Už je to viac ako 22 rokov, odkedy bratia Rasťo a Robo Kopinovci založili v Košiciach kapelu Nocadeň. V októbri minulého roka vydali svoj siedmy radový album Auróra, ktorý im priniesol nomináciu na českú cenu Anděl. Či album ocenenie získa, sa dozvieme 31. marca, počas slávnostného galavečera, ktorý v priamom prenose odvysiela ČT1.
A to už v apríli na klubových koncertoch v Košiciach a Bratislave, na ktorých kapela predstaví album Auróra. Väčšina skladieb z neho odznie naživo po prvýkrát a gitarista Robo Kopina už teraz sľubuje, že koncertné verzie budú gitarovejšie a kapelovejšie, než na albume, ktorý je namiešaný z elektronickejších aranžmánov. Okrem toho nám Rasťo a Robo Kopinovci v rozhovore prezradili svoje vlastné vnímanie nového albumu, porozprávali sme sa aj o ich hudobných začiatkoch z čias, kedy kapela Nocadeň ešte ani neexistovala, bavili sme sa aj o fanúšikoch a pristavili sme sa aj pri Petrovi Nagyovi a iných slovenských idoloch z mladosti.
Väčšina hudobníkov to má tak, že najaktuálnejšie vydané dielo považuje za to najlepšie, čo sa mu kedy podarilo. Vy ste vydali v októbri 2019 album Auróra. Predpokladám, že vaše pocity sa niesli v podobnom duchu.
Róbert: Keďže albumy nechrlíme rok čo rok a vždy máme snahu zdokonaľovať našu tvorbu, mohli by sme to takto formulovať. Všetko však ukáže až čas.
Rasťo: Človek to potom vníma v trocha inom kontexte. Pre mňa je Auróra dôstojným nasledovníkom predchádzajúceho albumu Pozemskí astronauti. Podarilo sa nám napísať silné skladby a zvukovo sme to opäť posunuli trocha inam.
Róbert: To bolo aj našim hlavným cieľom. Po úspešnom albume sme chceli prísť s pesničkami, ktoré budú rovnako dobré, ale aby sa v niečom odlišovali od tých predchádzajúcich. Preto sme tie piesne obliekli do elektronickejších aranžmánov.
Na albume má silné zastúpenie elektronika. Tá bola celkom priamočiaro použitá aj na predchodcovi Pozemskí astronauti, najvýraznejšie asi v skladbe Možno. Teraz dostala zásadnejší priestor naprieč celým albumom. Aké boli reakcie? Ako prijali fanúšikovia váš hudobný vývoj práve týmto smerom?
Rasťo: Netreba zabudnúť ani na skladbu Bež z predchádzajúcej platne. Už tam sme celkom zreteľne naznačili, akým smerom sa chceme zvukovo uberať. Tentokrát sme si hneď na začiatku povedali, že pokiaľ ide o elektroniku, budeme maximálne otvorení a nebudeme sa v tom nijako brzdiť.
Róbert: Nechceli sme sa nijako obmedzovať, len kvôli tomu, že sme doteraz boli vnímaní skôr ako gitarová kapela.
Rasťo: Fanúšikovia to, podľa doterajších reakcií, prijali veľmi dobre. Stále si myslím, že im ide primárne o pesničky a asi aj o texty, s ktorými sa stotožňujú. Či to obalíme do iného zvuku, je pre nich asi druhoradé.
Róbert: Ale jasné, že to prijali, niektorí dokonca s veľkým nadšením (úsmev).
Prerodom prešli aj texty. Kto pozná tvoj štýl písania, ľahko rozpozná rukopis Rasťa Kopinu, no predsa si na Auróre pozitívnejší a priamejší. Trocha si upustil od zložitých metafor, aj keď viacvýznamovosť obsahu tam stále je. Bol to zámer?
Rasťo: Áno, texty som zámerne písal inak. Sú trocha viacej hip-hopové (smiech). Ale vážne, chcel som, aby korešpondovali so zvukovou zmenou, ktorú sme urobili. Pre mňa išlo vždy o súlad oboch zložiek. A plus som bol v danej chvíli v takomto nastavení, že sa ten "prerod" udial celkom prirodzene. Tentokrát som nechcel chodiť okolo horúcej kaše, preto sú o dosť priamejšie.
Každá z piesní rozpráva svoj vlastný príbeh a zároveň pôsobia ako jeden súvisiaci celok. Vnímam to správne?
Rasťo: Som rád, že to tak vnímaš. Presne kvôli tomu je aj poradie pesničiek na albume prispôsobené tomuto faktu. Od samého začiatku bolo mojim cieľom napísať ten album takýmto spôsobom.
Hlasový rozsah mi dovoľuje písať veľké melódie
Považujem ťa za technicky kvalitného speváka. Na Auróre spievaš až v trúfalých výškach. Dá sa aj po toľkých rokoch v pozícii speváka posúvať hranice svojich hlasových možností? Dávaš si takéto výzvy? Sú interpreti, ktorí sa pri takto nastavenej latke naživo doslova trápia.
Rasťo: Vyzerá to tak, že tie hranice posunúť ešte šlo (úsmev). Som vďačný za svoj hlasový rozsah, ktorý mi dovoľuje písať takéto veľké melódie. A som vďačný aj za svoju niekdajšiu učiteľku spevu Vierku Drietomskú, u ktorej som svoj talent mohol rozvíjať.
Viete si od hudby oddýchnuť? Len si vychutnávať reakcie fanúšikov, médií, hudobných publicistov, priateľov alebo vám to nedá a už premýšľate čo ďalej?
Róbert: Hudba nás sprevádza od detstva a ani teraz o nej nevieme prestať premýšľať.
Rasťo: Ale či sme aj na niečo prišli, je druhá vec (smiech).
Počúvate svoju hudbu po vydaní albumu?
Rasťo: Najintenzívnejšie to je vždy, keď sa finalizuje mix a hľadáme tam už len nejaké drobnosti. Potom si od toho prirodzene potrebuješ oddýchnuť.
Róbert: Najkrajšia je potom tá fáza, kedy už aj zabudneš, čo si tam nahral a počúvaš to ako fanúšik (úsmev).
V januári ste získali nomináciu na českú hudobnú cenu Anděl v absolútne novej kategórii slovenský album roka. Prekvapila vás nominácia vašej Auróry?
Róbert: Hlavne sme o tejto novej kategórii vôbec netušili, takže v tomto zmysle to prekvapenie je. Nominácia nás, samozrejme, veľmi potešila.
Rasťo: Prekvapenie to, samozrejme, bolo, preto som si to radšej overil u nášho vydavateľstva a až následne som sa začal trocha tešiť. Zvyšnú radosť by som si rád ušetril na slávnostný večer (úsmev).
Prelomový hit Steny napísal ako 16-ročný
Viackrát ste spomínali podporu rodičov v začiatkoch vašej kariéry, najmä vášho otca a jeho kufre plné poézie, ktoré ste zhudobňovali, a ktoré mali byť pre vás inšpiráciou aj pre autorskú tvorbu. Je otec spokojný s tým, kam vás nasmeroval?
Rasťo: Mám pocit, že obaja rodičia sú veľmi spokojní, že to nebolo márne. Významnú úlohu v tom celom zohrala aj mama, ktorá je dodnes našou najväčšou fanúšičkou. Rodičia spočiatku asi ani netušili, čo v nás tým celým spustia.
Bol otec v úplných začiatkoch vašim prvým kritikom? Hovoril vám do vašich prvých autorských počinov? Mal tendenciu zasahovať? Prípadne má aj teraz?
Róbert: Otec to skôr dával posúdiť iným ľuďom. Je to fakt zvláštne, že aj keď nás nasmeroval ku kapelovému hraniu, sám hudobníkom nikdy nebol a nedá sa vôbec tvrdiť, že by mal štipku hudobného talentu (úsmev). Za ten skôr vďačíme mame.
Rasťo, koľko si mal rokov, keď si začal písať texty? A kedy prišiel ten moment, kedy si si sám uvedomil, že ti to naozaj ide?
Rasťo: Prvé pesničky sme začali skladať, keď som mal dvanásť a bráško pätnásť. To sme zväčša zhudobňovali básne. Pamätám si, že sme si trúfli aj na Ivana Kraska. Keď som mal nejakých šestnásť rokov, začal som textovať sám a zhruba z tohto obdobia je aj náš prelomový hit Steny. Tam kdesi vznikali aj základy našej debutovej platne, aj keď sme v tom čase Nocadeň ešte nemali. A, aby som odpovedal aj na druhú časť otázky, ten moment prišiel v čase, keď ma začali oslovovať aj iné kapely alebo interpreti, aby som pre nich niečo napísal.
Nedávno ste zverejnili video k novému singlu Architekti šťastia, ktoré, ako ste sami povedali, má vyvolávať otázky a musím povedať, že to sa skutočne podarilo. Rovnako je na tom aj text so silnou výpovednou hodnotou. Na koho si myslel pri písaní textu? Inšpirovali ťa konkrétni ľudia?
Rasťo: Ten text je napísaný pomerne dosť adresne, ale téma je natoľko širokospektrálna, že si tam môže poslucháč dosadiť kohokoľvek. Armády falošných spasiteľov len tak nevymiznú a zdá sa, že nám budú naše životy otravovať navždy. Takže som napísal asi dosť nadčasový text.
Vizuál výstižne korešponduje s obsahom piesne. Pre tento videoklip ste zvolili filmový štýl noir. Koho to bol nápad?
Róbert: S tým nápadom prišiel brat, vlastne, ako pri väčšine klipov. On má vždy pomerne dosť jasnú predstavu, ako by to malo vyzerať.
Rasťo: Áno, to je pravda, ale konečný výsledok bol už v rukách režiséra Janka Varcholu, s ktorým sme robili zatiaľ všetky vizuály k novému albumu.
Peter Nagy vám požičal časť svojich textov zo skladieb Parfémy a A von!. Hodili sa ti tieto úryvky do tvojho vlastného textu alebo ťa práve Parfémy inšpirovali k napísaniu Architektov šťastia?
Rasťo: Nie, nie, pesnička už bola napísaná a tie citácie som tam až následne dodal. Samého ma to prekvapilo, ako sa to tam hodí. Parfémy som si pamätal z detstva, takže to je z mojej strany aj trocha sentimentálna vec.
Ste fanúšikmi Petra Nagya? Aká bola jeho reakcia na skladbu?
Róbert: Hlavne to jeho ranné "new wave" obdobie sme vnímali veľmi intenzívne. My sme boli v mladosti dosť fixovaní na domácu scénu. Okrem Petra Nagya to bol aj Laco Lučenič alebo Robo Grigorov, ktorých sme radi počúvali.
Rasťo: Petrovi sa naša pesnička veľmi páči a sám uznal, že to tam pekne zapasovalo. Aby som bol úplne presný, povedal, že to je krásna skladba.
Recenzia: Takýto zvuk ešte nemali. Nocadeň na albume Auróra prekvapujú razantnou chémiou
Sociálne siete dodali idiotom sebavedomie
Aktívne využívate sociálne siete. Je to priestor, ktorý považujete z pozície hudobníkov za dôležitý? Netreba v ňom dlho čakať na spätnú väzbu, ktorá môže veľmi priaznivo povzbudiť, ale nedá sa vyhnúť ani kritike, ktorá vie byť v tomto neosobnom kontakte nepríjemne ostrá. Vedia vás takéto komentáre rozladiť?
Róbert: Aj keby sme neviem ako veľmi chceli ignorovať sociálne siete, stali sa úplným štandardom, ale nie som ich fanatickým prívržencom. Samozrejme, že vedia veľmi pomôcť, ale ako si už spomenula v otázke, má to aj svoje nepríjemné stránky.
Rasťo: Idiotom dodali sebavedomie a môžu sa prejaviť, ako by sa v bežnom živote nemohli, lebo by na to už nemali guráž. V podstate iba bojujú o trocha pozornosti, ktorá sa im nedostáva a svoju frustráciu si ventilujú takto.
Róbert: Ak by som mal hovoriť o našej skúsenosti, našťastie, tých nepríjemných zážitkov je iba nejaké drobné promile.
Rasťo: Len, aby si to teraz neuriekol.
Po albume Pozemskí astronauti ste pocítili zvýšený záujem mladých fanúšikov o vašu tvorbu. Čím si to vysvetľujete, že kapela, ktorá v decembri oslávila 22 rokov svojej existencie oslovuje aj 15-ročných?
Rasťo: Určite jedným z faktorov bude aj to, že sa sami hudobne vyvíjame a nie sme zacyklení v tých istých postupoch. Naživo máme stále drive a úplne sme nesfotrovateli (úsmev). A taktiež to svedčí o vyspelosti tých mladých fanúšikov.
Róbert: Podľa mňa je to podobné, ako keď sme my v ich veku objavovali staršie kapely. Zaujalo nás iba to, čo bolo niečím zaujímavé aj po rokoch. Pre mňa je to pocta a zároveň potvrdením toho, že sa nám podarilo nahrať nadčasové pesničky.
Keď sme pri fanúšikoch. Akých má kapela Nocadeň fanúšikov? Raz si ich nazval armádou čiernych labutí.
Rasťo: Pre fanúšikov sme zjavením na domácej scéne, vnímajú nás ako kultovku, práve preto to prirovnanie k čiernym labutiam. Nikdy sme neboli klasickou mainstreamovou kapelou v tom pravom zmysle. Motív čiernej labute bol koniec koncov použitý aj na obale našej platne Nestrieľajte do labutí.
V apríli odohráte v Košiciach a v Bratislave klubové koncerty, na ktorých predstavíte naživo skladby z albumu Auróra. Skúšate už nový program? Ako sa vám hrajú nové piesne naživo? Niektoré ste už predstavili v akustických verziách.
Róbert: Nové skladby skúšame už niekoľko týždňov a postupne sa začínajú kryštalizovať ich koncertné verzie. Už teraz je jasné, že budú znieť viac gitarovejšie a kapelovejšie, ako je to na albume. Tí, ktorí majú poriadne napočúvaný nový album, budú určite príjemne prekvapení. Myslím si, že niektoré z týchto pesničiek zahráme nielen na týchto koncertoch, ale stanú sa stálou súčasťou nášho repertoáru.
A čo ambície? Po čom vo svojej kariére túžite? Čo je tou métou?
Spoločný smiech.
Vstupenky na jarné koncerty:
Autorka: Miroslava Rabčanová
Foto: Ján Varchola
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
