keďže ľudia v lockdowne riešili úplne iné veci. Bola to taká rana pre ten album a cítil som, že by bola škoda, aby tie pesničky zapadli. Napríklad taká Chladná – keď som počúval nahrávku zo včera, tak neviem, či sa mi podarí, aj Lukášovi a Anete a nám všetkým, niečo také iba tak spraviť znova. Bola to silná inšpirácia v tom čase, keď táto spolupráca začínala, ktorá sa možno už nezopakuje. Aj preto by som bol rád, keby to ľudia čo najviac počuli.
Aneta: Ja si hlavne myslím, že keď niečo vzniká, tak tomu nemôže uškodiť nič, pretože si to hľadá svoje vlastné miesto pod slnkom. A čo sa týka mainstreamu a alternatívy, to je taká krehká hranica. Ja sa stále stretávam s množstvom ľudí, ktorí stále žijú v tom príbehu Anety pred 20 rokmi a absolútne nepoznajú žiadnu tvorbu, ktorú teraz robím a ktorá je aktuálna. Je to zaujímavé, pretože mi to dáva možnosť nejakým spôsobom fungovať v tom multižánri, môžem si dovoliť akúkoľvek cestu, pretože sa v nej cítim dobre. A ja by som nepovedala, že Korben Dallas sú alternatívni, pre mňa sú to skrátka kvalitné pesničky.
Juraj, ako vás vlastne vnímajú médiá v Česku?
Ja si myslím, že je tam taký sentiment toho, že nás berú do určitej miery v kontinuite slovenskej pop music z minulosti. Tohto sa vedia chytiť, či už je to Richard Müller alebo dokonca Ursiny, to počujeme často od ľudí, ktorí ho v Čechách poznajú.
Aneta: Majú radi tvoj spev, to je tiež dôležité. Juraj má veľmi špecifický, silný a mohutný hlas. To je taký hlavný ohlas, ktorý ja počúvam, keď sa bavíme o Korben Dallas v Čechách.
Ešte ako si hovorila o tej tvojej ceste, tak u nás je vlastne niečím podobným príbeh Jany Kirschner. Aj ona bola najprv popovou hviezdou z rádií a potom začala robiť náročnejšie a zaujímavejšie veci. Bola v tomto pre teba inšpiráciou alebo povzbudením, keď si robila album Na Radosti?
Neviem, či ma to takto priamo ovplyvnilo k albumu Na Radosti, ale tešilo ma to. Bola som niekoľkokrát na jej koncerte, poznáme sa už nejakú dobu a vždy sa mi páčilo, ako je schopná riskovať a vydáva sa na cesty, ktoré v tom popovom svete nemusia dopadnúť úspešne. Ako si hľadá svoju vlastnú tvár a hudobnú osobnosť, to sa mi vždy páčilo. Ale páči sa mi to na viacerých ľuďoch, je to vždy inšpiratívne, keď vidíte silný príbeh niekoho druhého. Ja necítim nejakú konkurenciu, skôr ma to povzbudzuje v tom, že viem, že sa to dá a že človek nie je sám v tom, že hľadá svoju originálnu cestu. Je nás tu takých viac.
Turné Korben Dallas a Aneta Langerová – "Nekonečne":
6. 11. – Praha, Palác Akropolis
7. 11. – Brno, Fléda
8. 11. – Ostrava, Akord
12. 11. – Košice, Tabačka Kulturfabrik
13. 11. – Žilina, Mestské divadlo
14. 11. – Bratislava, Slovenská národná galéria
Vstupenky: Predpredaj.sk
Autor: Patrik Marflák
Súvisiaci interpreti: Aneta Langerová, Korben Dallas
