Meowlau x Val: Našou hudbou a energiou dokážeme osloviť ľudí na prvé počutie

Meowlau x Val, 2025Zdroj: Romana Candráková

Kapela Meowlau x Val, spájajúca silné osobnosti dvojice zakladateliek Valentíny Vlkovej a Laury Jaškovej, prináša jedinečný mix alternatívneho rocku, indie popu, elektroniky a tvrdšieho zvuku. Ich nové EP RAVEn, ktoré vyšlo koncom januára, je určite gitarovejšie a tvrdšie než sú ich fanúšikovia zvyknutí. Pohybuje sa totiž na hranici post-punku a energiu kapely výrazne formuje aj nový stály člen – bubeník Vladoš Paška.

"On je pôvodne metalista, takže jeho prítomnosť priniesla do našej hudby úplne nový náboj. Jeho energia nás motivovala využiť ju a vložiť do nových skladieb," zhodujú sa obe hudobníčky. Výrazný nový zvuk reflektuje aj osobné skúsenosti kapely z roku 2024, ktorý bol pre Lauru i Valentínu obzvlášť náročný. "Zažili sme toho veľa, aj zlého, čo sa odrazilo v našej tvorbe," priznávajú.

Pred rokom dosiahli Meowlau x Val významný úspech na prestížnom Eurosonic 2024, kde vystúpili ako zástupkyne slovenskej hudobnej scény (reportáž). "Z festivalu Eurosonic 2024 sme si odniesli cennú skúsenosť. Povedali sme si, že musíme predviesť absolútne profi šou. A mám pocit, že sa nám to podarilo. Dali sme do prípravy i samotnej šou 110 percent," spomína Laura a Valentína dodáva: "Reakcie boli výborné, myslím si, že nás promotéri zaregistrovali a ak nás budú niekde potrebovať, oslovia nás."

Na svoje minuloročné úspechy Meowlau x Val nadväzujú i tento rok. Aktuálne majú čerstvo vydané nové EP RAVEn, no práve včera (13.2.) si prevzali Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Hudba (Mladý tvorca) za svoju predchádzajúcu EP nahrávku Daydream. Svoju chytľavú a energickú tvorbu už čoskoro predstavia na turné po slovenských a českých mestách, ktoré odštartuje 28. februára v Martine. Celé turné absolvujú s The Curly Simonom.

V rozhovore s Meowlau x Val sa dozviete:

čo stojí za novým, tvrdším zvukom kapely,
aké je pre Lauru byť jedinou ženskou súčasťou jednej z najúspešnejších kapiel súčasnosti, Billy Barman,
do akej miery ovplyvnil ich tvorbu nový bubeník,
či sa dá ich spojenie považovať za fatálne,
ako ich tvorbu hodnotia známi umelci, ktorí stáli pri ich zrode,
prečo chcú vydávať EP každý rok a v akom žánri sa bude zrejme niesť to ďalšie,
kto je Laurin "role model" a na akom koncerte tohto roka Valentína nechá dušu,
aké peripetie riešia v súvislosti s krkolomným názvom ich kapely?

Val, Laura, ako ste sa vy dve dali dokopy?

Val: Ja som účinkovala v speváckej súťaži The Voice Česko Slovensko, pekne som si tam jeden večer zaspievala… Ale Lauri, povedz to ty, ty si na tom mala primárnu zásluhu.

Laura: No, ja som bola v tom čase na chate s babinou – ale to je úplne iná historka. Večer som len tak preklikávala programy a zrazu som narazila na The Voice Česko Slovensko. A práve spievala Valentína. Hneď som si povedala: "Táto baba je skvelá, musím ju osloviť!" Takže ja som bola ten iniciátor. Vyhľadala som si ju na Instagrame, dala jej follow a čakala. Val, prečo si mi dala vlastne follow back?

Val: Pretože si bola cool čajočka s basgitarou. (smiech)

Laura: Takže náhoda/nenáhoda – keby som v ten večer neprepínala programy, možno by sme tu dnes spolu nesedeli.

Laura, čo si jej vtedy napísala a po akom čase?

Laura: Val som sa ozvala ani nie po týždni. Napísala som jej niečo v štýle: "Ahoj, keby si niekedy potrebovala basgitarové linky, som ti plne k dispozícii."

Val: A ja som to samozrejme využila. Hneď som do toho šla a zrazu sa to celé začalo diať. S Laurou sme si porozumeli hudobne i ľudsky. Okamžite sme vedeli, že z toho bude jedna krásna spolupráca.

Od začiatku ste mali jasno v tom, akému štýlu sa chcete venovať?

Laura: Prvý raz som ja prišla za Val do Prahy a dodnes si pamätám, ako ma čakala na Hlavním nádraží. Vzápätí sme odišli do štúdia – vtedy jej hudbu produkoval ešte niekto iný. Ako sme sa postupne spoznávali, začali sme si hovoriť, že by bolo super vytvoriť spolu vlastné pesničky. Ale zostaviť celý playlist s povedzme trinástimi skladbami nie je len tak, čiže sme si najskôr prešli érou coverov. V tom čase sme sa zamerali na speváčky, ktoré nás inšpirovali – Dua Lipa, Ariana Grande, Lady Gaga a podobne. Až neskôr sme sa plynulo dostali k autorskej tvorbe.

Na vašom najnovšom EP RAVEn máte šesť skladieb. Nie je to málo?

Val: Nám to takto vyhovuje. Už od roku 2022, keď sme vydali naše prvé EP, sme si na tento formát zvykli, pretože nám príde dynamický. Chceli by sme vydávať nové EPčko každý rok, nech ponúkame stále čerstvý materiál, a zároveň, aby si ľudia pri jeho počúvaní hovorili: "Chceme viac!" (úsmev)

Laura: Každé naše EP možno vnímať aj ako uzavretý príbeh. To aktuálne je post-punkové, nechýbajú na ňom elektronické aj živé bicie, máme tiež nového bubeníka. A som si istá, že budúci rok príde ďalšie EPčko. Tento koncept nám príde živý a praktický. Šesť skladieb ročne vieme bez problémov vyprodukovať a udržuje nás to v tempe. Tešíme sa, čo bude ďalej!

Ste veľmi inovatívne, ale predsa. Je hudobný štýl, ktorý apriori odmietate?

Val: Tak asi dychovku… (smiech) Ale inak som otvorená všetkému.

Laura: Dokonca sme koketovali s myšlienkou country. Nebránime sa tomu. A úprimne? Mám tušenie, že country bude našou najbližšou hudobnou výzvou.

Koncom februára štartuje vaše dlho očakávané turné. Bude rovnako pestrý, čo sa hudobného štýlu týka, aj váš koncertný playlist?

Val: Zahráme aj staršie skladby, pretože ak by sme hrali len tých nových šesť, bolo by to pochopiteľne málo. Po festivaloch hrávame roky, takže sme si odsledovali, ktoré pesničky majú na ľudí najväčší dosah a tie určite zaznejú. Do setlistu zvykneme pridať aj nejaký cover. Uvidíme, do akej miery to aplikujeme na turné, ale vždy máme aspoň jeden prerobený hit od nejakého super známeho interpreta. To ľudí úplne prekvapí, napríklad "Waaau, veď to je Lady Gaga!" (smiech)

Hrávate aj skladby umelcov, s ktorými ste spolupracovali v minulosti, či stále spolupracujete – napríklad Billy Barman, Janka Kirschner či Richard Müller, ale vo vašej vlastnej úprave?

Val: Nie, to sme ešte nerobili… Aj keď taká Janka Kirschner – Na čiernom koni v našom podaní?

Laura: Toto nám pravdupovediac ešte nenapadlo, ďakujeme za nápad! Mash-up by nemusel byť zlý.

Keď už spomíname týchto umelcov, ktorí patria k hudobnej špičke, dávajú vám spätnú väzbu na vašu tvorbu?

Val: Janka mi nedávno napísala: "Dobre to robíte." Ďakujeme, Janka! Zo začiatku bola veľmi nápomocná aj jej manažérka Linda. Obe nám hovorili, že keby sme čokoľvek potrebovali, sú tu pre nás. No už sme v bode, keď si ideme vlastnou cestou a príliš neriešime názory okolia.

Laura: Rozmýšľam nad nejakým feedbackom od Billy Barman… (smiech)

Val: No, ak môžem povedať tento príbeh – naposledy za mnou v Lucerne prišiel Juraj Podmanický a povedal mi: "Ty si dobrá speváčka, jedna z najlepších na Slovensku." Ja na to: "Aha, ďakujem." A on: "Ale ty o tom vieš, že?" (smiech) Tak som si povedala, že asi to robím fajn a spievam si spokojne ďalej.

Laura: Asi nemám čo dodať, popravde som asi nikdy nepočula spätnú väzbu priamo od Billy Barman. Aj keď! Rumko z kapely, keď kývol, že s nami odohrá dva koncerty, to zrejme hovorí za všetko. A po koncerte mi vtedy povedal: "Kidz je fakt dobrá pesnička."

Laura, aké je to byť jedinou ženou v kapele Billy Barman?

Laura: Barmani sa ku mne správajú úplne skvele, aj po tých troch rokoch, čo spolu hráme, máme úžasný vzťah a rozprávame sa o všetkom. Napriek generačnému rozdielu ma nikdy neseparujú, práve naopak, zapájajú ma do všetkého. Vždy sa snažia, aby som sa cítila ako rovnocenná súčasť kolektívu, iba počas koncertov, kde aj nocujeme, mám sama izbu, inak sme stále spolu.

Valentína, aké témy ťa inšpirujú pri písaní textov vašich piesní? O čom sa ti dobre spieva?

Val: Mám rada, keď texty nie sú len o láske a "všetko je super". Pre mňa je dôležité v piesňach odovzdávať skryté odkazy. Nebojím sa dotknúť rôznych tém, ktoré sa dejú okolo nás. Nemám hranice, červené čiary. V našom tvorivom procese najskôr vzniká hudba, potom Vladoš nahrá bicie a ja na záver píšem text. Tento postup sa nám osvedčil. Ale viete, čo je zaujímavé? Niekedy napíšem slová, ktoré v danom období vôbec neodrážajú moju osobnú skúsenosť, až neskôr zistím, že to presne pasuje do mojej aktuálnej životnej situácie. Cítim sa potom ako Sybila, ktorá predpovedala, čo sa mi stane.

Do vašej zostavy sa pred časom pridal bubeník Vladoš Paška. Ovplyvnil vaše smerovanie, respektíve tvorbu?

Val: No on teda maximálne!

Laura: Vladoško je poklad. Pochádza z Bratislavy a okolia, je náš rovesník, študoval na konzervatóriu v Prahe a keď sa vrátil späť na Slovensko, viac-menej sme si ho klofli, keďže hráva v mnohých kapelách. Prišiel k nám práve v čase, keď sme premýšľali nad osviežením zostavy. Oslovili sme Vladoška a on nám povedal, že našu kapelu má rád a sleduje ju od začiatku, že má naše pesničky nacvičené bez toho, aby čo i len tušil, že ho jedného dňa oslovíme. Neuveriteľne odľahčil atmosféru v skupine, je to človek s obrovským zmyslom pre humor a zároveň vynikajúci muzikant. Ovplyvnil naše hudobné znenie tak masívne, že na to nedokážem ani nájsť tie správne slová.

Val: Presne… Lepšie by som to nepovedala. Je výnimočný aj ľudsky. Nech je akákoľvek atmosféra v kapele či v backstage, zakaždým ju vie odľahčiť. A aj priamo na koncerte – keď sa na neho pozriem, okamžite mám výbornú náladu. Takže Vladoško je jedna z tých vecí, ktoré nám minulý rok vyšli na jednotku.

V skladbe Hypocrite ste po prvý raz použili živú basgitaru, čo je zaujímavé, keďže ty si, Laura, basgitaristka skupiny Billy Barman.

Laura: Áno, v roku 2024 som si uvedomila, že basgitara môže byť aj cool nástroj. (smiech) Dovtedy sme tvorili predovšetkým elektronickú hudbu, ale až v kapele Billy Barman som sa naučila, ako využiť basu aj v našich skladbách. Rozhodla som sa nahrať basgitarovú linku a myslím, že sa mi to podarilo. Celé nové EP-čko je tým pádom akustickejšie a hlavne iné v porovnaní s predchádzajúcimi.

Váš hudobný štýl je špecifický, rozhodne nie mainstream. Považujete sa za kapelu, ktorú si ľudia obľúbia na prvé počutie?

Laura: Mám pocit, že sme kapela, ktorá dokáže osloviť človeka na prvé počutie, čo sa nám potvrdilo viackrát. Napríklad na Pohode v roku 2022 – nik nás nepoznal, ľudia boli pri stánkoch, išli si kúpiť langoše a potom nám prišiel krásny feedback: "Mal som v pláne ísť sa občerstviť, ale nakoniec som si ani nič nekúpil, pretože som vás začul a chcel som vidieť celý koncert." Máme to šťastie, že našou hudbou a energiou dokážeme ľudí osloviť už na prvé počutie.

Ste skôr umelkyne, ktoré si užívajú väčšie pódiá alebo dávate prednosť klubovej atmosfére?

Laura: Ja mám veľmi rada veľké pódiá.

Val: Ja si užívam aj tú intímnejšiu klubovú atmosféru, keď mám ľudí blízko seba a pozerám na nich tak, že môžem na nich, obrazne povedané "prskať" (smiech). Nie, robím si srandu, ale tá blízkosť je taká intímna, že tancujeme spolu, môžeme sa dotýkať, precítime sa. Na tých veľkých pódiách mi toto chýba.

Laura: Keď si povedala, že pozerať sa do publika... Ja som v tomto úplný autista. Nepozerám sa do publika, mávam zatvorené oči a idem si svoje. Ale určite chcem na tom popracovať. Ja vlastne zisťujem až následne prostredníctvom fotografií, že waau, aj títo tam boli? Jedným okom sledujem iba ak Val, Vladoška a kde sú káble, aby som nespadla.

Majú ľudia problém vysloviť názov vašej kapely?

Val: A ešte aký! Už sme boli Mňauky aj Mňau Mňau! Ja som začala používať MXV, to si vedia ľudia viac zapamätať.

Laura: Máme celú kolekciu skomolenín, ako zaujímavo nás už ľudia nazvali. Táto kolekcia sa rozrastá každým koncertom a stretnutím. Väčšinou, keď ideme na festival, musíme na bráne zopakovať náš názov minimálne trikrát, aby nás pustili do areálu, že tam vystupujeme. Asi sme si tým príliš nepomohli, ale fakt sme nevedeli vymyslieť nič kompaktnejšie a zapamätateľnejšie. (smiech)

Možno námet na nový merch?

Val: Aj tento nápad si píšem! (smiech)

Laura: Presne, presne… Inak, to vôbec nie je zlý nápad spraviť merch zo skomolenín názvu našej kapely! Normálne tu máme brainstorming!

Koho si vy dve vždy vďačne vypočujete z našej či zahraničnej hudobnej scény?

Val: Ja sa chystám na Tylera, The Creatora, 9. mája v Prahe. Som veľký fanúšik R&B a rapu, takže sa najviac teším, ako sa vybláznim. Zbožňujem tiež Billie Eilish, jej posledný album je výborný. A Lolla Young, jej posledný album je tiež top, mega. Čo sa týka slovenskej scény, Janka Kirschner je pre mňa úžasná hudobníčka, vždy si užívam, keď s ňou vystupujem. Hrávam aj s Parou, to je tiež niečo neuveriteľné, no a vždy si rada pozriem naživo aj Katarziu.

Laura: Ja sa neskutočne teším na tento rok, keďže moji obľúbení umelci zavítajú do okolitých krajín. Chystám sa na Twenty One Pilots do Viedne, Chase Atlantic do Prahy a na Linkin Park. Uznávam Emily Armstrong, ona je moja role model, fakt ju obdivujem. Mala svoju kapelu a teraz headlinuje Linkin Park, čo je úplne fascinujúce. Ako kapela urobili skvelý krok, že si vzali speváčku, a hoci nie som úplne stotožnená s tým, ako spieva staršie skladby po Chesterovi, myslím, že by mali nahrať nový album a hrať na koncertoch iba tie skladby, ktoré vytvorili spolu. Spolu ako nové zloženie / nová éra kapely.

Ako by ste namotivovali ľudí, ktorí vašu tvorbu nepoznajú, aby prišli na ten váš koncert?

Laura: Tým, ktorí nás neregistrujú, by som som rada odkázala: Ak si chcete zatancovať, zažiť väčšie kardio než vo fitku, to najväčšie šťastie, ale aj depresiu svojho života v priebehu jednej hodiny – naše vystúpenie je presne to, čo hľadáte! Pripravujeme pre vás intenzívny zážitok plný emócií a fyzického výkonu. Takže príďte, urobíme maximum, aby ste to neoľutovali!