VIVALDIANNO je multimediálny projekt, za ktorým stojí hudobník, skladateľ a producent Michal Dvořák, známy z pôsobenia v legendárnej skupine Lucie. Za roky svojej existencie si šou založená na hudbe barokového génia Antonia Vivaldiho spojená s pôsobivými vizuálnymi a svetelnými prostriedkami a tancom, využívajúca najmodernejšie technológie, získala množstvo obdivovateľov nielen v Čechách, ale po celom svete.
Od jej posledného slovenského predstavenia uplynulo už viac než osem rokov. Najnovšiu verziu predstavenia s podtitulom Shining Venice predstaví Michal Dvořák v európskej premiére 20. marca v Bratislave a 30. mája v Banskej Bystrici.
O tom, ako projekt VIVALDIANNO vznikol a prečo je založený práve na Vivaldiho tvorbe, ako pre spoluprácu získal hollywoodsku hviezdu Piercea Brosnana, ale tiež o tom, načo sa môžu slovenskí diváci tešiť, sme sa porozprávali s autorom projektu. A v rozhovore nechýbajú ani informácie o budúcnosti kapely Lucie.
VIVALDIANNO je tvoj vlastný originálny projekt, ktorý aktuálne prinášaš na Slovensko. V hudobnom svete si však dlhodobo vnímaný hlavne ako člen skupiny Lucie. Nemôžem sa preto na úvod vyhnúť otázke, ktorá sa týka nedávneho vyhlásenia Davida Kollera, že opúšťa Lucie. Bolo jeho rozhodnutie pre teba a ostatných členov kapely prekvapením?
Nie, nebolo. Tá správa bola trochu nešťastne interpretovaná, malo to mať formu spoločného vyhlásenia členov skupiny. S Davidom sme sa na jeho odchode spoločne dohodli, akurát bola ním tá správa o niečo skôr medializovaná. Kapela Lucie však pokračuje ďalej. Na rozdiel od rozchodov v búrlivých rokoch 2002 až 2005 to tentoraz bolo po vzájomnom dohovore. Nebola pritom žiadna hystéria a nekonalo sa teda ani žiadne šokujúce prekvapenie.
Aká je teda budúcnosť Lucie po odchode Davida Kollera?
Som veľmi rád, že sme sa zostávajúci členovia Lucie zhodli na tom, že nenecháme našich fanúšikov v štichu a ideme ďalej. Skladáme nové veci a pripravujeme nový singel a neskôr aj celý album s názvom Radost. Súčasne chystáme narodeninové turné, pretože v roku 2025 Lucie oslávi 40 rokov. Koncept tohto turné by mal byť oslavný v duchu názvu nového albumu a máme predstavu, že sa na narodeninových koncertoch zúčastnia naši kamaráti a vôbec ľudia, ktorí s kapelou v jej histórii fungovali a spolupracovali.
Určite by nemali chýbať Michal Penk, Lenka Dusilová alebo Lenny, ktorá účinkuje na našom poslednom albume EvoLucie, ale tiež Michal Pavlíček alebo Michael Kocáb, s ktorými sme v roku 1991 účinkovali na veľkom prelomovom koncerte Adieu C.A. Počas fungovania kapely s nami spolupracovali aj ľudia ďalších profesií, šikovní kameramani, scénografi a režiséri – niektorých z nich chceme osloviť ohľadom návrhu scény a vizuálnych efektov.
Aj na Slovensku a konkrétne v Bratislave sme mali viacero spolupracovníkov, napadol mi napríklad Martin Karvaš, v 90. rokoch sme tu natáčali naše legendárne klipy pre hudobný program Triangel – možno si niekto ešte spomenie na domáce pomery výpravný klip Dotknu se ohně, tak trochu inšpirovaný notoricky známym videom Michaela Jacksona Thriller. Našou neskromnou ambíciou je pripraviť toto turné po každej stránke na vysokej úrovni a k tomu by mali prispieť svojou účasťou dôležití hudobní gratulanti, s niektorými dokonca jednáme aj v zahraničí. Dnes už máme jasno v tom, že chceme úplne novú scénografiu. Príprave narodeninových koncertov sa budeme venovať podobne dôsledne ako pri našom návrate na scénu v roku 2014, keď sme sa na turné pripravovali dva roky. Ďalšie detaily zatiaľ neprezradím, ale postupne ich budeme odhaľovať.
David Koller ako jeden z dôvodov odchodu uviedol, že sa chce venovať vlastnej kapele a spolupráci s Jasnou Pákou. Ale vlastné projekty mal aj predtým, podobne ako aj ostatní členovia Lucie. Nie je to škoda úplne sa odstrihnúť?
Nikdy to nie je len jeden dôvod, je tu vždy viac vecí a súvislostí, ktoré k takémuto rozhodnutiu vedú. Nemá však význam rozoberať ich a polemizovať o nich. Mám za to, že každý rozchod je smutný pre obe strany, ale na druhej strane každý rozchod zvyčajne prináša nové možnosti a vízie. Netreba ho preto vždy vnímať ako tragédiu, naopak z histórie aj z vlastnej skúseností viem, že mnoho rozchodov vo všeobecnosti prinieslo niečo nové s inou kvalitou. Netvrdím, že po Davidovom odchode to bude lepšie, ani náhodou, ale bude to určite niečo nové, čo znamená novú výzvu a energiu.
Veľakrát býva dôvodom rozchodu únava vo vzťahoch, veď Lucie vo štvorici funguje s prestávkami takmer štyri desaťročia. Predstav si, že štyria maľujú na jedno plátno, jeden kreslí krajinku, druhý preteky Formuly 1, tretí maľuje nejakú abstrakciu a ten štvrtý mačiatko. A to všetko sa musí zmestiť do jedného obrazu, pričom si všetci vzájomne zasahujú do svojich zón. Je ťažké koexistovať v činnosti, ktorú ľudia tvoria spoločne. Keď spolu rúbu stromy, tak sa vedia zosynchronizovať, ale v prípade hudby môže byť skladba vytvorená na mnoho spôsobov, a ktorý je ten správny? Je to drina odolávať iným názorom a ani empatia nebýva nekonečná.
Môžeš v tejto chvíli prezradiť aj niečo konkrétnejšie o budúcnosti Lucie – kto bude ďalším členom?
Dohodli sme sa, že toto zatiaľ nebudeme prezrádzať. Do konca augusta ešte dokončíme dohodnuté koncerty s Davidom Kollerom, no z dôvodu zachovania istej miery slušnosti voči nemu i budúcim členom tieto informácie ešte nezverejňujeme. Ale čoskoro sa všetko dôležité dozviete.
Poďme k projektu VIVALDIANNO. Spomínam si na predstavenie s podtitulom Město zrcadel v dnes už neexistujúcom bratislavskom Istropolise v júni 2015, kde s tebou účinkoval aj vynikajúci český huslista Jaroslav Svěcený. Kam až siaha história projektu VIVALDIANNO?
Myšlienka sa začala rodiť niekedy v roku 2005. Zásadný vplyv na VIVALDIANNO a jeho podobu mal môj projekt Expedice Pandurango aneb cesta za bohem hudby, ktorý som vtedy pripravil pre Českú televíziu. Je to cyklus dokumentov o zážitkoch z výpravy za súčasnými podobami etnohudby v siedmich krajinách štyroch kontinentov počas obdobia jedného roka. Nakrúcali sme v Tibete, Číne, Austrálii, Novom Zélande aj v Južnej Amerike. Môžem povedať, že tie zážitky ma zásadne ovplyvnili filozoficky, duchovne a samozrejme aj po hudobnej stránke.
Po návrate z ciest som dostal ponuku, aby som zložil hudbu pre majstrovstvá sveta vo flaire (žonglovanie s barmanskými fľašami, pozn. red.), aby to bolo niečo dôstojné, ako klasika, ale v modernom prevedení. S fenomenálnym gitaristom Radimom Hladíkom a producentom, aranžérom a gitaristom Jiřím Janouchom, ktorý je dodnes mojím najbližším spolupracovníkom, sme vtedy pripravili štyri skladby od Antonia Vivaldiho. Mali taký úspech, že sme boli vyzvaní, aby sme k nim pridali ďalšie skladby. Dostávali sme pozvánky, aby sme to hrali na rôznych spoločenských akciách, a všade sme mali veľmi pozitívne ohlasy, čo viedlo v roku 2008 k natočeniu albumu VIVALDIANNO MMVIII a následne k živým vystúpeniam.
Keďže som maximalista a megaloman, k moderným aranžmánom sme pridali obrazy, až sme sa dostali do fázy, že sme vypredali pražskú O2 Arénu, najprv v roku 2014 a opakovane aj v ďalšom roku. Postupne sme šou obohacovali a prerábali aranžmány, až to dospelo k tomu, že sme doplnili tanec v podaní členov bratislavského zoskupenia Mirror Family v špeciálnych zrkadlových kostýmoch, ktoré ich zahaľujú od hlavy až po päty. Táto partia svoju kariéru odštartovala po úspechu v televíznej talentovej súťaži a odvtedy vystupujú po celom svete. Vznikla tým veľká multimediálna šou obrazovo založená na princípe laterny magiky, keď je pred javiskom umiestnená priehľadná sieť, čo robí naše predstavenie pôsobivejším, a pritom ide v princípe o jednoduchý nápad.
Prečo si si pre svoj projekt vybral práve hudbu Antonia Vivaldiho?
V prípade Vivaldiho je u mňa dôvodom fascinácia emočnou výpoveďou jeho hudby, on skutočne dokázal svojou hudbou vyjadriť letnú búrku, zimnú víchricu, zvieratá, vtákov, lásku či depresiu... Tvrdím, že jeho Le Quattro Stagioni (Štyri ročné obdobia) obsahuje skladby, z ktorých z každej by sa dnes dalo urobiť desať hitov, tam je toľko úžasných melodických liniek. Práve z úcty k jeho tvorbe vznikla naša snaha akcelerovať tieto hudobné emócie modernými zvukovými a technologickými prostriedkami v štúdiu, doplnenými naživo na pódiu svetlami, kostýmami a tancom. Baroková hudba všeobecne má svoj jasný rytmus a dá sa s ňou pracovať prirodzene, na rozdiel od hudby obdobia romantizmu, ktorá by zošnurovaná nejakým rytmom zrejme nebola počúvateľná.
V neposlednom rade ma motivoval aj zaujímavý životný príbeh Antonia Vivaldiho. Považujem ho za rockera alebo dokonca punkera svojej doby. Benátky v tom čase boli Las Vegas Európy a všetky konzekvencie a súvislosti tej doby sú také zaujímavé, že čriepky jeho života držia náš príbeh a sú preto súčasťou nášho predstavenia.
VIVALDIANNO vznikalo v čase, keď doznievala módna vlna prezentácie klasickej hudby dievčatami s dizajnovými elektronickými husľami. Ale to asi nie je tvoj prípad?
Mňa doslova iritovalo, keď za sprievodu automatického bubeníka hrala slečna v krátkej sukni na husliach ústrednú melódiu, to som považoval za akúsi lúpež v novom kabáte. Nič proti dievčatám v minisukniach, je to pekné, ale ten prínos niečoho nového a pridaná hodnota mi tam chýbali. Všetko sa vracia, aj móda aj hudobné štýly, ale má to zmysel len vtedy, ak tvorca k tomu pristupuje s novým pohľadom a prináša novú interpretáciu.
Súčasná verzia šou VIVALDIANNO s podtitulom Shining Venice prináša oproti minulosti niektoré novinky po hudobnej i vizuálnej stránke. Na čo sa môžu tešiť slovenskí diváci?
To, čo u divákov najviac rezonuje, sú poctivé aranžmány, zachovávajúce pôvodnú Vivaldiho hudbu, ktorú sa snažíme dynamizovať súčasnými hudobnými nástrojmi a štúdiovými technologickými prostriedkami. Zároveň sa nám darí získavať vysokokvalitných hudobníkov. Okrem spomínaného Jirku Janoucha s nami v súčasnosti vystupuje najmladší koncertný majster Českej filharmónie, huslista Jiří Vodička, violončelistka Tereza Kovalová, ktorá spolupracuje prakticky s celou českou špičkou, ďalší huslista Marco Čaňo, ktorý je žiakom Václava Hudečka, alebo tiež výrazná predstaviteľka nastupujúcej generácie huslistiek Martina Bačová a ďalší vynikajúci umelci. Na Slovensko privezieme aj pražskú tanečnú skupinu DEKKADANCERS, čo je projektový súbor profesionálnych choreografov a tanečníkov s klasickým tanečným vzdelaním.
Súčasťou predstavenia sú aj texty nahovorené známymi českými hercami, ako sú Jiří Dvořák, Petr Štěpánek, Pavla Tomicová, žiaľ, už nežijúci Petr Oliva, ale nebudú chýbať ani hlasy mladšej hereckej generácie - Kryštofa Hádka, Jana Dolanského a Moniky Timkovej. Najzásadnejšou zmenou oproti predchádzajúcim verziám, okrem tanca, je však nový vizuál, ktorý vznikal počas dvojročnej covidovej pandémie. Vizuál totiž starne najrýchlejšie, na rozdiel od Vivaldiho hudby, ktorá starne už tristo rokov a stále je dobrá. Som hrdý zvlášť na špeciálne naprogramované svetlá a verím, že zaujmú aj divákov.
Publiku v Bratislave a Banskej Bystrici predstavíš verziu s českými textami. S projektom VIVALDIANNO si vystúpil už v mnohých krajinách sveta, avšak s anglickými textami, ktoré nahovoril známy americký herec Pierce Brosnan. Ako sa ti podarilo získať "agenta 007" pre túto spoluprácu?
Na túto príležitosť som čakal takmer tri roky. Zháňali sme kontakty, potom peniaze. Pôvodne som oslovil aj Morgana Freemana a Geoffreyho Rusha, ale ich agenti boli neoblomní, pokiaľ išlo o finančné požiadavky. Pierce Brosnan to nakoniec vzal, scenár sa mu páčil a dohodli sme sa aj na pre nás prijateľnom honorári. Bohužiaľ, asi mesiac predtým, ako sme mali za ním odletieť do Ameriky, začal točiť pokračovanie filmového muzikálu Mamma Mia, čo znamenalo ďalší rok čakania, pretože ho agenti nechceli počas nakrúcania kvôli poistkám pustiť do Európy.
A potom zrazu, krátko pred Vianocami, prišiel mail, že Pierce má čas 18. decembra, prileťte do Los Angeles a pošlite vopred honorár. Bolo to šialené zohnať v tak krátkom čase peniaze a letenky pred sviatkami, ale nakoniec to vyšlo a tá námaha stála za to, bol to fantastický zážitok. Brosnan je veľká osobnosť a profesionál, a aj v jeho prípade sa potvrdilo, že najschopnejší ľudia bývajú najnormálnejší. Ukázal obrovskú empatiu, slušnosť a bol dokonale pripravený. Predstav si, nahovoril všetkých osemnásť vstupov a všetky postavy vo viacerých jazykových verziách – britskou staroangličtinou, modernou, uvoľnenou a tiež americkou angličtinou, čo sme od neho pôvodne ani nežiadali. Málokto vie, že Pierce Brosnan je aj vynikajúci klasický shakespearovský divadelný herec. Rozlúčil sa s nami s tým, že ak by sme VIVALDIANNO točili ako film, tak by sa rád uchádzal o rolu v ňom. Tým, že nám nahovoril tie texty, otvorilo sa nám veľa ďalších dverí do sveta.
S projektom VIVALDIANNO ste za posledných 15 rokov vystúpili na mnohých zahraničných pódiách. Len nedávno ste sa vrátili z Mexika. Ako reagujú diváci na toto predstavenie v rôznych končinách sveta?
Najkrajšie na tom je, že VIVALDIANNO funguje všade, nielen v Európe, ale aj v Ázii či Amerike. Rozdiely bývajú len v spôsobe reakcií publika. V ázijských krajinách sú diváci počas šou tichí, no potom na záver doslova vybuchujú nadšením. Naopak, napríklad práve spomenutí Mexičania, tí idú od začiatku až do konca, akoby boli na rockovom koncerte. Stačilo, že skončila nejaká dynamická časť a išli ihneď do aplauzu. Všeobecne sa nám potvrdil stereotyp, že južania sú emotívnejší. Slovenské publikum býva tiež otvorené a neskrýva svoje emócie. Najhorší sú podľa mňa domáci Pražania, ktorí si sadnú do hľadiska s tým, že "no, a teraz ukáž, čo vieš".
Čo je pre teba náročnejšie, koncert Lucie alebo VIVALDIANNO?
Záleží aj na tom, ako je pripravený koncert po každej stránke. V Mexiku sme napríklad dve noci a jeden deň vyrábali a montovali zdvíhacie zariadenie, pretože nám ho miestni organizátori nezabezpečili podľa dohody. Navštívili sme špeciálny obchod pre jachtárov a kúpili vybavenie pre navíjanie plachiet. Tak v takýchto situáciách to býva náročné... Ale platí, že keď všetko funguje a ľudia vám fandia, tak to ide samo. To je taký silný príval energie, že potom nemôžeš dva dni zaspať. To isté však platí aj v prípade LUCIE, každý dobrý koncert znamená vždy obrovské zvýšenie hladiny endorfínov a adrenalínu, je to jednoducho ping-pong – pošleš loptičku do publika a ono ti ju vráti s mnohonásobnou silou späť.
Autor: Ivan Straka
Súvisiaci interpreti: Lucie
