Spevák, skladateľ a klavirista, rodák zo Železnej Rudy Marek Ztracený vstúpil na českú hudobnú scénu v roku 2008, keď vydal debutový album Ztrácíš, ktorý mu v ankete Český slavík vyniesol ocenenie objav roka.


Po trinástich rokoch cesty dosiahol životný úspech, keď v obnovenej ankete Český slavík 21 získal prvé miesto v kategórii spevák. Zároveň získal aj cenu Absolútny slavík za najvyšší počet získaných hlasov a skladba Moje milá bola najobľúbenejšou u poslucháčov Rádia Impulz. Pri návšteve Bratislavy si našiel čas aj na rozhovor pre TASR.

V rodnom liste máte napísané meno Miroslav Slodičák, oslovujeme vás Marek Ztracený. Počúvate na meno Marek alebo aj Miroslav či Mirek? Na aké meno máte teda vystavené doklady?

Počujem na všetko, ale už málo. Kto vie, že som pôvodne Mirek? Tak mi hovorí už iba rodina. V dokladoch mám Ztracený. Než sa narodil môj syn, tak som všetko zmenil, aby v tom nemal zmätok. Mimochodom, veľa ma oslovujú prezývkou. Môj tatko pochádza zo Slovenska. S otcom tam pásli ovce a hovorili mu bača, ja som túto prezývku zdedil a bol som malý bača.

Je pre vás dátum 19. november 2021 pamätným? V ankete Český slávik 21 ste získali Zlatého slávika v speváckej kategórii, k tomu Absolútneho slávika za 48.048 hlasov, do tretice aj za najobľúbenejšiu pesničku Moje milá.

Bol to obrovský deň, veľký večer, v mojich bláznivých sci-fi snoch taký deň nefiguroval už len preto, že sa mi zdal Karel Gott ako nesmrteľný, tak veľmi som ho videl ako veľkého a nemal som pocit, že sa to niekedy stane. To bolo v mojej kariére skutočným prekvapením. Väčšinou všetko, čo sa mi podarí, či už vypredané O2 Arény, spolupráce či ceny, nad tým všetkým som premýšľal a dúfal som. Ale toto bolo niečo nevídané. Trikrát ocenenie, to mi urobilo čiaru cez rozpočet. Naznačili mi, že by sa niečo mohlo podariť, ale čakal som, že to bude jedna z cien. Aj preto som nemal pripravený príhovor, bol som veľmi dojatý, bol to nádherný moment a nikdy to svojim fanúšikom nezabudnem.

Drží vás ešte eufória z novembra? Už odzneli tie prvé chvíle radosti a nadšenia?

Bol to deň na ktorý nezabudnem, ale úprimne, už si na tom tak veľmi nezakladám. Je to pre mňa hlavne veľká motivácia. Pre mňa to veľa znamenalo, bolo to zadosťučinením pre veľa ľudí, ktorí mali so mnou trpezlivosť. Bola to nádherná bodka za úspešným obdobím. Ale popravde, Slávik mi zmenil život aj do trocha negatívneho smeru. Naraz som bol pod drobnohľadom a ja vlastne nestojím o veľkú slávu. Zrazu som bol v každom časopise, každej televízii a rozoberaný do poslednej skrutky, hľadali sa na mne chybičky. Nesťažujem sa a aké si to urobíš, také to máš, ale pre chlapca z malého horského mestečka na Šumave je to trochu nepríjemné. Ale vydal som sa na boj, tak bojujem.

Jedného Slávika už obrazne doma máte. Objav roka za rok 2008, za debutový album Ztrácíš.

Objav roka vlastne odštartoval moju kariéru. A k cene sa viaže aj zaujímavá historka. Cena bola v podobe drievka a na ňom sklenená guľa. Tá fungovala ako lupa. Položil som si cenu na okno a odišiel som. Prišiel som domov a byt bol zadymený. Reku čo sa deje? Na guľu svietilo slniečko, lupa zafungovala a mne skoro zhorel byt. Takže to bol môj začiatok so Slávikom.


Aktuálne hudobné správy hovoria, že singel Moje milá má už sedem miliónov videní, úspech mal vianočný song Vánoce jako dřív s Hankou Zagorovou.

Pesnička Moje milá je moja najobľúbenejšia. Je skutočne z môjho života a vlastne zo života všetkých. Je to taká hymna dlhoročných vzťahov. Takmer všetci sa v nej našli, pretože každý vzťah mladých preklenie do rodičovstva a nemenili by. Dosah pesničky je neuveriteľný, celý koncert sa teším, až príde na rad. Inšpiráciou pre mňa sú moji rodičia, tí sú spolu už 41 rokov. A ja som vychovaný tak, že sa to nemá zabaliť po prvej chybe alebo pri prvej zložitejšej situácii.

Mňa charakterizuje to, že vidím svet lepším, ako je. Vždy sa snažím vidieť pohár skôr poloplný než poloprázdny. Keď už prišli druhé Vianoce, keď vládol covid, tak som povedal, že by bolo dobré poslať ľuďom nejakú správu, že všetko bude v pohode. Keď som zložil text tej piesne, tak hovorím, že by sa k tomu hodil krásny hlas a napadla mi Hanka Zagorová. Obdivujem ju, mohla by to byť moja druhá mama. Tak som jej zavolal, ona súhlasila a nahrali sme túto vianočnú pieseň, z ktorej mám dobrý pocit a mala veľký úspech.

Vo februári 2020 ste dvakrát vypredali O2 Arénu, 17.000 fanúšikov bolo svedkami vašej žiadosti o ruku priateľky, na internete je toto video stále hitom. Je toto obrázok toho, ste populárny a Slávik je zaslúžený?

Som za to veľmi vďačný. Nemám pocit, že som Pavarotti alebo že som niečím veľmi výnimočný. Ale mám pocit, že si veľmi rozumiem s publikom. Tá chémia, ktorú medzi sebou máme, tie emócie, ktoré prežívame, nie sú strojené. Slávik nie podľa mňa je dokladom toho, že ste veľmi dobrý spevák, je to dôkaz toho, že si veľmi rozumiete s publikom a ja mám to šťastie, že si s nimi skvele rozumiem. A je ich veľmi veľa.

Cítil som to takto. Nechcel som urobiť šou pre ľudí tým, že som šiel do hľadiska požiadať moju partnerku o ruku. Chcel som urobiť šou pre ňu. Chcel som, aby mi publikum pomohlo vytvoriť tú správnu kulisu, pretože to bolo na sto percent nečakané. Tak som sa rozhodol, pár dní predtým som išiel kúpiť prsteň. Môj desaťročný syn to vedel a neprezradil to tajomstvo, trocha mi s tým pomohol. A tak som uprostred koncertu išiel až k nej, bol to krásny moment, na ktorý nikdy nezabudneme. Ešte to chce tú svadbu, ktorá zatiaľ nebola. Je hlúpe, keď máte 17.000 svedkov, pretože vám každý druhý deň pripomínajú, že už je to viac ako rok, ale nebojte sa, všetko dobre dopadne.


Máte na svojom konte Šesť albumov a dve DVD, prvý Ztrácíš vyšiel v roku 2008, šiesty Planeta jménem stres v roku 2020. Medzi prvým a šiestym prešlo pomaly štrnásť rokov. Kde sa za ten čas posunul Marek Ztracený?

Tá prvá aj druhá platňa hovorí, že prišiel chlapec z hôr, ktorý veľmi nevedel, ako to robiť. Veľmi to chcel, ale nevedel čo a ako. Keď ich občas spätne počúvam, nemám z toho zlý pocit, ale cítim, že na tých prvých platniach je niekto úplne iný. Teraz už viem, čo chcem spievať, ako to spievať a čo chcem povedať. Vtedy som iba čakal, čo zo mňa vypadne. Chcem spievať o niečom, zažil som rôzne veci, mám rodinu, poznávam nových ľudí, užívam si a veľmi mi záleží, aby to bolo kvalitné a malo to vždy svoju hodnotu. Nechcem robiť žiadnu vatu, to radšej nevydať žiadnu platňu. Snažím sa, aby všetko malo singlový potenciál, všetko mohol byť hit, ale zároveň, aby som spieval o niečom inom ako na predchádzajúcej platni. Ale vedu v tom nehľadám. Napíšem pesničky, idem za producentom a čakám, čo z toho bude.

Zapísali ste sa aj ako autor piesní pre hviezdnych interpretov a zlatých Slávikov. Pre Luciu Bílú ste zložili na album Ta o mne (október 2019) tri piesne, rovnomennú Ta o mne, O lásce a Protože. Pre Karla Gotta pieseň Tá pravá na rovnomenný album (2018). Oslovili vás oni alebo ste im ponúkli skladby vy?

Lucka Bílá alebo Hanka Zagorová, tie ma oslovili. Nemám ambície, aby som skladal pesničky pre veľa interpretov. Ale rád skladám pre tých, ktorí mi sedia, ktorí rozmýšľajú podobne ako ja, majú niečo podobné ako ja. Lucka Bílá, tá je príjemne strelená tak ako ja. Hanka Zagorová, veľmi sa mi páči, ako je schopná ísť hlavou proti múru, je svojská.

A Karel Gott?

Čo sa týka Karla Gotta, tam mi dal chrobáka do hlavy môj kamarát. Hovorí mi – ja som robil rozhovor s Karlom Gottom a on sa mi sťažoval, že nie sú žiadni autori, že mu nikto nenapíše poriadnu pesničku, tak prečo to neurobíš ty? Vtedy som ešte nebol v takej fáze, aby som bol sebaistý. Povedal som si, že to skúsim. Ja skladám u otca v práci, to je čistiareň odpadových vôd za mestom, úplne neromantické prostredie. Tam som to skúsil, prvé verše Ty si ta pravá, ja tvoj muž, atď. Hovorím si, to by mohol chcieť spievať Ivane i dcéram, to by ho mohlo baviť. Tak som to nahral, naspieval a poslal som mu to. Ale hovorím si, poslať Karlovi Gottovi mp3, to je stará škola, to chce cédečko. Tak som mu pre istotu poslal aj cédečko. On mi obratom zavolal, pozval ma k sebe a hovorí – konečne, konečne sa niekto trafil. Mal som radosť, bol veľmi srdečný a ja som sa pritom dosť bál. Tak sa aj odštartovala naša spolupráca, ja som hral na jeho koncertoch, on vystúpil na mojich.


Ako vznikajú Vaše jednotlivé piesne? Najprv hudba a potom text či opačne?

Často mi ľudia posielajú pesničku a hovoria, či by som ju neotextoval. Mne to nejde a nebaví ma to. Úprimne si myslím, že na pesničke je najdôležitejší text. Dúfam, že tým nikoho neurazím. Zaujať témou viac ľudí. Mať dobrú pesničku, úprimne, to vie dnes napísať každý. Proste zobrať štyri akordy a dobre to postaviť, je to pomerne jednoduché a nechcem to zľahčovať. Takže toto robiť nechcem. A keď už, tak to robím sám a dohromady. Väčšinou sedím pri klavíri, spievam svahilsky, pridám dve slová, tak pokračujem. Niekedy až na konci pesničky zistím, o čom spievam. Tak to celé poskladám a čakám, čo sa stane. Je pravda, že občas mi niekto vyčíta, že nedávam pri textoch správny akcent, ale keď viem, že to znie lepšie, že to znie sexy, tak to urobím. Spievam tak, ako som sa narodil, a tak aj textujem.

Čo máte radšej, klubovú scénu alebo veľké koncerty?

Asi by znelo pokornejšie, že klubovú. Ale úprimne, ja som sa veľmi našiel v tom robiť veľké koncerty. Mám totiž pocit, že keď si takto rozumiem s publikom, tak im mám čo ponúknuť. Až raz budem mať pocit, že už som predviedol všetko aj všetky prekvapenia, tak si rád pôjdem zahrať do klubu. Ale v tejto chvíli chcem niečo tvoriť, pripraviť väčšie veci, tak som sa našiel vo veľkých koncertoch.

Ešte telegraficky do histórie. Prvé vaše hudobné kroky?

Moja mamička rada rozpráva historku o tom, že som sa s deťmi hral na pieskovisku, oni robili bábovky a ja som spieval do lopatky zapichnutej do piesku a napodobňoval Freddieho Mercuryho. Myslím, že tu sa to zlomilo. Môj tatko rocker mi pustil VHS Queen z koncertu vo Wembley v roku 1986. Pozeral som na to a už vtedy som vedel, že nebudem chcieť nič iné robiť. Potom to už putovalo so mnou, hral som na klavíri, mal som byť pôvodne klavírny virtuóz. Mamička si to priala, ešte predtým chcela, aby som bol farárom, to nevyšlo. Veľmi ma bavilo hrať na klavíri klasiku, dokonca som sa dostal na konzervatórium na klavír, odtiaľ som odišiel a šiel som do Prahy na skladbu, pretože sa mi zdalo, že klavírny virtuóz nemôže tých ľudí dostatočne pobaviť, sedia potichu, nemôžu si zatancovať a tak. V tom som sa nenašiel. Dostal som sa do Prahy, prešiel cez viaceré kapely, a stále som mal v hlave sen, že budem spievať pre veľa ľudí.

Stáli ste pred zrkadlom ako malý chlapec a skúšali pózy?

Že či! To skúšam ešte dneska. Teraz som si postavil dom a v ňom štúdio, kde som presne toto urobil. Mám tam zrkadlo a stále sa rád chovám ako mladý chlapec, plný snov. Keď ma nikto nepočuje, robím tam blbosti a napodobňujem niekoho. Keby ma niekto videl, tak ma odvezú do blázinca. Ale ja proste chcem byť aj trocha blázon.

Ktorá bola Vaša prvá pesnička?

Ztrácíš. Pamätám si, že som bol presvedčený o tom, že ju nikomu nechcem zahrať a pustiť. Že ju dám do šuplíka a nikto iný ju nebude počuť. Nakoniec ju počuli všetci. Som rád, že ju mám. Zo začiatku som písal texty, ktoré by vzbudzovali emócie, bola to však trocha tvrdšia muzika, nebál som sa otvárať rôzne témy.

Pamätáte si ešte na váš prvý honorár?

Áno, mal som sedem, tatko ma naučil štyri akordy a zobral do hostinca, aby som s ním hral. Pamätám, že sme hrali Slepičku kropenatou, Olympic, Elán a ľudia nám dávali pár korún. Nakoniec to bolo 350 korún, čo bol v tej dobe veľký peniaz. Ale nakoniec si ho nechal tatko a ja sa na neho nehnevám.

Aký to bol pocit držať v ruke svoje prvé cédéčko?

Samozrejme, som tomu nechcel uveriť. Producent, ktorému som dal demo pesničky Ztrácíš, mi zavolal na Vianoce 24. decembra. Boli sme na polnočnej omši a mne zazvonil v kostole telefón, všetci boli na mňa nahnevaní. Vybehol som von a on mi povedal – chcel som ti dať darček k Vianociam, vydáme tvoje cédečko.

Aké máte želanie do ďalších dní?

Prial by som si, aby ma hudba stále bavila. Cítim, že mám veľa energie, som presvedčený, že to nemôžem tak dlho vydržať, chcel by som to využiť a skladať pesničky, ktoré sa budú ľudí dotýkať. Nerád by som sklamal fanúšikov, ktorí mi dali taký priestor na koncertoch, aj toho slávika. Prajem si, aby som im to vrátil.


Zdroj: TASR

Súvisiaci interpreti: Marek Ztracený