Spevácke začiatky Adama Ďuricu sa spájajú s účinkovaním v Superstar. I keď sa do finále nedostal, ako jeden z mála sa spevom živí dodnes. Ostatný rok mal veľmi úspešný - v slovenskom éteri bodovali hneď tri piesne a pri každej ďalšej sa už automaticky očakáva, že bude aspoň taká dobrá, ako tá predtým. Ako Adam vníma prvých 10 rokov na scéne?

Cesta Adama Ďuricu k úspešnej speváckej kariére začala ešte počas prvej série Slovensko hľadá Superstar, keď ako 16-ročný skončil tesne pred bránami finálovej desiatky. V semifinále bol horúcim kandidátom na Divokú kartu, no osud to zariadil tak, že nakoniec vybrali niekoho iného. "Vždy som sa na to pozeral veľmi pozitívne, pretože tam začala moja spevácka kariéra. Pred Superstar som hral na basu a spieval len občas. Až po Superstar si ľudia meno Adam Ďurica spájali so spevom a so mnou ako spevákom," spomína Adam na svoje účinkovanie v súťaži. 


Hodený do vôd šoubiznisu

Smútiť určite nesmútil, keďže o dva roky neskôr už vydal svoj debutový album Cukor a soľ (2006), na ktorom sa nachádzajú úspešné nahrávky Tam kde slnko a Urob ma lepším. "Bolo to pekné obdobie. Vtedy som ešte len začínal chápať, o čom je šoubiznis, čo to znamená nahrať svoj vlastný album, že je za tým kvantum tvrdej práce, ak to má mať úroveň. Ale aj keď som bol pri Cukor a soľ ešte veľmi neskúsený, toto CD mám veľmi rád a ešte doteraz mám naň od ľudí výborné ohlasy," hovorí Adam.

Debutovou nahrávkou dokázal, že nechce byť interpretom na jednu sezónu a jeho vôľa stať sa vo svojom odbore úspešným neunikla nikomu, kto v tom čase navštívil jeho klubové koncerty. Neskôr si Adama vybrali ako predskokana alebo hosťa viaceré skupiny a interpreti z vtedajšej pop-rockovej špičky. "Áno, mal som to šťastie zahrať si na pódiách s IMT Smile, Desmodom, so Zuzanou Smatanovou alebo so skupinou Peha v Čechách. V prvom rade to boli pre mňa získané skúsenosti na nezaplatenie a možnosť ukázať svoju šou väčšiemu publiku. A samozrejme aj veľa zážitkov a srandy."


Rok 2008 bol pre Adama veľmi úspešný, nielenže sa darilo jeho singlu Bez servítky, ktorý prezentoval na svojej klubovej šnúre, ale získal aj Zlatého Slávika - netypicky neskoro v kategórii Objav roka. Chvíľu nato sa mu podaril ďalší husársky kúsok. Na poľskom medzinárodnom festivale Carpathia získal hlavnú cenu Grand Prix za najlepšiu pieseň, live vystúpenie, spevácky výkon a ohlas publika.

"Carpathiu v Rzeszówe radím medzi svoje najkrajšie hudobné zážitky. Prišiel som, zaspieval som a zvíťazil som! Bolo to ako z rozprávky. V cudzej krajine, popri svetovej konkurencii získať absolútne najvyššie ocenenie festivalu, ktoré sa ani neudeľuje každý rok, tak to si naozaj vážim. Ešte na žiadnom inom festivale som nezažil tak profi a ľudský organizačný prístup ako na Carpathii. A spievať víťaznú pesničku Bez servítky pre 22-tisíc ľudí je nezabudnuteľný zážitok. Od toho víťazstva som hral na Carpathiii ako hosť festivalu ešte trikrát." 


Nezáujem rádií a vydavateľstiev ho posunul vpred

S druhým štúdiovým albumom Dávno zomrel rock’n’roll (2011) si talentovaný spevák, hudobník a skladateľ na chvíľu zatvoril dvere do komerčných rádií. Skladby, ktoré tvoril sám a bez akéhokoľvek nátlaku veľkého vydavateľa, pôsobili veľmi presvedčivo (recenzia).

"Tento album bol pre mňa obrovskou skúškou vlastných schopností, pretože keď o mňa nemali záujem rádiá ani vydavatelia, nahral som si a následne i vydal celý album sám. Nie je to najslávnejší album všetkých čias a ešte som na ňom aj parádne finančne prerobil, ale to, že som dal vyrobiť 2000 kusov a momentálne mám doma posledných 100 kusov, je skvelá štatistika, pretože som bol na to všetko sám. Dodnes mi ľudia píšu, že to CD majú a že si ho radi púšťajú hlavne v aute a to mi dáva pocit zadosťučinenia. Toto CD ma nezabrzdilo, ale posunulo výrazne vpred! Z tých skúsenosti, ktoré som pri jeho výrobe získal, čerpám dodnes," vysvetlil.

 
Na druhej strane svoje meno a (oproti Superstar už omnoho vyzretejší) talent veľmi úspešne prezentoval v relácii Legendy popu. Vystúpil v kolách venovaných Petrovi Nagyovi, Marcele Laiferovej či nebohému Karolovi Duchoňovi. Práve pri poslednom menovanom trafil klinček po hlavičke. Pieseň Mám Ťa rád sa stala napozeranejším vystúpením tejto show. Neskôr táto skladba tvorila súčasť jeho programu počas koncertov. S dávkou pokory priznáva, že táto relácia nebola o ňom, ale hlavne o pesničkách a pôvodných interpretoch.

"Legendy neboli o osobných úspechoch, ale o spomienkach na najväčšie úspechy najväčších spevákov. Ja som veľmi rád za to, že skladba Mám ťa rád bola ešte voľná a že som si pôvodnú skladbu, ktorá mi bola pridelená, vymenil za ňu. Je to totiž pre mňa jedna z najsilnejších vecí, ktoré poznám a čudujem sa, že bola ešte neobsadená. Samozrejme, že úspech som nečakal, ale to, čo je nečakané, je najsilnejšie. Od tohto úspechu ju hrám na každom zo svojich vystúpení," priznal 27-ročný spevák.

Recept na hit? Spontánnosť! 

Najväčším prekvapením tohto roka na poli slovenského popu bol jednoznačne úspech piesne Neľutujem. Ako blesk z jasného neba začala s príchodom leta znieť zo všetkých najpočúvanejších rádií a snažiť sa pred ňou ukryť bolo márne. "Neľutujem som napísal pre svoju priateľku. Je to vyznanie pre ňu a vznikla veľmi spontánne, keď som si hral na gitare a na troch akordoch som zložil hlavnú melódiu a refrén 'Neľutujem ani jedinú chvíľu s Tebou'. Nemal som ale kompletný text a s jeho dokončením mi pomohol Vlado Krausz, ktorý to urobil majstrovsky. Neľutujem pre mňa znamená všetko!" spresnil Adam.

Takmer v rovnakom čase bodovala v éteri aj ďalšia novinka. Do svojej pesničky Miesta si Adama na pomoc zavolala speváčka Zuzana Smatanová. Myšlienka skladby, kde dvojica spieva o bezpečných miestach, ktoré opustili, nenechala chladným ani jedného fanúšika.  A kde sa cíti bezpečne Adam Ďurica? "Vo svojom pokojnom domove, ďalej tam patrí moje nahrávacie štúdio a moji najbližší. To sú miesta a ľudia, pri ktorých sa cítim bezpečne," prezradil. 


Keď si ľudia začali pýtať novú pesničku, Adam opäť oslovil rovnakých spolupracovníkov. K jesennému singlu Mandolína napísal text Vlado Krausz a producentom sa stal opäť Ďuďo z kapely Hex. Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása, a potvrdzuje to aj Adam Ďurica. "Teším sa obrovskému úspechu Mandolíny. Táto pesnička vznikla opäť veľmi spontánne, tým, že som si kúpil mandolínu a začínal som sa na nej učiť hrať. Je to paráda, keď mi ľudia píšu, že sa niektorým páči ešte viac ako Neľutujem," dodal spevák, ktorého pesnička sa ku koncu roka stala dvakrát po sebe nahranejšou skladbou v slovenských rádiách.

Do roka 2015 vstupuje Adam s veľkými plánmi: "Plánujem veľa vecí. Nahrávanie a vydanie nového albumu, točenie videoklipov, prípravu vlastných koncertov. Mám ešte veľa iných nápadov, ktoré verím, že stihnem všetky zrealizovať, lebo mám pocit, že niekedy je ten rok strašne krátky."

Adam Ďurica je prototypom speváka, ktorý svojou pracovitosťou a vytrvalosťou dokázal postupne napredovať a vybudovať si stabilné miesto na poli slovenskej populárnej hudby. Držíme palce, aby mu rok 2015 okrem zaslúžených úspechov priniesol aj nový vietor v podobe nápadov, ktoré jeho tvorbu po veľkom a možno aj trochu zaväzujúcom úspechu posunú vpred.


Autor: Roman Kubovics
Foto: Matúš Lošonský

Súvisiaci interpreti: Adam Ďurica