"Nie je ojedinelé, že tie najväčšie hviezdy boli a aj sú tie najopustenejšie. Umelca chápe len umelec. Je to ťažko vysvetliť. No netreba súdiť. Iba vedieť pochopiť," hovorí Martin Gyimesi, ústredná postava muzikálu Na srdci mi hraj! venovaného životu Karola Duchoňa.

Hudobný príbeh tohto bohéma sa už budúci mesiac vráti na veľké pódiá v muzikálovej aj koncertnej verzii. Životnú dráhu Karola Duchoňa od bezstarostnej mladosti a bohémsky život až po tragický koniec hrá v réžii Karola Vosátka operný spevák Martin Gyimesi. Ten napriek úspechom doma i v zahraničí priznáva veľký rešpekt pred stvárnením najvýraznejšej slovenskej speváckej osobnosti sedemdesiatych rokov minulého storočia. "Latka bola nastavená vysoko a musím sa snažiť ju príliš nepodliezť. To je veľmi náročné," priznáva.

V rozhovore sa dozviete:

  • kedy sa mu hudba Karola Duchoňa nezmazateľne vpísala do života,
  • čím ho Duchoň inšpiroval a v čom sa diametrálne odlišujú,
  • prečo by Martin Gyimesi prijal viac priestoru v médiách a akou cestou by kvôli mediálnej pozornosti nikdy nešiel,
  • koľko predstavení už v úlohe Duchoňa odohral a prečo ich ani po rokoch nevníma ako rutinu,
  • na čo dnešní začínajúci speváci častokrát zabúdajú,
  • aké slová mu adresovala dcéra Karola Duchoňa,
  • v čom spočíva jeho fyzická príprava na vystúpenia,
  • dočkáme sa jeho ďalšej spolupráce s Tomášom Klusom, s ktorým spoločne vystúpia na podujatí Hudba bez bariér?

Kedy ste sa prvýkrát dostali k tvorbe Karola Duchoňa a ako by ste ju čo najvýstižnejšie definovali?

S hudbou Karola Duchoňa som, rovnako ako celá moja generácia, prakticky vyrastal, no profesijne ako interpret jeho piesní som sa s jeho tvorbou stretol až pri muzikáli Na srdci mi hraj!. Definoval by som ju jednoducho a výstižne, a síce ako hudbu, v ktorej je srdce. Karol Duchoň spieval okrem jeho výnimočného hlasu aj srdcom, čo je v jeho tvorbe patrične cítiť. 

Napadne vám niečo, čo máte s Karolom Duchoňom v osobnej rovine spoločné, a na druhej strane i to, v čom sa zásadne odlišujete?

Spoločné máme azda najviac to, že mám rád život a ľudí, tak ako Karol, aj keď jemu sa to stalo do značného spôsobu až osudným. Nedokázal povedať Nie. Odlišujeme sa možno tým, že mňa podobný osud nepostihol. Prajem si, aby som mohol ešte dlho prinášať ľuďom radosť.

Predstavenie Na srdci mi hraj! má za sebou niekoľko úspešných sezón, žijete ním doslova roky. Viete počtom odhadnúť, koľkokrát ste sa už predviedli v úlohe Karola Duchoňa na pódiu?

Naše predstavenie malo premiéru v novembri 2022. Za jeden a pol roka sme stihli odohrať 100 repríz, ktoré boli zakaždým beznádejne vypredané. Máme z toho obrovskú radosť a všetkým divákom ďakujeme za ich priazeň. Mnohí z nich sa na naše predstavenie vracajú opakovane. Osobne som sa v kostýme Karola Duchoňa ocitol na pódiu vyše sedemdesiatkrát.

Ktorá z Duchoňových skladieb bola pre vás najväčšou výzvou?

Najväčšou speváckou výzvou je pre mňa skladba V dolinách, pretože to je i jeho najznámejšia skladba, ktorá sa stala takpovediac druhou slovenskou hymnou a ľudia ju v akejkoľvek interpretácii vždy porovnávajú s Karolom. Latka bola nastavená vysoko a musím sa snažiť ju príliš nepodliezť. To je veľmi náročné.

Počas skúšok, ale i samotnej prípravy na túto rolu, ste sa museli oboznámiť so životom Karola Duchoňa do hĺbky. Prezradíte nám niečo, čo vás v tomto smere prekvapilo, zasiahlo, dojalo, prípadne o čom doteraz verejnosť netušila?

Všetko bolo verejnosti o Karolovi Duchoňovi povedané, najmä v našom muzikáli je o jeho živote vyrozprávané všetko priamo a otvorene. Režisér Karol Vosátko dôstojným spôsobom vyzdvihol najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu vec jeho života, že nám tu zanechal nádherný odkaz v podobe nesmrteľných hitov, ktoré budú v našej spoločnosti rezonovať ešte veľmi dlho. Tým, ktorí ho vnímajú iba ako človeka, ktorý holdoval alkoholu a nezvládol svoj vzostup, vrelo odporúčam zhliadnuť naše predstavenie a razom pochopia, o akého velikána sme prišli. Zistia, že netreba súdiť, ale vedieť pochopiť.

Martin Gyimesi, Na srdci mi hraj! Zdroj: Tomikesz

Pôsobíte ako človek, ktorému nechýba pokora a dopraje aj iným. Ak by ste neboli hviezdou projektu Na srdci mi hraj! vy, komu by ste túto poctu dopriali? Kto by vedel Karola Duchoňa stvárniť rovnako dôveryhodne?

Ďakujem. Pokora je základ úspechu. Keď nebudete mať k umeniu pokoru, stanete sa ľahostajným a rýchlo skončíte. Divák cíti, či to robíte s láskou alebo len pre zisk. Postaviť sa na javisko a spievať skladby, z ktorých srdce a umenie priam prekypuje, sa nedá bez pokory. Spievam ľuďom, nie sebe. Umenie je poslanie a chcem ho napĺňať do poslednej noty. Takisto pokora k životu, ľuďom je niečo, čo sa nedá naučiť, buď to máte v sebe, alebo nie. Som rád, že ma vnímate ako pokorného človeka, to je signál, že to, čo robím, prináša ľuďom skutočnú emóciu a to ma ženie vpred. Jednoducho ľudí a umenie mám rád.

Nedovolím si povedať, kto by mohol alebo nemohol dôveryhodne stvárniť túto postavu. Je to o vkuse diváka, niekomu sa páči to a niekomu iné, v umení nefungujú vzorce, iba emócia. Keď ju divákovi odovzdáte, tým sa preukážu vaše kvality. Je mnoho spevákov, ktorí túto schopnosť majú, a mnoho tých, ktorí ešte len prídu. 

V súvislosti s predstavením sa derie do popredia otázka: Dokážeme vnímať nemý krik zdanlivo úspešného, bezprostredného človeka milujúceho život a rozoznať v jeho ľahkosti bytia reálny strach a potrebu obyčajnej pomoci? 

Na túto otázku neviem nájsť jednoznačnú odpoveď, ktorá by platila všeobecne. Dôležité je, v akej spoločnosti sa pohybujete a či v brandži máte aj skutočných priateľov. Alebo ste len produkt, ktorý je hnaný do popredia mašinériou, ktorá vás nakoniec vysaje a vyhodí na smetisko. Základom je mať kvalitné rodinné zázemie, kolegov a ľudí, ktorým na vás záleží. V takom prípade sa nestane, že kráčate sám a vlastne ani neviete kam, a po rokoch sa pozastavíte a opýtate sám seba, čo to vlastne robím? Pre koho to robím, keď sa všetci odo mňa odvrátili?

Pokiaľ má človek pri sebe ľudí, ktorí ho majú úprimne radi, určite vedia tento krik zachytiť. A je už na každého osobnom rozhodnutí, či ponúkanú pomoc príjme. Umelecká duša je veľmi krehká, pretože tlak, ktorý na umelca pôsobí, prichádza až keď zíde z pódia. Potom začína realita bežného života. Nie je ojedinelé, že tie najväčšie hviezdy boli a aj sú tie najopustenejšie. Umelca pochopí len umelec. Ťažko to vysvetliť.

Bežný poslucháč/divák milujúci svojho idola obyčajne nemá šancu vidieť, že psychika umelca je v skutočnosti rozložená na malé dieliky. Stretávate sa vo svojej profesii často s nemými výkrikmi? A ako sa o svoje psychické zdravie staráte vy?

Ako som spomenul, psychické vypätie umelca je veľké, býva pod neustálym tlakom, ľudia očakávajú vždy ten najlepší výkon. Divák nesmie pocítiť, že máte nejaké osobné problémy, že máte zlý deň, že sa necítite dobre, že ste nahnevaný, zronený, že máte úzkosť, trému alebo cítite neistotu. Divák vás chce vidieť vždy usmiateho, dobre naladeného a v plnej sile. To je nesmierne náročné. Mnohí si povedia, že čo je to za prácu, veď ten si len spieva. Netušia, čím prechádzame, čo je to naštudovať projekt, udržiavať sa v kondícii, študovať nové a nové texty, skladby, korepetovať, byť vždy perfektne pripravený, hľadať nové možnosti, ponúkať svoje umenie.

Keď ste umelcom na voľnej nohe, ste odkázaný na ponuky, ktoré prichádzajú. A tých máte raz veľa a sú obdobia, keď ich nemáte až toľko. Ja osobne mám to šťastie, že akonáhle vyjdem na javisko, moja myseľ a telo prepne do módu "pre ľudí" a začnem odovzdávať divákovi všetko, čo v sebe mám. Pre duševné zdravie sú nevyhnutnosťou zdravý životný štýl, spánok, vyrovnanosť, zázemie a podpora.

Je niečo, čo vás Karol Duchoň svojím spôsobom naučil a výrazne tým ovplyvnil váš život?

Učí ma pokore, milovať ľudí a spievať im. Učí ma nesúdiť ľudí.  Žiť a nechať žiť, pretože "Žiť je umením života". Učí ma vážiť si svoju hodnotu a hodnotu druhých. Zároveň poukazuje na to, ako ľahko sa dá zísť z cesty. 

Ako sme už spomenuli, jeho postavu stvárňujete roky. Je to stále emočne náročné a intenzívne ako na začiatku, alebo sa pre vás tieto predstavenia stali už takpovediac rutinou?

Kdeže rutinou! Čím viac predstavení mám za sebou, tým viac sa s rolou stotožňujem. Napĺňa ma to, na každé predstavenie sa priam teším. Je to dané aj tým, že sme úžasný tím ľudí, ktorí sme si veľmi sadli, ako po profesijnej, tak po priateľskej rovine. Sme jedna veľká "Duchoňovská" rodina. Cítim, že v roli rastiem a odovzdávam divákom vždy čosi nové. 

Mení sa i publikum, ktoré vídate v hľadisku?

Samozrejme, okrem toho, že máme, dovolím si povedať, už fanúšikovskú základňu, ktorá nás opakovane navštevuje, zaznamenal som, že sa na prestaveniach objavujú čoraz mladšie ročníky. To je dobrý signál, že táto hudba a životný príbeh má stále čo povedať aj novým generáciám.

Ako vyzerá vaša príprava na vystúpenia po fyzickej stránke?

Netreba zabúdať, že každé prestavenie je doslova atletický výkon. Počas večera odspievam naživo šestnásť piesní a mám dvanásť prevlekov. Treba sa udržiavať v kondícii – hlasovej i fyzickej. Moja veľká záľuba je fitness a inline korčuľovanie. Bezprostredná príprava v deň predstavenia je taká, že sa rozospievam, zopakujem si texty, spravíme si rýchlu zvukovú skúšku a skúšku choreografie. Oblečieme sa do kostýmov a ide sa na vec.

Môže umelec pri tomto objeme vystúpení vyhorieť?

To vám neviem povedať, ešte tam nie som. Opýtajte sa ma o 20 rokov. (smiech) Ale som si istý, že vám odpoviem to isté. Robím to totiž srdcom a nikdy to nie je rovnaké, stále mi umenie prináša niečo nové. Čakajú má nové projekty, takže pevne verím, že vyhorenie nehrozí.

V súvislosti s predstavením sa dáva do popredia i motto, ktoré ste už spomenuli: "Žiť je umením života." Mali ste niekedy obdobie, keď ste jasne cítili, že len prežívate a nie žijete? Čo vám vtedy pomohlo?

Život vám vždy ukáže cestu. Ako žiť naplno a šťastne. Všetko, čo sa v živote deje, má nejaký význam. Musíte byť šťastný, a potom budú aj ľudia okolo vás. Keď prežívate a nežijete, robíte nešťastnými aj iných. To nechce nikto. Preto robte vždy všetko tak, aby ste cítili šťastie. K tomu vám dopomôže, ak si začnete vážiť sami seba. Každý z nás má svoju hodnotu a je jedinečný. Treba na sebe neustále pracovať a ísť za svojím cieľom. Tí, ktorí chcú s vami kráčať, ďalej budú, a tí ktorí nechcú, nenúťte ich. 

Poďme trochu k veselším témam. Keď Karol Duchoň spustil svoj spev, ľudia šaleli. Spomínate si na najväčší kompliment, ktorý ste v súvislosti s vaším hlasom a práve schopnosťou imitovať tohto hudobného velikána dostali?

Osobne sa chcem poďakovať všetkým, ktorí mi zasielajú buď osobné správy alebo komplimenty na sociálne siete. Veľmi ma to teší, až tomu sám neverím, koľko emócií dokáže naše predstavenie v ľuďoch zanechať. Za azda najväčší kompliment však považujem vyjadrenie Dady Duchoňovej, dcéry Karola Duchoňa, že vo mne vidí a počuje svojho otca, čo ju vždy dojíma, a aspoň takýmto spôsobom sa vracia myšlienkami do svojho detstva a spomína na neho.

Chcel by som však podotknúť, že sa nesnažím imitovať, ale verne stvárniť postavu tejto legendy. Všetko, čo vidíte na javisku, ide z môjho vnútra. Stačilo mi zahliadnuť zopár videí na Youtube a hneď som pochopil pohybovú kultúru tohto úžasného speváka a zistil som, že to je to, čo máme ešte spoločné. Tanec. Ten nám obom nejde. (smiech) Kostýmy sú súčasťou prestavenia, tie na vystúpeniach mimo tohto diela nevyužívam.

Každý váš krok od detstva smeruje k hudbe a umeniu a dosiahli ste už veľa úspechov. Ste vo fáze, keď je pre vás voľný čas luxusom, alebo dočasný únik z mediálneho sveta je pre vás nutnosťou a môžete si dovoliť byť mimo očí verejnosti na dlhší čas bez toho, aby sa na vás zabudlo?

Desať rokov som bol stálym sólistom opery Slovenského národného divadla a hosťujúcim umelcom v mnohých okolitých operných domoch. Spolupracoval som so symfonickými orchestrami a špičkovými dirigentmi zvučných mien. Avšak, v tomto žánri som nikdy nezažil popularitu a úspech, akého sa mi začína dostávať v muzikálovom svete. Možno je to spôsobené aj tým, že opera nie je v našom regióne až taká populárna a ľudia ju vnímajú príliš noblesne a konzervatívne. Ona taká aj bez pochýb je. Je krásna, vznešená, je to najvyššie možné spevácke umenie. Populárna hudba je predsa len o čosi bližšie ľuďom. Veľmi sa teším popularite, ktorá sa mi dostáva od všetkých úžasných ľudí, ktorým sa páči moje umenie a prináša im radosť. Osobne by som prijal viac mediálneho priestoru, aby som mal možnosť naplno realizovať všetky moje ďalšie plány v tomto žánri. A že je ich dosť! (úsmev) 

Popularitu si udržiavate aj bez potreby na seba neustále upozorňovať škandálmi a veľkými titulkami v médiách. Súvisí to aj s dobou, v ktorej ste začínali a ako umelec sa ďalej formovali, alebo čím to je?

Osobne si myslím, že nie je potrebné, aby umelec na seba upozorňoval škandálmi. Dôležité sú výsledky vášho snaženia a spokojnosť poslucháča a diváka. To hovorí za všetko. Zostaňte vždy sám sebou, vážte si sám seba a žite v pokore.

Kedy je podľa vás ten najvhodnejší čas vhupnúť do sveta šoubiznisu? Akú radu by ste dali začínajúcim umelcom?

Na to recept nie je. Ani správny čas. Čo je to vlastne šoubiznis? Byť na titulke plnej škandálov alebo vymetať plesy na pozvánky? Alebo tešiť ľudí a byť odmenený potleskom? To je na každom, ako si nastaví svoj hodnotový rebríček. Moja rada pre začínajúcich spevákov je, aby si išli za svojím, ideálne s plným nasadením, no aby si nechali poradiť, viesť, prijať kritiku a boli pokorní. Všetko má svoj čas a príde to v pravý moment. 

Už o pár dní podporíte spolu s Tomášom Klusom charitatívnu akciu Hudba bez bariér. Líšia sa v niečom vaše vystúpenia s charitatívnym rozmerom od výkonov, ktoré bežne predvádzate na pódiu? 

Bez rozdielu, o aký typ vystúpenia ide, spievam vždy rovnako. Srdcom. 

Spája vás s Tomášom, okrem lásky k hudbe a túžby podporovať tých, ktorí to potrebujú, aj čosi iné?

Snáď to, že obaja sme sa narodili v Československu, takisto ako Karel Gott a Karol Duchoň. Preto pevne verím, že naše spoločné vystúpenie prinesie ľuďom radosť a krásnu spomienku.

Hoci sa každý venujete inému žánru, môže sa stať realitou niekedy v budúcnosti aj váš spoločný duet?

Stále tvrdím, že hudba je len jedna. Či je to opera, klasika, rock, pop, jazz alebo metal. Hudba spája a nevylučujem, že v budúcnosti profesijne spojí aj nás. Osobne vidím svoju cestu a moju umeleckú budúcnosť smerujem práve do kantilénového spievania s Big Bandom, takže nie sme si až tak vzdialení.

Evidentne vás čaká pracovné leto, zoznam vašich vystúpení akoby nemal konca. A hoci netajíte, že vaša práca je pre vás poslaním, predsa len, kedy plánujete oddych?

Musím povedať, že toto leto budem pomerne vyťažený. Ešte pred začiatkom leta ma čaká premiéra v SND s titulom Giacoma Pucciniho – Madama Butterfly (21. a 22. júna), ďalej ma čakajú predstavenia muzikálu Na srdci mi hraj! a vystúpenia v amfiteátroch s jeho koncertnou verziou s Big Bandom Gustava Broma. Začiatkom septembra aj medzinárodný multižánrový festival Symfónia umenia 2024, takže na dovolenku príliš času nezostane. Ale určite v zimnom období sa mi pár dní voľna pošťastí, nechám oddýchnuť aj moju umeleckú myseľ a naberiem nové sily na ďalšie obdobie.

Ďakujem za rozhovor a všetkým čitateľom Hudba.sk prajem, aby ste boli vždy dobre naladení. 

Prečítajte si tiež: Tomáš Klus a Martin Gyimesi podporia charitatívnu akciu Hudba bez bariér. Zaspievajú už 20. júna na hore Butkov

Prehľad všetkých vystúpení Martina Gyimesiho nájdete na jeho oficiálnom webe www.martingyimesi.com.

Vstupenky:

Autorka: Danka Šoporová