Jeden je funkčným veteránom slovenského rapu, druhý patrí medzi najkreatívnejších a najplodnejších mladých spevákov a hudobníkov na našej scéne. Branči Kováč alias Vec a Šimon Švidraň, spevák a gitarista kapely Darkness Positive, sa počas pandémie dali dohromady a výsledkom je ich spoločný album s názvom Hudba k láske.
Šimon Švidraň prispel okrem spevu aj rapom či hrou na gitare a base a Vec sa opäť ukázal v rôznych polohách a s typickými humornými hláškami v kombinácii s autentickosťou a úprimnosťou. Chémia medzi oboma hudobníkmi funguje skvele a výsledkom je síce krátky, ale intenzívny album, ktorý je ďalším dôkazom, že pandémia kreativite umelcov neuškodila. Prečítajte si o Hudbe k láske viac v exkluzívnom rozhovore.
Zdroj: Matúš BenceFoto: Matúš BenceV popise k albumu sa píše, že prvá skladba, ktorú ste so Šimonom počas pandémie spravili, je Zrátané. Na albume je pritom ako bonus, čo je pochopiteľné, keďže má inú atmosféru a do konceptu albumu sa vlastne ani príliš nehodí. Prečo ste sa rozhodli nahrať spolu celý album/EP a ako to celé prebiehalo?
Vec: Najprv som mal plán osloviť Šimona len na pár vecí, v ktorých som ho počul, ale postupne, ako som mu púšťal ďalšie a ďalšie beaty a on sa chytal, sme prišli na to, že môžeme pripraviť materiál na kratší album. V štúdiu to boli super sessions, veľa srandy a invencie, popritom sa preberal život a pilo sa víno. Budeme na to pekne spomínať. A keďže pán Švidraň okrem spievania aj perfektne hrá na gitaru a basu, vystačili sme si sami, potom sme to poslali Marekovi Šurinovi, ktorý urobil výborný zvuk a napríklad skladbu Vela vela zásadne koprodukoval. Vinyl master do českých Lodenic sme odovzdávali už 18. marca kvôli dlhým dodacím lehotám. Aj tak bude vyrobený až 15. mája.
Nie je to však vaša prvá spolupráca so Šimonom - už na EP Domáce potreby (2016) ste mali spoločnú skladbu Celý bez seba. Ten by sa svojím textom v podstate tiež hodil na Hudbu k láske. Neuvažovali ste o ďalšej spolupráci už vtedy?
Vtedy som sa utvrdil v tom, že Šimon je super spevák a ovláda hudobnú slovenčinu, čo nie je u slovenských hudobníkov vždy samozrejmosť. Myslím také tie pravidlá, ako dlho sa má ktorá hláska spievať, atď. Navyše som zistil, že máme spoločný odmietavý postoj ku gýčovým chord saxofónom. To však ešte nebol čas na spoločný projekt, to muselo dozrieť a myslím si, že to došlo vtedy, keď malo.
Ako vznikal koncept nahrávky Hudba k láske? Zdá sa, že ste sa ho úplne striktne nedržali.
Pôvodne to mali byť všetko songy priamo sa týkajúce lásky vo všetkých jej podobách, ale ako Šimon odobroval aj beaty, ktoré neboli až tak "láska", tak sme si museli alibisticky začať hovoriť, že vlastne aj fitness je láska, aj párty je láska... Aby to mohla byť hudba k láske :)
Kedy a ako ste sa vlastne spoznali? Si fanúšik Darkness Positive?
Hrali v klube Kolečko v Žiline, tam som z nich odpadol. Bolo pre mňa veľmi prekvapivé, že existuje slovenský spevák s takým nápaditým prejavom. Okamžite som začal rozmýšlať nad tým, ako ho oslovím s nejakou skladbou a vtedy som si s Matejom Richtarčíkom (bubeník Darkness Positive, pozn. red.) dal kratučký ping-pong jam - bicie a skreče. Samozrejme, že som ich fanúšik, robia niečo, čo ja neovládam a obdivujem. Sú to chlapci s fantáziou a zdravými názormi.
Šimon, kedy si ty spoznal Vecovu tvorbu? Ideš si jeho veci?
Braňove VECi som počúval v puberte, asi od 11 do 15 rokov. Vtedy som ešte jazdil na skejte, kamarátil sa so staršími a tí ma priviedli k slovenskej hip-hopovej kultúre. Najradšej zo všetkého som mal S vlkmi žijem, s vlkmi vyjem (spolupráca s H16 z Vecovho prvého sólo albumu Dobré ráno, 2005, pozn. red.). Asi preto, že ten beat je dosť jazzy, ale aj text ma vtedy dosť oslovil.
Potom som išiel študovať hru na gitare na Konzervatórium a stala sa zo mňa trochu konzerva, prestal som jazdiť na skejte, počúvať hip-hop a venoval sa naplno gitare. Hral som vážnu hudbu, dostal som sa k jazzu a tomu som zasvätil štyri roky života. Po škole som založil prvú kapelu a rozhodol sa byť aj spevákom. A päť rokov od mojej maturity z hry na gitaru sme s Vecom nahrali skladbu Celý bez seba na EP Domáce potreby.
Vtedy som registroval Braňa ako fajn týpka, pozvali nás hrať spolu s mojou kapelou Darkness Positive na spomínanú párty v Žiline, kde neprišlo veľa ľudí, ale Braňo mal o to väčšiu možnosť si sadnúť a vypočuť si náš set. Vtedy si povedal, že so mnou chce niečo nahrať. Dlho sme sa nevideli a potom prišiel spolu so Supom na krst albumu mojej druhej kapely Basie Frank Band do Ateliéru Babylon, až si ma zavolal do jeho štúdia a vznikla prvá spolupráca. Jeho tvorbu si idem stále, aj medzi novšími vecami má veľa songov, ktoré by som kľudne počúval pravidelne. Páči sa mi hlavne ako osobnosť a tiež ako komplexný umelec, ktorý si vec sám napíše aj sprodukuje.
Pre dnešnú dobu je príznačné, že sa veľa vecí nahráva na diaľku, resp. každý u seba. No spomínali ste, že vy ste to napriek pandémii dali spoločne v štúdiu. Keď skladby vznikali, riešili ste spolu aj témy skladieb alebo niekto niečo nadhodil a druhý len doplnil svoj part?
Šimon: Album vznikal z 96 percent u Braňa v štúdiu. Bol som tam varený-pečený v čase najväčších lockdownov. Samozrejme sme sa pravidelne dávali testovať. Keby sme sa však zľakli a zostali doma hniť a priberať, tak by nielenže nevznikla Hudba k láske, ale aj samotná láska k hudbe by u mňa asi zanikla. Takto som pristupoval k tvorbe počas celého obdobia pandémie. Vznikol tak aj album Otáznik mojej kapely Darkness Positive, tvorili a nahrávali sme ho spoločne.
Niektoré party na Hudbu k láske som nahral u seba v Žiline, ale dokopy asi naozaj dva a z toho jeden sa nepoužil. Vytvorili sme si u Braňa také útočisko, kde sme si to chodili "škrabať" a bolo to najlepšie robiť pokope. Nahrali sme si sami všetko, aj spevy. Polovica tém k songom vznikla spoločne, napríklad skladbu Pes sme odovzdali na mixáž len pár dní pred posielaním albumu do výroby. Vela vela išla predposledná tesne pred Psom. Tieto dve skladby sme si nechali na samý koniec, lebo sme to tak cítili, nakoľko v hlavách sme to už mali v podstate predhotovené.
Ako to celé prebiehalo, čo sa týka produkcie a aranží? Aký má Šimon podiel na tvorbe hudby?
Vec: Je pravda, že keď sme sa do toho pustili, beaty už boli všetky hotové, niektoré mierne naaranžované, ale väčšia časť aranžov sa robila spoločne. Šimon dohral gitaru, napísal rapy tam, kde by mi to vôbec nenapadlo a to výsledku veľmi pomohlo. Niektoré spevové linky som zložil ja, niektoré on. Niektoré skladby veľmi prakticky "priprodukoval" a všetky zmixoval Marek Šurin.
Šimon: Ako hovorí Braňo, výsledné aranže sme robili tiež spolu. Som rád, že dal na moje pocity a názory ohľadom toho, ako postaviť aranž. On prichádzal s novými pasážami do svojich hudieb a takisto s textami aj linkami pre môj spev. Ja som to všetko vnímal a snažil sa o docielenie ideálneho výsledku pre nás oboch. Tu som zakričal "tu chcem rapovať!" a neskôr tam, že "tu treba nahrať živú basgitaru!". Rap som si vymyslel ešte v tú noc a nahrali sme prvý take, kde bol presluch z bední. Och, aká škoda, hovoríme si - lebo to malo super flow. Ale nakoniec to nevadilo, prehralo sa to na inej session, kde som doniesol aj basgitaru a nahrali sme aj tú.
Pri spomínanej skladbe Pes ten muzikantský prístup cítiť asi najviac, tá sa úplne vymyká typickej “beatovej” rapovej produkcii. To je Šimonova gitara? A čo téma, máte obidvaja psy?
Vec: Pes sa robil úplne posledný. Asi v polovici nahrávania albumu sme sa dohodli, že to bude jednoduchá skladba, systém gitara-rap-spev, a že sa pri nej bude plakať :) Celé je to o mojom 14-ročnom teriérovi Quidovi. Zatiaľ sa má celkom dobre, ale už sa občas o neho bojím, už nevládze tak, ako kedysi, veľa spí a dlho sa preberá, ale je super. Často s nami chodil do štúdia. Pesničku počuje veľmi tlmene, keďže je na 90% hluchý, ale myslím, že vie, že ho máme radi.
Šimon: Aj ja mám psa, tiež teriéra, doma v Žiline. Volá sa Oliver a toto leto si ideme s priateľkou do Čiech vyzdvihnúť nové šteňa, ten bude bývať s nami v Bratislave.
Vrátim sa ešte k prvej zverejnenej, na albume bonusovej skladbe Zrátané. Kedy vlastne vznikla, bolo to ešte počas prvej vlny? Atmosférou mi skôr pasuje k jeseni a zime, ale vtedy bola asi už dávno hotová…
Tú hudbu som mal primárne naplánovanú pre moj projekt Agfa Park, ale potom som tam dohral refrénové akordy a skladba dostala iný drive. To bolo niekedy na začiatku prvej vlny pandémie, keď sa začali množiť skeptické správy zo sveta. Napadla mi téma Mesto duchov, priradil som ju k tomuto beatu a začal som to písať. Nakoniec sa obavy zo zlých čísel nenaplnili a bolo dobre, že som ju vtedy nedokončil. Chceli sme ju potom vydať na konci roka aj s videoklipom od Jura Bartoša a Miša Babinca, ale stala sa nám veľmi nepríjemná vec. Lacko Cmorej, ktorý stvárnil hlavnú úlohu, si po dotočení poslednej klapky zmyslel, že ide ešte vyliezť na vagón, ktorý bol ale pod elektrickým vedením a ono ho to šľahlo a dostal 20-tisíc voltov. Zázrakom prežil a my sme to v tej situácii pochopiteľne nechceli dokončovať a počkali sme, kým sa zotaví a odobrí zverejnenie.
Povedal by si, že ťa pandémia a lockdowny všeobecne viac nakopli k tvorbe alebo si sa musel práveže nakopnúť sám?
Že všetko zlé je na niečo dobré tu naozaj platilo. Tvorivé obdobie neprerušované víkendovými výpadkami mi naozaj vyhovovalo. Dovolilo mi súvisle sa sústrediť na náš shit a nič iné. To sa mi stalo naposledy pred Troskami a potom už nikdy. Čiže aj na toto otrasné obdobie budem mať z tohto uhla pohľadu veľmi príjemné spomienky.
Plánujete niektoré zo skladieb predstaviť aj s videoklipmi? Ak áno, čo to bude najbližšie a prípadne vieš prezradiť niečo viac o klipe?
Toto bude moja prvá platňa, ku ktorej neplánujem žiadne video. Nie sú na to prostriedky, ale myslím, že ten album to ustojí aj bez toho a dostane sa medzi ľudí. Jediné video, čo sme točili, bol vlastne len teaser k albumu od Braňa Vinczeho a Viktora Cicka za kamerou. Video je síce pekný výstup, ale stáva sa pre mňa čím ďalej tým menej efektívny. Je to škoda, lebo mám okolo seba fakt kreatívnych ludí, ktorí vedia pekne rozvinúť vlastnú líniu príbehu skladby a povzniesť to celé na inú úroveň. Ďuro Bartoš, Kubo Reken alebo Braňo Vincze sú tí ľudia.
Na čom ste ešte okrem Hudby k láske pracovali za posledný rok?
Vec: Na ničom, Hudba k láske bola hladná.
Šimon: V septembri 2020 sme nahrali album ? (otáznik) s kapelou Darkness Positive. Už to vyzeralo, že to necháme na neurčito, ale prišiel správny impulz z vydavateľstva a my sme za mesiac a pol zvládli dovymýšľať, nahrať a zmixovať náš druhý štúdiový album. Po jeho vydaní v októbri minulého roka som sa začal sústrediť už len na album s Vecom. Ďalej v tomto roku mám v pláne vypustiť svoj sólový debut a tiež nakopnúť projekt Basie Frank Band a aj nejakú medzitvorbu s Darkness Positive pred ďalším veľkým albumom.
Robíte si nejaké plány ohľadne koncertovania tento rok? Myslíte, že na jeseň sa vráti život do klubov?
Vec: Na začiatku prvej vlny sme prvýkrát odkladali turné s Ultrazvukom (Vecov projekt s Tonom S., pozn. red.), na jeseň potom druhýkrát, takže sme voči ďalšiemu plánovaniu opatrní až skeptickí. Čo ale neznamená, že plánovať koncerty už nikdy nebudeme, akurát teraz to nechávame navoľno, nejdeme tomu nijako naproti. Najbližšie obdobie sa bude pravdepodobne niesť v znamení outdoor akcií, čo sa mi celkom páči.
Šimon: Môžem za nás oboch s radosťou oznámiť, že máme s Hudbou k láske zatiaľ potvrdené dva letné festivaly toto leto, konkrétne Tužina Groove a Festival Skaly a na niekoľkých ďalších sa ešte pracuje. Tiež začiatkom júna točíme zhruba 20 minútový set v akustickom prevedení pre online projekt Na Lavičke v Bratislave.
Ja s Darkness Positive mám tú česť si zahrať hádam úplne prvý koncert pre ľudí po uvoľnení na Slovensku už tento piatok (14.5) v Rači na amfiteátri ako predskokan kapele Le Payaco (viac info a vstupenky) a presne dnes v deň vydania tohto rozhovoru môžete sledovať vydanie hudobnej talkshow Klubtúra na Dvojke, kde budeme s Darkness a kde bol nedávno aj Braňo s kapelou.
Na jeseň podľa prognóz odborníkov očakávame ďalší tvrdý lockdown spôsobený tretiou vlnou, ale dovtedy sa, milí priatelia, dúfam, že vidíme a ešte lepšie, počujeme!
Teaser k albumu Hudba k láske:
Album môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe a nájdete ho aj na všetkých streamovacích službách.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Viktor Cicko (titulná fotografia), Matúš Bence (foto v článku)
Súvisiaci interpreti: Vec
