Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Billy Barman: Hrať po jarmokoch a nákupných centrách nie je cesta pre nás

Billy Barman: Hrať po jarmokoch a nákupných centrách nie je cesta pre nás

16.02.2017 - 13:00 | redakcia

Patria medzi najpopulárnejšie kapely na Slovensku, no obaja zakladatelia a lídri skupiny Juraj Podmanický a Jozef Vrábel sa podľa vlastných slov považujú za "poloprofesionálov". Urobili totiž rozhodnutie, že nebudú hrať na rôznych akciách pre "náhodných okoloidúcich" a nechcú byť ani súčasťou mainstreamového šoubiznisu.


Aj preto sa len hudbou, resp. kapelou zatiaľ neuživia. Pôsobenie v skupine na "čiastočný úväzok" je zároveň dôvodom, prečo Billy Barman svoje albumy vydávajú v pomerne dlhých, plus-mínus trojročných intervaloch. Na druhej strane vďaka tomu môžu robiť hudbu, ako chcú a kedy chcú, bez kompromisov. Dôkazom je ich nedávno vydaný tretí album Dýchajúce obrazy, ktorý patrí k tomu najlepšiemu, čo na domácej hudobnej scéne uplynulý rok vyšlo. Potvrdili to aj nominácie v hudobnej ankete Radio_Head Awards, kde sa nahrávka dostala do prvej päťky minuloročných nahrávok podľa hlasovania fanúšikov aj kritikov.

Kapelový život bez kompromisov sa netýka len tvorby, ale aj samotného koncertovania. Barmani totiž patria k menšine slovenských kapiel, ktoré sprevádza na turné ich vlastný zvukár a podľa vlastných slov sa snažia fanúšikom na koncertoch priniesť okrem známych pesničiek aj hudobný zážitok. Hovoria, že zvážneli, no humor je stále súčasťou ich fungovania, o čom vypovedá aj názov pripravovaného turné Veľký Čínsky Tour. Nielen o tom, ale aj o samotnom albume, inšpiráciách, rozhlasových kvótach či slovenskom hudobnom biznise sme sa v exkluzívnom rozhovore rozprávali s Jurajom Podmanickým a Jozefom Vrábelom.

Billy Barman, 2015

Jamovať nevieme, texty sa dorábajú na poslednú chvíľu

Dýchajúce obrazy prišli tri roky po vašom druhom albume Modrý jazyk. Bola práca na novom albume nárazovou záležitosťou alebo vznikal pomaly a postupne?

Juraj: Dve stretnutia boli pri jazere Vojka u kamaráta na chate, kde sme boli len Jožko a ja. Napísali sme nejaké tri pesničky a nahrali ich. To bolo asi pred rokom a pol. A potom sme sa stretli tesne predtým, ako sme napokon vydali album. Robíme veľmi efektívne. V skúšobni sa stretávame len vtedy, ak už je niečo hotové. Nesedíme tam, nefajčíme a ...

Jozef: ... nejamujeme. 

Juraj: Nejamujeme. Jamovať nevieme. Vôbec. Možno naši spolukapelníci vedia, ale ja neviem jamovať vôbec. Takže to bola veľká "rýchlovka". Prišli sme do štúdia a nabúchali sme to. 

Mala som pocit, že tento album sa rodil ťažko. Znie výborne, no časové prestoje medzi singlami ma naviedli na takéto myšlienky. Tak ako to bolo? 

Jozef: Ono to v podstate bolo trápenie, ale nie kreatívne. Tým, že sme dospelí ľudia a každý z nás rieši niečo iné, tak najväčší problém bol stretnúť sa a urobiť to. Často máme rozrobené nápady. Napríklad pesničku Štvrndelok sme mali nahodenú ako demo rok a pol dozadu. Odložili sme ju nabok a nič sa nedialo. Potom sme ju vytiahli až vo finálnej fáze, keď sme išli nahrávať do štúdia druhú várku piesní.  

Takže ste vypustili singel Mladým chýba vojna, ktorý získal aj cenu Singel roka na vlaňajších Radio_Head Awards. (Tento rok ho možno bude nasledovať Sloboda a ocenenie môže získať aj album Dýchajúce obrazy, pozn. red.)

Jozef: Mladým chýba vojna bola prvou skladbou, ktorú sme spravili. Nahrali sme ju a pustili sme ju von, lebo sme mali pocit, že už treba dať niečo nové. Potom sme dokončili Miletičku a tiež sme ju vypustili von. Takýmto spôsobom sme to robili, ale neviem, či to bolo dobre.

Juraj: Teraz na albume ľudia už veľa skladieb poznali. Musíme ísť nahrať nový album...

Jozef: Nabudúce to musíme urobiť tak, že nahráme dvanásť pesničiek a single budeme vydávať až keď vyjde album. 

Juraj: Teraz pôjde von singel Len šedá. Buďme realisti. S klipom to pôjde von tak za dva mesiace a potom už na albume asi ani ďalší singel nie je, možno ešte jeden. 

Priznám sa, že poslucháč mohol nadobudnúť pocit, že veľa piesní z albumu pozná a zostalo mu málo priestoru na objavovanie.

Jozef: Chápem ten pocit. Problém je v tom, že nahrávanie v jednom z najlepších štúdií na Slovensku (LVGNC Mareka Rakovického, pozn. red.) je strašne drahá vec. My sme investovali do toho albumu veľmi veľa peňazí, aj keď je tam len desať skladieb. To si musíte naozaj zvážiť, čo idete nahrať.

Juraj: A to sú len pesničky, potom prichádzajú ešte všetky tie veci okolo toho. 

Keď už ste sa dostali do tvorivého procesu, vznikali hudba aj texty súbežne?

Juraj: Texty sme písali na poslednú chvíľu. Tie boli ako posledné dotiahnuté do víťazného konca. 

Jozef: Vždy je tam niečo nahodené, aby sme sa vedeli orientovať, ale niekedy sa naozaj stane, že texty doplníme až v štúdiu, keď ideme spievať. Zostanú nám biele miesta, ktoré treba doplniť.

Juraj: Je ich veľa. Posledný text Dávno nebolo tak ticho sme napísali deň predtým, ako sme išli nahrávať. Prešiel som Starý most, Most SNP, ešte cez Apollo a Most SNP a hrad a máme to. 

Takže je pre vás inšpiráciou čas, respektíve nedostatok času?

Juraj: Mňa inšpiruje skôr chôdza. A deadliny sú úplný základ. 

Jozef:
Deadliny sú mega inšpirácia. 

Na začiatku, keď ste tvorili tento album, povedali ste si akým smerom by ste sa chceli uberať? Lebo je úplne iný ako jeho predchodca, ktorý bol viac poznačený indie rockom a folklórom. Dýchajúce obrazy ste odeli do elektroniky. 

Juraj: Otestovali sme to na pesničke Mladým chýba vojna, kde bola trošku ponurejšia atmosféra, možno iná stavba pesničky, menej gitár a viac elektronických podkladov alebo zvukov a ľudia to prijali, tak sme si povedali, že to je cesta. 

Jozef: Pokiaľ narážate na to, že naše predchádzajúce dva albumy sú povedzme rockovejšie, gitarové, a ten nový je viac elektronický, tak to nie je niečo, čo by sme programovo vymýšľali.

Juraj: No mne sa napríklad vôbec nechce hrať na gitaru.

Jozef: Jednoducho, pokiaľ sleduješ trendy, tak vidíš, že gitary odchádzajú trošku do úzadia, a tiež reflektujeme hudbu, ktorá sa hrá teraz, ktorá sa nám páči a prirodzene to ide týmto smerom. 

Aká hudba vás ovplyvnila pri tvorbe Dýchajúcich obrazov?

Jozef: A$AP Rocky. (smiech)

Juraj:
Pesnička LSD, dobrá. Alebo Alt-J.

Jozef: Keď sme boli tínedžeri, počúvali sme indie-rockové kapely, ale dnes je to pestré - elektronika, hip-hop, hocičo, naozaj hocičo. 

V rozhovore pre Rádio_FM ste spomínali, že keď ste tvorili skladbu Mladým chýba vojna, nebolo vaším primárnym zámerom vysielať veľké posolstvo do sveta, ale podarilo sa vám to. Dejú sa vám často veci náhodou?

Juraj: Tvorba je taká náhoda, či už ide o hudbu či texty. Nejdeme podľa vzorcov alebo nejakých núl a jednotiek. 

Jozef: V prípade pesničky Mladým chýba vojna je to dosť špecifické, lebo na začiatku bola idea, že sa tak bude volať. Ešte predtým ako vznikol akýkoľvek text. Takže, keď máte pesničku s týmto názvom, tak to nemôže vyznieť, že to nemá v sebe žiadne posolstvo. Od začiatku to išlo tým smerom. Ale je veľmi veľa textov, ktoré začnete písať a neviete, kde skončíte, nemáte jasnú myšlienku a ono sa to vynorí, až keď to dokončíte.


Keď bude na hudobnej scéne viac peňazí, bude aj viac kvality

Začiatkom marca vyrážate na turné Veľký Čínsky Tour.

Juraj: Veľmi sa na to tešíme, lebo ideme s Katarziou, čo si myslím, že bude zaujímavé aj pre návštevníka, lebo to bude veľmi rôznorodé. A tiež sa tešíme na rôznych ľudí, lebo veríme, že to spojí také dva svety, hoci je to jeden svet. Myslím, že s Katkou niečo vymyslíme aj spolu, ale je ešte predčasné o tom hovoriť. Katka príde so svojou českou kapelou, čo sú veľmi talentovaní mladí hudobníci. Bude to na úrovni.

Prečo padla voľba práve na Katarziu?

Jozef: Zapáčil sa nám Katkin album Agnostika, ktorý vyšiel v októbri. Je úplne perfektný. Dovtedy som vnímal, že je tu nejaká Katarzia, ale nejako som to neriešil. Ale keď som počul jej nový album, tak ma to fakt dostalo. A potom sme išli celá kapela na jej krst do Babylonu a tam sme z toho úplne odpadli.

Juraj: Je to uveriteľné, muzikantské. 

Jozef: Tak sme jej to potom všetko povedali, ona zase vravela, že sa jej páči náš album, no a už nebolo k tomu ďaleko. 

Juraj: Ona má púdrovú farbu na obale, my máme púdrovú...

Je to pre vás radosť, keď po tvorivej časti práce a nahrávaní môžete ísť výsledok predstaviť ľuďom na koncerty?

Jozef: Určite. Kvôli tomu robíme albumy, aby sme mohli ísť na turné. 

Juraj: No jasné, veď to je sranda. 

Počula som aj názor, že keď na Slovensku niekto spraví album, potom nasleduje niekoľkotýždňové turné a už by mal pripravovať rýchlo ďalší album.

Juraj: To je pravda. Na jeseň budeme určite musieť vyjsť s nejakým novým singlom. No, na jeseň je asi moc skoro...

Jozef: Vydávame albumy raz za tri roky, zatiaľ máme takú periódu, a keď si zoberieš, že v 60-tych rokoch sa vydávali dva albumy za rok, ako napríklad The Rolling Stones, The Beatles, tak my sme úplne leniví. Ale zase oni nerobili nič iné.

Juraj: Presne tak. 

Ako ste prišli na názov turné Veľký čínsky tour?

Juraj: Vymyslel to náš bubeník. Sme sa na tom uchechtávali.

Jozef: Niektoré veci nemusia mať nejaký zjavný dôvod. Proste len tak zo srandy. 

Viete si uletieť len tak zo srandy.

Jozef: Ale zase na druhej strane sú na albume aj celkom vážne pesničky. Kedysi bola celá naša skupina naozaj iba sranda. Teraz už sme zvážneli a sú tam pravdivé texty, aj zo života. 

Čím to je, že ste zvážneli, je to vekom?

Juraj: Áno aj. 

Jozef: Asi. A možno nás už nebavilo robiť také tie "aaa" veci. 

Juraj: Trošku je aj taká doba, nie?

Jozef: Aj doba je smutná, ťaživá... 

Juraj: A fúka.

Prečo ste sa rozhodli dať Slobodu dvakrát na album? Chýba vám sloboda?

Juraj: Myslím si, že mám slobody až-až. 

Jozef: Lebo vznikli dva texty?

Juraj: Vznikli dva texty a prišlo nám to ako dobrý fór. Ta istá melódia, tá istá fráza, len dve rôzne verzie textu.

Jozef: Jeden text je o neveste. Inšpirovala nás svadba, na ktorej sme boli, a moment, keď čepčili nevestu.

Juraj: Veľmi sa nám páčili tie spevy. 

Jozef: Povedali sme si, že také niečo by sme chceli aj my. A potom vznikol aj text, ktorý je v Slobode hlavný. Ale povedali sme si, že ten text prvý nevyhodíme a dali sme mu iný aranžmán.


Mám skúsenosť, že keď vám vyšiel singel Sloboda, tak aj ľudia, ktorí nie sú vaši fanúšikovia, uznali, že sa vám podaril dobrý singel. 

Juraj: Fakt?

Jozef:
Tak to je super.

Juraj: Teší. 

Jozef: Nás úplne zabilo, že tú pesničku hráva aj Europa 2, že si ju vybrali a že sa im to hodí do formátu.

Juraj: Čo je divné. 

Jozef: Úprimne nás to prekvapilo. 

Nie je to trochu spôsobené aj tým, že vďaka kvótam rádia v súčasnosti novú slovenskú hudbu potrebujú? Ako ste vôbec na začiatku vnímali tento zákon a ako ste jeho účinnosť pocítili?

Juraj: Poviem ti v júli, keď mi príde SOZA (smiech). 

Jozef: Je to možné, že to spôsobili kvóty. Na Europe 2 začali hrať aj pesničku Traja, čo je starší singel. Asi naozaj iba pod vplyvom kvót, možno by to inak nerobili.

Juraj: Asi áno. Aj keď je tam nový dramaturg, ktorý nás má rád, takže možno aj to trošku zavážilo. 

Tak ako vnímate kvóty?

Jozef: Pozri, chápem obe strany. Aj rádiá, ktoré plačú, že sú súkromné firmy, a že ich niekto núti do niečoho, čo nechcú. Na druhej strane predsa nepredávajú rožky, ale ich pracovný materiál je nejaké populárne umenie, nejaká kultúra, nie je to spotrebný materiál, ale niečo, čo súvisí s kultúrou. Takže majú vplyv na formovanie verejnej mienky, čo treba brať do úvahy. V Európe je to vraj celkom bežné.

Juraj: Je to úplne normálne. Kvóty sú často prísnejšie. 

Jozef: Je pravda, že sa tam vytvára priamy vzťah, čím viac slovenskej hudby sa hrá, tým viac ľudí sa ňou môže živiť. 

Juraj: Len je asi rozdiel, keď dajú v Anglicku kvóty na domácu hudbu, a keď sa to stane na Slovensku. 

Jozef: Myslíš v kvalite?

Juraj: V kvalite aj v kvantite.

Jozef: Hej, ale keď rádia argumentujú, že nemajú čo hrať, lebo na Slovensku vzniká málo hudby a zlej alebo aj veľa, ale zlej, tak tam si myslím, že existuje priamy vzťah, že čím viac peňazí je v tom odvetví, tak kvalita potom ide hore. Bude viac štúdií, nejde len o skladateľov, ale aj producentov. Dúfam, že to pomôže celému odvetviu. Bude tam viac peňazí, a tým pádom to pôjde kvalitatívne hore. Pretože nemôžu to robiť všetci zadarmo popri robote. To je blbosť. Celý deň budem v práci a potom večer pôjdem do štúdia nahrávať nejaké kapely. To je blbosť. Takto to nefunguje. 

Juraj: Dobre si to povedal. Nesmieme zabudnúť, že rádiá trošku za to aj môžu, že tu nie je veľa dobrej hudby. 

A vás hudba živí?

Jozef: My nie sme práve ten prípad. 

Juraj: Každý máme svoju prácu.

Jozef: Povedal by som, že sme takí poloprofesionáli. 

Juraj: Poloprofesionáli je ten správny výraz, ale sranda, strašná sranda. 

Jozef: Ale v podstate by som asi ani nechcel, aby som robil len toto, trošku by mi z toho hrabalo.

Juraj: Ale však my sme sa rozhodli. Boli sme na tom rázcestí, Jozef, keď sme si povedali, že nebudeme hrať nákupné centrá, jarmoky... Lebo to sa dá hrať, mali sme také ponuky, len to je vzdialená stanica od toho, čo chceme. 

Jozef: Módna prehliadka v obchodnom centre v Žiline...

Juraj: Zadarmo pre ľudí. Nebaví ťa to a je to vidieť, že ťa to nebaví a degraduješ sa pred ľuďmi. 

Kedysi ste sa aj pokúšali dostať do toho nášho mainstreamového šoubiznisu, ale už asi nepredpokladáte, že by sa také niečo stalo, však?

Juraj: Moc nechcem byť v tom šoubiznise. Ani sa mi nezdá, že je nejaký funkčný, alebo že by boli ľudia, ktorí v ňom fungujú, nejakí šťastní. 

Jozef: Je to taká pajácovina. Volajú ťa do všelijakých obskúrnych programov, ranných šou a neviem čoho...

Juraj: Ale reálnych fanúšikov nemáš. Samozrejme, sú aj takí, ktorí fanúšikov majú, ale sedemdesiat percent tých, ktorých vidíme na obálkach, príde do klubu a na koncerte majú 50 ľudí. Keď vôbec do nejakého klubu prídu, keď vôbec tu nejaké kluby máme. (smiech)

Jozef: My sme nikdy nechceli byť súčasťou nejakého mainstreamu, ale urobili sme jeden krok.

Juraj: Urobili sme krok s pesničkou Traja. To je náš strop, kam vieme prísť.

Jozef: To bolo maximum. Chceli sme spraviť pesničku, ktorú by mali radi aj v rádiách, a mali sme pocit, že táto pesnička by to mohla dokázať. Tak sme sa ju snažili "vypiplať", čo sa týka produkcie, aby s ňou rádiá nemali problém. Ale nepodarilo sa. 

Juraj: Expres, Funko, Europa 2 tomu vtedy nedali ani šancu. 

Aj ste dostali oficiálnu odpoveď prečo?

Juraj: Jasné. Nehodí sa to do formátu.  

Jozef: Nie je to pre ich "cieľovku".

Juraj: Ale zas je to ich výber a my na to nemôžeme nič povedať. Je to ich rádio a púšťajú tam to, čo si myslia, že im zarobí peniaze a čo sa im páči... no, možno sa im to páči. 

Jozef: Viem, ako to funguje trošku a chápem takého hudobného dramaturga najväčšieho komerčného rádia, ktorý nemá veľký priestor. Môže nasadiť jednu novú pesničku za dva týždne, tak chápem, že si nevyberie Billy Barman, ale novú Zuzanu Smatanovú. Úplne tomu rozumiem a vôbec mi to nevadí.


Billy Barman + Katarzia - Veľký Čínsky Tour:

3. 3. - Prešov, Čierny Orol PKO 
4. 3. - Lučenec, Tančiareň a pivovar Franz 
10. 3. - Košice, Kasárne Kulturpark 
11. 3. - Púchov, Queens pub 
17. 3. - Žilina, Smer Music Bar 
18. 3. - Banská Bystrica, Urban Spot 
22. 3. - Nitra, Nájomná jednotka 
23. 3. - Trnava, Music A Cafe 
28. 3. - Bratislava, MMC 
31. 3. - Trenčín, Piano club 
10. 4. - Praha, Lucerna Music Bar 
11. 4. - Brno, Fléda 

Vstupenky:  Predpredaj.sk

Autorka: Marína Valentovičová
Foto: Lousy Auber


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti