Spevák hlučných bratislavských 52 Hertz Whale, Dominik Prok, vydal nedávno (nehlučnú) sólovú platňu, ktorá je vyvrcholením jeho dlhodobejšieho sna o samostatnej umeleckej realizácii.

Album there is no rescue mission, we are safe je slovenskou odpoveďou na tradíciu amerického či britského pesničkárstva, ktorých je Proky veľkým fanúšikom a obdivovateľom. Nejedná sa však o bezduchú kópiu. Je úprimnou výpoveďou jednej životnej kapitoly, s ktorou sa vyrovnáva po svojom. Hudbou.

Krehký a zároveň silno rezonujúci album si môžete v týchto dňoch vypočuť na viacerých platformách. Rozhovor s Dominikom sme robili na dvakrát, keďže nám ho rozdelili prípravy na tohtoročnú Pohodu, kde tento rok síce nehral, ale zastal zodpovednú úlohu stage manažéra.

Ahoj Proky. Ako vznikol nápad nahrať sólový album a v čom je to iné ako tvorba tvojej materskej kapely 52 Hertz Whale?

Myšlienka vytvoriť sólový album takéhoto typu bola u mňa uložená už zopár rokov, nuž a konečne som si povedal, že to jednoducho urobím. Sú to skôr moje pesničkárske piesne, ktoré svojou kompozíciou úplne nezapadali do toho, čo sme chceli robiť v kapele. Teraz už ale takto úplne nevnímam, dokonca podľa mňa niečo z toho albumu prenesieme aj do aranžmánov, kde to budeme nakoniec predsa len hrávať s kapelou.

Zároveň mal byť album akousi zbierkou piesní za celé tie roky, no nakoniec tam ostali len dve staršie skladby, ktoré sa koncepčne hodili a zvyšné skladby som napísal v apríli a máji tohto roka. Čo aj celkom vychádza z toho celého "breakup" "love/lost" nádychu albumu. Aj preto mi to prišlo onoho prirodzenejšie vydávať pod vlastným menom.

Album je po textovej stránke, ako je u teba zvykom, dosť osobnou záležitosťou. Prezradíš čitateľom niečo o svojej metóde písania?

Nemám nejaký špecifický postup. Tie texty koniec koncov len tak prídu. Ak mám pocit, že nejakú traumatickú udalosť, ako v tomto prípade "rozchod", je dobré zo seba vypísať do piesne, tak sa jednoducho nechám viesť. Niekedy sa mi aj nejaký verš alebo fráza nejako sama nalepí na melódiu a text potom rozpisujem z tohto spojenia. Teda nie vždy sa text píše od začiatku do konca. Niekedy úplne hocijako a potom sa edituje a zoceľuje. Verím, že to vyjde ako malá knižočka alebo zin, nakoľko sa v prípade tohto albumu dosť apeluje hlavne na text.

Album nadväzuje na tvoje pesničkárske korene a u poslucháčov vnímam tendenciu porovnávať ho s americkými alebo britskými pesničkármi. Je tu taká inšpirácia? Prípadne v čom je, naopak, tvoj osobný odklon od tvojich vzorov?

Mám pocit, že ten album je taký mix vecí, ktoré mám rád, a je ich mnoho. Prebehlo to však veľmi prirodzene bez nejakého hlbšieho zamyslenia sa. Fabko (Dominik Fabian, basgitarista 52 Hertz Whale, pozn. redakcie), ktorý to celé so mnou nahrával, produkoval a mixoval, mal ale spomenutú nejakú najakútnejšiu referenciu a tou bola kapela The Microphones a Adrianne Lenker. Vo všeobecnosti, ak chcete, nájdete tam toho kopec. Skôr Amerika ako hocičo iné. Doláre!

S týmto súvisí moja ďalšia nejapná otázka. Beatles alebo Rolling Stones?

Creedence, Can a Fleetwood! Ale ak by som mal vybrať najlepšiu pieseň z diskografie oboch spomenutých kapiel, zvolil by som Gimme Shelter. Takže Stones!

Okrem toho, že album obsahuje gitarový folk, je tu okrem zvuku akustickej gitary pomerne bohaté zastúpenie rôznorodých nástrojov. Vedel by si nám opísať ich paletu? Nahrával si si všetky nástroje sám alebo sú na platni aj hostia?

Na albume je napríklad flauta, ktorú nahrával Viktor Ori (spevák a gitarista z kapely shallov.), kúsok bendža, či kúsok autoharfy. Fabko nahrával nejaké klavírne party, nejaké zas ja. Od Fabka je tam aj basa a nejaké gitary. Celkovo sa toho zhostil v absolútnej producentskej miere a bez neho by to bolo niečo celkom iné. Ja som nahrával hlavne gitary, teda základ tej piesne, spevy, klavír a harmoniku. Alebo heligónku? Ani ti presne neviem, čo to je. Samozrejme nechýbajú vtáčiky z Istrochemu, tu a tam nejaká električka či dáky podobný omyl. 

Máš rád náhody a omyly v hudbe? Alebo možno aj v živote? Ako surfuješ medzi dokonalosťou a nedokonalosťou? Čomu viac pritakávaš?

Tak album je celkom postavený na nejakej chybovosti, lebo ono to vlastne ani nešlo inak. Nenahrávalo sa do kliku, lebo mi to až tak nejde, a tým pádom by to potom stratilo takú tú svoju základnú autencititu. Chybovosť je každodennou súčasťou všetkých dní a to neni omyl, hahaha, chápeš! Surfujem, ale nie je to surf, ale kus dverí a nie som pri mori, ale na Domaši.

Domaša… Hm, chystáš sa niekam na dovolenku?

Idem čochvíľa do Neapolu a ver mi, že budem v jednom momente naraz ležať v mori, jesť najlepšiu margheritu na svete, popíjať negroni s pikolkom a snívať o ešte lepších zajtrajškoch . Zároveň ideme s 52 Hertz Whale hrať na taký showcase v polovici septembra do mesta Šibenik (Chorvátsko), takže trošku spojíme príjemné s užitočným. Festival sa volá Ship. V neposlednom rade by som chcel ísť na jeseň do New Yorku, ale tam to vidím na šance tak 1:100, že sa mi to podarí. Dovolenka je ale aj niečo, čo si dovolíš, takže jej rozhodne nemám šancu uniknúť.

Chystáš okolo sólového projektu aj nejaké samostatné koncerty?

Prvý koncert som už odohral v rámci formátu "Zákutiami cvernovky", kde to celé malo možno skôr performatívny charakter, nakoľko sme boli stále v nejakom pohybe, striedali miesta a niekedy aj prejav. S týmto konceptom by som možno chcel pracovať aj na iných miestach. Vyhnúť sa úplne koncepcii štandardného koncertu. Vieš, my chalani z Vranova sa máme stále potrebu nejak odlišovať.

Vyjde album aj na nejakých fyzických nosičoch?

Možno vyjde ako malá knižka, alebo zin. Toto rozlúskneme do času. Možno sa nám časom podarí aj nejaký limitovaný vinyl press, ale to je, ako vždy, komplikované. 

Dočkáme sa aj nejakého klipu?

Klip zostrihám hneď, ako zozbieram dostatočný počet pekných záberov z mojich potuliek! Neapol!

Povedal si ako sólo umelec všetko, čo si chcel, alebo to nebol posledný výstrel z tvojej bambitky a máš už v hlave plán na niečo iné vo svojej vlastnej réžii a mimo kapely?

HAHAHAHA. Bambitka! Top slovo! Jasné, že je skoro bambitkovo jasné, že niečo s kapelou, ale aj mimo nej, raz vyjde. BAMBITKA je bohapusto nabitá tou najrôznejšiou škálou všadeprítomných pocitov!

Čo ťa v poslednom čase oslovuje na slovenskej hudobnej scéne? Je tu niekto, s kým by si rád spolupracoval?

Podľa mňa tu toho je kopec, takmer v hocijakom žánri. A je aj kopec ľudí, s ktorými si viem predstaviť spolupracovať. Nateraz je, a vždy bolo, dôležité, aby to bol pre mňa blízky človek. Ale kľudne si viem predstaviť, že by som si našiel projekt, kde by som sa mohol od seba absolútne odosobniť. Takže ako povedal Dwight: "There is nothing on my horizon except everything!"

Vysvetli prosím mne a čitateľom pozitívne znejúci, a tak trocha iróniou zaváňajúci názov tvojho albumu: there is no rescue mission, we are safe.

Je to odkaz na báseň alebo sériu veršov, ktorá znie v mojom obľúbenom mini-seriáli / príbehu, Station 11, ktorý vznikol podľa knižnej predlohy Emily St. John Mandel. Odporúčam všetkými desiatimi. Žiaľ, zatiaľ som videl len seriál.

"There's nothing you can't survive, because there's nothing that you will not do."... "What was lost in the collapse: almost everything, almost everyone, but there is still such beauty."

Takže ono to znie správne. Je to kúsok nádeje v samovytvorenej dystopii.

Rozhovor robíme v trocha hektickom čase finišovania práce a chystačiek na Pohodu. Isto ten časový sklz cítiš aj ty, a tak sa ťa napokon opýtam… Čo pre teba znamená tvorenie hudby a ako dôležité miesto zastáva v tvojom živote?

Veľmi by som chcel čitateľom zodpovedať aj túto otázku, ale pravda je neúprosná. Čas je naozaj hektický a Pohoda je pohoda. Stres z nestihnutia Pohody je kolos, o ktorom by sa dali písať chorále. Idem preto chytro radšej tam. Čau, Renat. Díky!

Tak zase toľko času si snáď nájdeme. Myslím, že bez odpovede na túto otázku ťa nenechám predsa odísť.

Už musím naozaj ísť, Renat. Sľúbil som.

Ok, tak ahoj!

... O 6 dní neskôr…

Ani sme sa nenazdali a je krátko po Pohode, kde si sa zúčastnil ako stage manažer jedného z najväčších pódií. Ako hodnotíš tento ročník a čo boli pre teba jeho highlighty?

Vôbec neviem, ako presne festival vyzeral mimo pódia, kde som pracoval. Stihol som to veľmi okrajovo, ale teším sa veľmi z nejakých vecí, ktoré bolo dosť počuť v kuloároch! Hlavne sa teším z nového stejdžu "Tepláreň". Treba zakaždým hlasno kričať, že homofóbovia tu nemajú medzi nami čo robiť. Ani v roku 2000, ani v roku 2023.

Z môjho pódia, kde som pracoval som sa veľmi tešil z Perfume Genius, Bena Howarda, Dry Cleaning a hlavne z Viagra Boys. Dokonca sa mi podarila taká parádička, že som v produkčnej časti festivalu, kde máme takú menšiu vodnú nádrž na schladenie a malé plávanie, zorganizoval zápas vo vodnom póle medzi Viagra Boys a Shame. Chalani z Viagra Boys povedali, že to skončilo remízou, takže je vám asi jasné, kto vyhral. Hanba na sto roky! Shame som potom v piatok aj stihol vidieť, takže mám za sebou vlastne úspešný ročník. Videl som skvelé veci, stage nevybuchol a odniesol som si aj ten povestný pocitíček zadosťučinenia.

Viagra Boys boli aj jedným z mojich top koncertov tohtoročnej Pohody. Ich spevák sa vraj došablil priamo na stejdži. Nevieš, o čo presne išlo a ako dopadol neskôr? Snáď odpustíš túto bulvárnu otázku.

Ja som nič také nezachytil, ani o tom nepočul, ale kľudne mu pri tom teple mohlo niečo uniknúť, zas tak by sa nik nečudoval. Po koncerte vyzeral vyrovnane! Dokonca som to trošku uhral aj na fanboya a strúhol si s ním fotku fanúšikovskú! Ale je to jednoznačne voľne pustený neagresívny pes!

Chystáš sa toto leto aj na iné festivaly ako návštevník a nie interpret? Ktoré sú tvoje obľúbené, si vlastne festivalový typ?

Asi pôjdem na OFF do Katowíc si po štvrtýkrát pozrieť Slowdive. A na Slovensku pôjdem na Kiosk a Tehláreň. Nie som festivalový typ. Určite som niekedy bol, ale už mi niekedy vie vadiť, hoc aj zbytočne, ale príliš veľa vecí.

Čo by si na záver odkázal poslucháčom tvojej ostatnej dosky, predtým, ako si ju pustia? Ak tak ešte neučinili…

Odkazujem všetkým iba toľko, že im želám pekné dni.

Ďakujem za rozhovor, Dominik, maj taktiež pekné dni a bolo mi cťou. Si voľný!

Autor: Renat Khallo