Rozhovor, ktorý sme zverejnili v októbri, vznikol koncom septembra na košickom vydaní putovnej akcie Music City. Oskar Rózsa tam hral až v dvoch projektoch (Hrana a Čisté tvary), a tak v rámci obmedzeného priestoru nebol čas na všetky naše otázky. Po zverejnení článku nám preto navrhol dokončenie cez email.
Prvá časť rozhovoru: Oskar Rózsa: "Budem robiť muziku dokiaľ budem dýchať"
Ku kapele Čisté tvary si sa aktuálne pridal ako nový stály člen, pričom predtým si im produkoval album. Ako si sa k tejto partii dostal, čím Ťa oslovila?
Som s kapelou v podstate od ich štúdiových začiatkov, sme priatelia. Ich hudba ma oslovuje svojou priamočiarosťou a úprimnosťou. V tomto prípade je názov kapely stopercentne výstižný.
Podieľaš sa na novom albume aj autorsky? Hráte nové veci aj na aktuálnom turné?
Autorom hudby a textov je Juraj (Juraj "Doktor" Péč, pozn. red.). Áno, na turné hráme aj nové veci.
Veľmi zaujímavou kapitolou tvojej kariéry bol projekt Free Faces. Prečo podľa Teba skončil? Ako ho hodnotíš dnes?
Mám rád Free Faces, konieckoncov sú to poväčšine moje hudobné nápady a mám k nim spomienkovú väzbu. Takisto na celé to obdobie s chlapcami, bolo kreatívne a myslím, že sa nám podarilo niečo pozitívne rozvibrovať. Škoda, že sme nedokázali na tejto devíze vybudovať vzájomný rešpekt.
Tvojou veľkou láskou je aj dirigovanie. Čo z klasickej tvorby je Tvoja srdcovka? (štýl, autor, dielo...)
Štvrtý Brahms.
Nedávno prebehla médiami správa o Tvojej spolupráci s Will.i.amom z The Black Eyed Peas. Ako k tomu došlo? V akom je to teraz štádiu?
Chodievam do Prahy nahrávať orchestrálnu muziku, ako štúdiový dirigent. Na túto session ma zavolali 27. decembra, opúšťal som stôl s kapustnicou v Banskej Štiavnici a vôbec som neregistroval o koho sa jedná. Will je inšpiratívny muzikant, nahrávanie bolo superpríjemné. Nahrávali sa scénky do filmu o ňom a zopár videoscén, kde som mu robil dirigentského kouča, čo bolo celkom zábavné.
Producentsky si zastrešil mnohé projekty (v poslednom čase Katarzia, Ivana Mer, Čisté tvary...). Ako sa cítiš v úlohe producenta? Čo zaujímavé pripravuješ v tejto oblasti?
Prirodzene som začal prehodnocovať producentské prístupy a snažím sa v súčasnosti viac orientovať na zachytenie autentického, prítomného okamihu v hudbe, bez ambície ponúkať akúkoľvek ilúziu falošnej dokonalosti. Myslím, že celkovo hudba dostáva späť svoj status vysokého spirituálneho komunikátora a kanál je srdce, respektíve duša. Akýkoľvek pokus o osedlanie procesu egom neprináša pravdivé výsledky. Snažím sa byť len inšpirátorom k tvorbe, nie manipulátorom výsledku.
Zaujímavý je aj Tvoj projekt Dole dole so Zdenkou Prednou. Povieš o tom viac?
Zatiaľ je to kapela vo vývoji... Uvidíme, čo bude ďalej.
Predpokladám, že impulzom k tejto spolupráci boli stretnutia hudobnej komunity v Banskej Štiavnici, kde teraz žiješ. Aký je pre Teba život tam z súkromného i profesionálneho/umeleckého?
Som vďačný všetkým okolnostiam, rozhodnutiam, náhodám a vyššej moci, že ma priviedli do Štiavnice. Od začiatku mám pocit akoby som sa len vrátil tam, kam patrím. Hlavne vďaka ľudom, s ktorými nás zviedla cesta. Je to proste mestečko usmiatych, kľudných a múdrych ľudí. Plné inšpirácie, kreativity a zvláštnych energií, ktoré v tomto kontexte vytvárajú niečo, čo slová nemajú šancu obsiahnuť.
Robil si filmovú hudbu napr. k Polčasu rozpadu. Dokonca si kompozíciu filmovej hudby chvíľu študoval na prestížnej Berklee College Of Music v Bostone. Do akej miery sa dokážeš inšpirovať obrazom? Čo Ťa na tomto type práce baví a láka?
Už ani neviem, či ma to ešte vôbec láka v tomto našom kontexte...
Čo momentálne počúvaš? Aká domáca či svetová muzika Ťa zaujala v poslednom čase?
Zvuky lesa a môj klavír.
Viva Zbor! rozprúdil potrebnú diskusiu
Si súčasťou zaujímavého projektu Legenda o rytieroch zo Sitna. Plánuješ sa na ňom podieľať aj v tomto školskom roku?
Projekt sa volal Viva Zbor!. Legenda o rytieroch bola iba pilotným dielom širšieho konceptu, ktorého cieľom je prinavrátiť radosť z hudby a spevu na základné školy. Projekt je pozastavený v tom zmysle, že na konci školského roka nebude vystúpenie, ale organizátori pripravujú pokračovanie. Tento školský rok venujeme dôkladnej metodickej a odbornej príprave a samozrejme aj financovaniu tohto náročného projektu.
V odborných kruhoch sa objavili kritické ohlasy, podľa ktorých je tento projekt predražený. Za použité peniaze od štátu (170.000 z celkového rozpočtu 300.000 eur) by podľa nich mohli byť podporené iné projekty, ktoré nie sú natoľko mediálne atraktívne, no z hľadiska samotnej hudobnej výchovy sú podľa pedagógov kvalitnejšie a hodnotnejšie. Aký je Tvoj názor?
Neviem o žiadnej negatívnej reakcii od pedagógov. Ak má Hudba.sk také informácie, tak nech zverejní konkrétny zdroj*. Je príliš jednoduché hovoriť o "údajnej" kritike. Všetci zúčastnení pedagógovia boli projektom nadšení a verejne ho podporujú. To isté platí o mnohých ďalších pedagógoch, ktorí nám prejavili podporu formou mailov a odkazov na FB. O rodičoch a žiakoch ani nehovoriac. Vietor kritiky nevial od pedagógov. Ten vial z inej strany. Ale nepociťujem potrebu vracať úder, a preto nebudem menovať.
* Konkrétne zdroje uvádzame na konci článku. Pokračovanie odpovede:
Do rozpočtov nepozerám, Matejovi (Drličkovi - iniciátor a autor projektu, pozn. red.) dôverujem. Verte, že vklad mojej bytosti nebol predražený, aj keď je to jedno, lebo som ochotný podobnú akciu absolvovať kedykoľvek a zadarmo. V rámci kvality odmietam diskusiu. Kritizujúci a napádajúci nevedia, o čom rozprávajú a to je jediné, čo ich v ospravedlňuje, aj keď by nemalo... Kto bol účastný procesu (a nebolo ich málo) potvrdí, že sa nám podarilo fascinovať hudbou a celým procesom nácviku doslovne všetky deti. Nehovoriac o tom, že každá z pesničiek, obsahuje nejaké špecifické hudobné prvky, ktoré sa v tých našich vychýrených hudobných osnovách ani nenachádzajú. Napríklad modálne melodické postupy, dur-molové vzťahy v rámci jednej tóniny, nečakané modulácie a tóninové skoky, ba dokonca aj polyrytmia sa vyskytuje v jednej zo skladieb.
Otestoval som si na detičkách, že ked nie sú vopred vystrašené akoukoľvek relatívnou a hlavne irelevantnou informáciou, že "to je ťažké" (čo je len iluzórna projekcia nás "dospelých") a naopak im ponúknete cestu ako precítiť a pochopiť zmysel hudobného textu, nemajú sebemenší problém s interpretáciou. Je naozaj už komédia, že v našich končinách, v myslení a v konaní zodpovedných stále pretrvávajú staré floskule, dogmy, čo smrdia socializmom a agresivita vypývajúca z umeleckej impotencie všetkých tých negativistických a duševne chorých egomaniakov. Celý svet sa svorne zaoberá novými metódami v pedagogike a v celkovom prístupe k detskej kreativite, rôznymi formami, ktoré nevraždia talent ako v stalinizme, ktoré tu nemusíme rozoberať, a naši školáci chodia na hnilé "výchovné" koncerty, kde ich zaťažujú nezmyselnými pseudohudobnými informáciami a jediné, k čomu ich vedú, je koncertná neslušnosť a lahostajnosť voči hudbe samotnej.
Našťastie, pani učiteľky, s ktorými sme pripravovali tento projekt, boli nesmierne ochotné, chápajúce celý problém a s nezištnou energiou napomáhali celému procesu. Netreba zabúdať, že za samotným koncertom je cca. rok velmi poctivej a intenzívnej prípravy, ktorá častokrát prebiehala vo voľnom čase, vzhladom k tomu, že naše zkôrnatelé osnovy neumožňujú kreatívny, spontánny a prirodzený hudobný vývoj. Viem, o čom hovorím, narodil som sa s talentom na hudbu a následne som absolvoval naše hudobné školstvo od ZUŠ až po VŠMU a verte, že nebolo jednoduché orientovať sa v tých nemohúcnych bludoch, čo sa do nás väčšina pedagógov snažila násilne natlačiť. Niekedy je šťastie byť "čiernou ovcou".
No a na margo hodnoty: Našťastie, pravé hodnoty sú to, kde sú slová úplne zbytočné a čo sa odohráva na úrovni vibrácií. Hudba, láska, spolupatričnosť, radosť, slzy, dojatie, hrdosť aj pokora, sústredenosť, čistý okamih prirodzeného bytia sú všetko kvality, ktoré sme všetci - aj deti, aj my tvorcovia (okrem režiséra televízneho prenosu) mali možnosť zažiť v tej najkrajšej forme. Myslím, že kolónku "hodnota" môžeme prirátať k dobru. Týmto projektom sme rozhýbali stojaté a hnilé vody Hudobnej výchovy. Rozpútali sme diskusiu a to je dobre. Teraz musíme postupovať opatrne a limitovať chyby. My nie sme štátni zamestnanci. My si chyby nemôžeme dovoliť. My sa neschovávame za žiadny úrad. Nám o 16:00 nekončí smena. My pracujeme najlepšie, ako vieme. A ak sa medzi 5000 divákmi a 800 spevákmi našlo pár ludi, ktorí projekt neprijali, tak je to úplne normálne a legitímne.
Kritické reakcie na projekt Viva Zbor!:
Viva Sitnianski rytieri?! - Andrej Šuba, hudobný pedagóg, redaktor časopisu Hudobný život, .týždeň a i.
Čo je to s nami, ľudia? - Juraj Hatrík, hudobný skladateľ, pedagóg a teoretik
Chlieb a hry! - Roman Berger, hudobný skladateľ a teoretik
Viva Zbor! - Eva Čunderlíková, tajomníčka Asociácie učiteľov hudby Slovenska (AUHS), predsedníčka sekcie vzdelávania učiteľov umeleckých škôl
Zbor ako čo? - Vladimír Blaho, hudobný redaktor a kritik, bývalý pracovník Národného osvetového centra (NOC) pre zborový spev
Už je dobre, Sitnianski rytieri zachraňujú hudobnú výchovu - Erich Mistrík, vysokoškolský pedagóg v odbore estetiky a občianskej výchovy
Kto nás to ide učiť...? - Alfonz Poliak, dlhoročný dirigent medzinárodne úspešného detského speváckeho zboru Prieboj
Autori: Laco Ontko, Patrik Marflák (len téma Viva Zbor!)
Foto: Igor Daniš - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Oskar Rózsa
