Hudobný producent, hudobník a nezávislý hudobný vydavateľ Dominik Suchý a hudobníčka a skladateľka Eva Sajanová, známa z projektu God and Eve, vydali koncom roka 2023 spoločný album Decision Paralysis. Odporúčame pustiť si ho aj k tomuto rozhovoru.
Link na album Decision Paralysis
Celkom ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že vy dvaja chystáte spoločný release. Prišlo mi to ako nepravdepodobná možnosť. Ako sa to stalo a čo k tomu viedlo?
Dominik: Ja som mal rozrobenú hudbu k tým trackom asi päť rokov. Už vtedy som si to predstavoval tak hudobne minimalisticky a mal som predstavu, že tá nosná a zaujímavá vrstva by mala pozostávať zo ženského vokálu. Boli s tým nejaké experimenty už v minulosti, ale nič z toho nevyšlo, tak mi to dlho ležalo v šuflíku. Potom som niekoľko z tých trackov použil v niektorých divadelných/tanečných predstaveniach, tak sa dostali von zo šuflíka a ožila vo mne túžba dať tomu ešte šancu. V novembri 2022 sme sa stretli s Evou vo Fuge, kde som ju s tým po pár drinkoch nesmelo oslovil, ju to zaujalo, povedala mi nech jej to pošlem a asi sa jej to zapáčilo. Tak sme sa do toho rozhodli ísť. V lete 2023 sme chodili do štúdia nahrávať vokály a zvyšok už poznáš.
Eva: Hej, my sme mali aj s Veronikou Yungovou vystupko vo Fuge na pesničku Wuthering Heights od Kate Bush, ktorú tam hrala v rámci svojho koncertu najlepšia kapela na svete Vojdi a ja som ju spievala (čítajúc text) z telefónu. Po koncerte za mnou prišiel Dominik s týmto a ja že dobre. A tak som aj jemu do jeho hudby niečo zaspievala, a dokonca bez telefónu, lebo keď sme prišli do štúdia, nemala som ani jeden text.
Dominik: Inak ja som Evu oslovil na dvorčeku ešte pred tým Wuthering Heights a potom, keď som neskôr videl ich vystúpenie a Evu na pódiu, tak ma to totálne odpálilo a dojalo. A bol som mega rád, že prejavila záujem o spoluprácu. Ruka bola v rukáve, ale to ešte stále z tej hudby nič nepočula. (smiech)
Zdroj: Šimon Lupták
Skúšal si predtým osloviť na tento projekt aj iné speváčky? Koho, ak to nie je tajné? A v čom u teba zavážila práve Eva, ktorú fanúšikovia poznajú aj pod tajuplnou prezývkou Stupavský Tajfún?
Nie je to tajné, ale ani veľmi zaujímavé. Podľa mňa je podstatné to, že to vyšlo s Evou, lebo práve až v tom štúdiu som zistil, aká je super šikovná, talentovaná a nápaditá. Som rád, že to teda nevyšlo predtým s niekým iným.
Eva, vravíš, že si nemala napísaný žiadny text. Ako potom vznikali slová a vety na albume? Čo znamenajú a ako k tebe prichádzajú?
"Ja by som chcela mať psa, aby som mohla celé dni chodiť po vonku" som raz povedala mojej kamarátke, spolužiačke a kolegyni Alici, keď sme išli po ulici a ja som asi mala pocit, že málo chodím. "Zachráňme labute" je apel na zdrogované labute na makových poliach. "Práve som prišiel do Billy a neviem, prečo som to urobil" mi raz napísal Rišo Grimm (Boh Vajec) a hlboko to vo mne zarezonovalo. Stále ku mne prichádzajú ďalšie a ďalšie významy týchto banálnych viet, teraz sa mi hovorí "Všetko bude dobré a všetko sa raz skončí" oveľa ľahšie, ako v júni, kedy sme album nahrávali. Možno aj preto, lebo teraz už viem chodiť celý deň po vonku aj bez psa. A robím to rada.
Ľudia sa nás pýtajú, či sme nahrali koledy a ja im hovorím, že áno
Čo je pre vás dvoch tou hlavnou esenciou, ktorú musí hudba, ktorú tvoríte alebo spolutvoríte, obsahovať, a akým spôsobom ste ju aplikovali vo vašej spoločnej nahrávke?
Dominik: Tak musí byť super. Ja neviem, to proste vieš a cítiš. Asi by som mal problém vydať niečo, s čím nie som stotožnený alebo si to nemyslím.
Zároveň sa mi posledné dva-tri roky deje taká vec, najmä pri rôznych spoluprácach – divadelné a tanečné spolupráce, Pain Palace, a teraz aj tento album s Evou – že som sa stal oveľa otvorenejší voči kadejakým náhodám a vplyvu spolupracovníkov do tej tvorby, a napríklad aj "chybám". Preto sme v poslednom tracku Stačí len byť dosť? nechali aj Evinu "chybu" v závere. Ten song naspievala na prvý take, totálne impro, a dala to brutálne... Tak som odtiaľ nechcel nič mazať, ale priznať to celé, v čistote, ako to je.
Kedysi som bol strašný control freak, v sólo tvorbe asi aj stále som... Aj preto sa mi tak ťažko tvorí. Akonáhle tam prichádza nápad a vhľad niekoho zvonka, je to také príjemne a zvláštne oslobodzujúce. Že nestojí tá ťarcha a kvalita celá na tebe alebo čo. Ale sem som sa tiež musel dostať, dôverovať tým ľuďom. A väčšinou sa to fakt oplatí. S Evou sa to totálne oplatilo. Treba robiť s dobrými ľuďmi proste.
Keď som počas leta album mixoval, až vtedy mi došlo, ako veľmi sa z neho teším a že ho mám fakt rád. A asi je tam aj nejaká dávka temnoty, ale aj humoru, ktorý mám pocit, že medzi nami tiež funguje.
Eva, ako to vnímaš ty?
Ja mám v osobnom živote tendenciu všetko zľahčovať a zhadzovať, aj keď sa častokrát jedná o celkom veľké veci. A mám pocit, že poslednú dobu robím to isté v hudbe. Baví ma vyjadrovať sa jednoducho a srandovne, ale pritom je to niekde v útrobách totálne zdrvujúce. Aj tento album je pre mňa vlastne dosť depka. Našou spoločnou esenciou boli určite náhody a slovo "uvidíme". Celý ten proces nahrávania bol veľmi smiešny, každé ráno sme prišli do štúdia, sadli sme si a vôbec sme nevedeli, čo budeme robiť. My sme sa s Dominikom vlastne ani vôbec nepoznali a ja sa pred novými ľuďmi najprv dosť hanbím a trvá mi, kým sa uvoľním. Ale tu to nejakým zázrakom hneď fungovalo a upiekli sme jahniatko a všetko bolo dobré.
Chcem sa opýtať aj na nezvyčajne insitný motív cover artu vašej platne. Kto je autor a čo symbolizuje takáto naivná estetika?
Dominik: Autorkou je ilustrátorka Martu, moja dobrá kamarátka, s ktorou sme už spolupracovali aj v minulosti (robila napr. obal albumu Epiphany od Tittingur, či Phases od Penumbra Vortex). Dali sme jej nejaké nápady a inšpirácie, ale viac-menej sme jej nechali voľnú ruku. Mne sa páči ten kontrast a opozícia, ktorú ten cover voči hudbe zaujal. Tá hudba a texty sú nejakým spôsobom temné a ťaživé, zároveň aj detské, jemné, intímne, hravé, smiešne, zvláštne.
Ako som už hovoril predtým, ja som vôbec nevedel, čo od spolupráce s Evou očakávať, mohlo to ísť milión rôznymi smermi. Ale vďaka tej otvorenosti sme sa hudobne dopracovali sem. A ten cover to celé pre mňa ešte umocňuje. Nejednoznačnosť sveta, v ktorom žijeme. Všetko je kadejaké. Temné, smutné, bizarné, zábavné. Pestré! O tom je vlastne celé vydavateľstvo Weltschmerzen.
Eva: Ja som cover videla až v októbri, keď už bol album vo výrobe, lebo v lete som zdrhla do Porta a tri mesiace som sa Dominikovi neozývala. Taká som ja baba. Aj názvy trackov a albumu už musel vymyslieť Dominik sám, nič iné mu chudákovi neostávalo. Ten obal mám veľmi rada, je tam aj pes aj jahniatko, ľudia sa nás pýtajú, či sme nahrali koledy a ja im hovorím, že áno.
Zdroj: artwork - Martu
Obaja ste na poli hudby dosť aktívni ľudia. Čím sa teraz zaoberáte?
Eva: S Rišom sa tento mesiac chystáme konečne dokončiť prvý dlhý album God and Eve a potom to už asi celé uzavrieme, lebo Rišo ide písať operu do Nemecka a ja si to predstavujem tak, že si potom za honorár kúpi koňa a všade na ňom bude chodiť a s takým koňom bude mať dosť roboty aj bez tejto mŕtvej kapely.
Tento rok by som chcela veľmi vydať aj moje sólové EP, už je to v podstate celé skomponované a nahraté, ale zároveň nie je, a ja sa stále neviem rozhodnúť, ako to chcem, a potom som zaseknutá a nerobím nič.
V týchto dňoch pracujem taktiež na zvuku do performance Miriam Budzákovej, ktoré premiérujeme 1. februára v Žiline. Naživo hrám aj s druhým tanečným predstavením "YOLT" (Manuel Ronda & Tanečno), a zároveň robím hudbu do celovečerného filmu. A s Dominikom by sme chceli hrať koncerty! Mám to rada, spolupracovať s umelcami z iných disciplín ma veľmi inšpiruje, pozorovať ako a nad čím premýšľajú. A zároveň je super, že tieto projekty majú deadline. Svoje vlastné veci môžem upravovať donekonečna.
Dominik: Hej, deadliny dosť pomáhajú. Všetkým. Som veľmi zvedavý na Evin sólo album. Čaká nás pár spoločných koncertov, na ktoré sa dosť teším. Tento typ hrania, ako to live hráme s Evou, je pre mňa novinka a je to dosť mimo mojej komfortnej zóny. A opäť sa tým dostávam k tomu, že po rokoch som našiel chuť a odvahu skúšať veci aj za ňou… Niekedy možno aj nevyjdú, ale je to úplne v poriadku. Teší ma tento novozískaný drive ísť do rizika a do neznáma.
Občas ma chytí inšpirácia pre nejaké viac techno tracky, z toho asi bude eventuálne ďalší Tittingur album, ale nikam sa neponáhľame, má to čas. A tiež momentálne robím nejaké mastre pre Weltschmerzen a striháme s kamarátom Adamom štvrtý diel podcastu Weltschmerzen Sabatikal. Našou hosťkou je Nina Pixel. Tie podcasty mám veľmi rád a som na ne fakt hrdý, ak ste to ešte nepočuli, skúste. Nie je to žiadny easy listening, sú to v podstate také dokumentárne audiorozhlasové hry 21. storočia.
Vo Weltschmerzene nás čaká dosť silný rok, bude toho veľa. Teraz, na jar a na jeseň bude asi najviac práce, tak to aj zaberá popri iných veciach dosť kapacity.
Eva, keď vravíš o nekonečnom upravovaní vecí a akejsi nerozhodnosti, akú úlohu hrá u teba tento druh perfekcionizmu v pomere k spontánnosti? A čo nakoniec zvíťazí?
Ja si práveže myslím, že som veľmi spontánna a vôbec nie perfekcionistka, naopak, viem veci dosť odfláknuť. To je presne aj to, že som s Dominikom v jednom bode len tak prestala komunikovať. Užívam si nedokonalosti, nedotiahnutosť. V niektorých skladbách, ktoré teraz robím, mám spevy nahraté na telefón a neplánujem to prehrávať. Skôr to mám tak, že sa proste v nejakom bode zaseknem a začnem všetko prehodnocovať a nepríde mi to dosť dobré a potom sa v tom tak domotám, že sa mi to znechutí a tri mesiace ten projekt v Logicu neviem otvoriť. Či to je práve ten perfekcionizmus? (smiech) Neviem. Neviem sa rozhodovať, niečo, čo mi jeden deň príde super, na druhý deň neznášam.
Spomenuli ste spoločné vystúpenia, kde sa uskutočnia?
Dominik: Máme zatiaľ dohodnuté ešte tri koncerty, dva z toho v Bratislave, a to 4. februára v Zrkadlovom Háji na podujatí, ktoré organizujú Hviezdne noci, spolu s kapelou Divide and Dissolve, ktorú som predtým vôbec nepoznal, ale znie to totálne naložene, tak sa dosť teším. A potom 17. februára v A4 na mikrofestivale KRAA. Tam tiež bude super line-up. Posledný bude v Prahe 23. februára, organizujú to Heartnoize Promotion. Okrem toho zatiaľ nič, uvidíme, čo príde a či niečo vôbec príde. Dosť som stratil ilúzie o všetkom na lokálnej hudobnej scéne za posledné roky, tak nemám ani žiadne očakávania. (smiech)
Autor: Renat Khallo
Vznik tohto článku v rámci projektu "Hudba.sk - hudobná publicistika v roku 2024" z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
