Keď sa povie Peter Nagy, každému hneď napadne legendárny spevák s kučeravými vlasmi, nezameniteľným hlasom a množstvom hitov. Frajer, s ktorým nikdy nezostarnete, a radi sa vrátite v čase troch dekád. Práve v týchto dňoch túto udalosť oslávil tromi vypredanými koncertami v Prahe, Košiciach a v Bratislave.

"Najťažších je 30 rokov, potom to už ide," povedal s úsmevom v krátkom rozhovore pre TASR, bezprostredne po vypredanom štvrtkovom koncerte v Ateliéri Babylon. "Ale vlastne to nevnímam, žijem veľmi rýchlo, stále v aute, po hoteloch, a jediné, čo ma dobíja, je to, čo ste videli - zaplnené hľadisko, ktoré si so mnou spieva moje pesničky, je to vzájomná výmena energie. Je mi to príjemné, keď vidím, že aj nová generácia spieva so mnou. Speváka robí pesnička, nie to, ako vyzerá na scéne, čo si niektorí ľudia pletú."

"Som príjemne prekvapený, že boli koncerty vypredané. A takisto som príjemne prekvapený, že ľudia poznajú aj tie menej známe piesne. Zahral som skladbu Čo je viac a oni ju poznali. A samozrejme, poznali tie hity, pretože pokiaľ nemáš hity, tak nie si," dodáva Peter, ktorý si s Hudba.sk zaspomínal na najvýznamnejšie okamihy jeho kariéry. V posledných rokoch síce nepatril medzi najaktívnejších hudobníkov, čo vtipne okomentoval aj na košickom koncerte ("Šedzi mucha na scene, 30 roky na scene, na scene, šedzi a špi"), no napriek tomu je stále jednou z najžiadanejších hviezd éry, kedy bola domáca populárna hudba ešte československá.

Peter Nagy a Zuzana Smatanová, Bratislava, 13.11. Zdroj: Patrik Ratajský
V Košiciach a v Bratislave s Nagyom vystúpila aj Zuzana Smatanová - viac fotiek

Kto je Profesor Indigo?

Prelomovým okamihom Petrovej hudobnej cesty bol úspešný singel Profesor Indigo. Pieseň nahral ešte v roku 1982, avšak osud to zariadil tak, že hitom sa stala až o rok neskôr, keď bola zaradená do televíznej hitparády Päťkrát P (Päť pekných pesničiek pre potešenie). Práve táto skladba Petra katapultovala do prvej ligy na československej hudobnej scéne. I keď Peter priznáva, že matematika či fyzika neboli jeho silné stránky, piesne na jednotku skladať vie. A práve túto vlastnosť vyštudovaný filozof využil pri prvom svojom hite, pri ktorého tvorbe ho inšpirovalo práve štúdium na vysokej škole.

"Ja som mal profesora, ktorý bol tak exaktne matematický a naopak, ja som chcel byť vždy bohémsky. A to bolo také menšie nedorozumenie, lebo ja som prosperoval z humánnych vied. Keď som skončil vysokú školu, tak som sa k tomu všetkému vrátil a napísal som pesničku Profesor Indigo o človeku, ktorý mal podľa mňa veľmi presné myslenie," spomína Peter a dodáva: "A tak troška som sa k tejto téme vrátil ešte v pesničke Nelietajú, ktorá je o tom, že keď si človek vie všetko začleniť a vo svojom živote naplánovať, tak síce žije správne, ale v podstate nelieta. Lebo život nie je o presných tabuľkách, ale o tom, čo žijeme. Najlepšie je to na príklade, že ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu o svojich plánoch. Čiže ak si niečo naplánujeme, tak to niekedy nemusí vyjsť." Spevák o tom vie svoje, no v období po Profesorovi Indigovi mu vychádzalo doslova všetko, na čo siahol.


Prvý album a prvý koncert

Jeho prvým albumom bola nahrávka Chráň svoje bláznovstvá (1984), ktorú prvýkrát videl v rukách fanúšika. "To bol veľmi zvláštny zážitok. Hrali sme v Prahe a za mnou prišiel malý chlapec, či mu môžem podpísať elpéčku. A odkiaľ ju máš - bola moja otázka. Tu v obchode som ju dnes kúpil. On ju už mal a ja som ju v jeho rukách videl prvýkrát. Ešte som ju nemal. Až po návrate do Bratislavy som ju v Opuse dostal aj ja. Dnes je to príjemné spomínanie."

A aký bol ten prvý koncert? "Hrali sme v Banskej Bystrici 13. januára 1984, to viem presne. Bol to dvoják a hrali sme v Dome kultúry. Pre mňa to bol obrovský zážitok, keď som videl tie baby, ako vedia spamäti So mnou nikdy nezostarneš, Profesor Indigo, čo boli moje prvé hity, tak som hovoril – tak estetické povolanie, to musím robiť," dodal Peter Nagy. Spomenul si aj na prvý honorár. "Ja som mal 400 korún a členovia skupiny 200 korún. Všetci mi to závideli, ten sólistický honorár. Za takýto honorár sme hrali niekoľko rokov."

Nagymánia sa už nevráti, no necíti sa odstrčený

V "zlatej ére" tohto speváka, ktorou bolo posledných 15 rokov minulého storočia, vyšli dnes už legendárne piesne ako Kristínka iba spí, Láska je tu s nami, Aj tak sme frajeri, S nohami na stole, Korálky od Natálky a mnohé ďalšie. Z mladého idola sa stal spevák mnohých žánrov, no ako sám tvrdí, najviac mu sedí pop rock. Ten bol v tom čase na vrchole popularity, vďaka čomu má Peter na konte dva milióny predaných albumov.

I keď časy masového kupovania albumov a platní sú vďaka internetu za nami, Peter z toho smutný nie je. "Ja si myslím, že každý muzikant má svoje obdobia, kedy prichádza ako nový a je iba na ňom, či sa mu podarí udržať sa. A zmyslom je podržať piesne, lebo piesne zostanú vždy také isté. To znamená, že nič neľutujem, teraz je to lepšie, ľudia už chodia na konkrétne piesne. A o túto pozíciu sa bojuje nemálo rokov."

Peter si aj v týchto časoch drží čistý štít a nesnaží sa zviditeľnovať rôznymi škandálmi okolo svojej osoby. "Ja som skôr človek, ktorý sa veľmi nemedializuje, čo sa týka mojej osoby. Preto radšej nechávam medializovať svoje pesničky - respektíve sa zviditeľňujem svojou muzikou. Ja si myslím, že človek žije podľa toho, aký je, a ja sa necítim byť nejak odstrčený."


Maestro Gott na druhú koľaj

V roku 1985 sa na československej scéne udiala malá hudobná revolúcia, kde mladý Peter Nagy zosadil z trónu majstra Karla Gotta a získal svojho prvého Zlatého Slávika. Na toto obdobie spomína s nadhľadom: "Ľudia vďaka tomu začali viac vnímať tie pesničky. Začali sa umiestňovať v hitparádach a začal som si budovať pozíciu. A keď je to za situácie, že vás vnímajú ako niekoho nového, zaujímavého, je to iba dobré. Tak ako keď prišiel Elán, všetci to mali za strašnú novinku a tie pesničky sa 'vytetovali' do poslucháčov."

Okrem senzačného víťazstva nad Karlom Gottom, ktorého pred Petrom Nagyom dokázali v predchádzajúcich 32. ročníkoch ankety "poraziť" iba Waldemar Matuška a Meky Žbirka, má spevák na svojom konte aj dvoch strieborných Slávikov za roky 1984 a 1986. Pochváliť sa tiež môže, že bol medzi prvými v Českej rockovej sieni slávy (2009), v roku 2011 sa stal Legendou popu v populárnej slovenskej relácii a v roku 2012 sa stal aj Legendou Nočního proudu.

Peter Nagy a deti

V druhej polovici osemdesiatych rokoch sa začala písať aj éra detských hitov. V spolupráci s Beátou Dubasovou a Vašom Patejdlom vyšiel album Peter, Vašo a Beáta deťom. Nagy bol podpísaný aj pod hitmi o Mandarinke Darinke, Sprejerovi frajerovi alebo o neposlušnom psovi Bobim a z ich interpretov Michaely Paštékovej a Martina Madeja sa stali hviezdy detských fanúšikov. Ako sám hovorí, nešlo o prvoplánové hity, ale o pesničky, ktoré dávali deťom do života ponaučenie.

"Ja som si vždy dával pozor na jednu vec. I keď sú to piesne pre deti, nesmú byť infantilné. Na druhej strane tvorba pre deti má jednu výhodu, môžete sa tam hrať so slovami. Keď dieťaťu poviete, že existuje oranžový slon, tak ono to berie ako hru. A nie, že sa budeme hádať, či existuje alebo neexistuje. Za to dospelí ľudia sú takí viac zamindrákovaní. Deti nie sú, to je výhoda. Tá tvorba bola veľmi veselá," úsmevne spomína. A či by sa Peter dal opäť nahovoriť na niečo podobné? "Neviem, či by som dnes dokázal robiť piesne pre deti. Neviem, či ich ešte poznám. Sú vážnejšie," zamýšľa sa.

Od fotografii naspäť k hudbe

Mnohí z nás ho nepoznajú iba ako talentovaného speváka, ale aj ako človeka, ktorý má cit pre zachytenie okamihu. Ako sám tvrdí, fotografovanie ho neživí, ale vidí v ňom obrovský kus relaxu a je to jeho veľkou záľubou. Navyše sa môže pochváliť, že jeho fotografie vystavovali v Prahe, Bratislave, Viedni a boli publikované v rôznych prestížnych magazínoch. V roku 2008 mu vyšla aj 150 stranová kniha čierno-bielych fotografií s názvom Book 1.

Najradšej sa venuje umeleckej fotografii, kde často fotí čiernobiele portréty a jemne ladené umelecké akty. "Láska k ženám," hovorí o dôvode, prečo začal fotiť. "Inak, ja už dva roky skoro vôbec nefotografujem, lebo sa venujem len hudbe. Postavil som novú zostavu skupiny Indigo a ideme sa pustiť do koncertov. Už dnes máme objednávky na budúcoročné festivaly," prezrádza.


Ako potvrdili tri exkluzívne novembrové koncerty, fanúšikovia si môžu byť istí, že aj v roku 2015 na pódiu uvidia rovnakého Petra Nagya ako v čase jeho najväčšej slávy. V našom rozhovore si zaspomínal aj na to, ako vtedajšia doba nepriala provokatívnej móde a účesom. I napriek tejto skutočnosti udával mnohým mladým ľuďom trendy. Svoju typickú šachovnicovú šatku mal na koncertoch aj teraz.

"Šachovnicová šatka je symbolom koncertov skupiny Indigo, dodnes ju fanúšikovia nosia. Je veľmi príjemné, že to ľudia po toľkých rokoch stále vnímajú. A čo sa týka tej extravagancie, skôr ma pri nej bavilo provokovanie snobov. A to ma nebavilo iba v obliekaní, ale aj v pesničkách a textoch." Z večne mladého speváka aj teraz srší spokojnosť, pohoda a vitalita. A čo plánuje do budúcna? "Žiť!" dodal na záver.

Ako vlastne prebiehali koncerty výročného miniturné a čo všetko na nich odznelo? Prečítajte si reportáž Mareka Danka z Košíc

Autor: Roman Kubovics + TASR (úvodná citácia a časť Prvý album a prvý koncert)
Foto: Patrik Ratajský (Propaganda House)

Súvisiaci interpreti: Peter Nagy