Slovenská speváčka Janais ani koncom roka nezaháľa. Skôr, než sa v januári vráti späť do nahrávacieho štúdia, aby dokončila svoj štvrtý album, teší fanúšikov po Slovensku sériou koncertov Vianočná Janais. Napriek ich veľkému úspechu priznáva, že aj po rokoch máva pred každým z nich obavy. A nielen o nich sme sa krátko pred vystúpením v Bratislave porozprávali.
Album Vianočná Janais som vydala pred dvoma rokmi. Už nejaký čas som sa totiž pohrávala s myšlienkou, že vianočný album raz určite chcem. Pri jeho nahrávaní sme sa s kapelou sústredili najmä na to, aby bol rôznorodý. Aby si na ňom každý našiel to svoje. Veď niekto má rád koledy, iný zas inklinuje k typickým americkým šlágrom. Myslím, že sa nám podarilo nahrať tzv. "všehochuť". Na albume sú skladby anglické, slovenské i francúzske, pomalšie, ale aj rytmickejšie. Jeho vydaním som si splnila jednu zo svojich túžob.
Aké sú zatiaľ odozvy fanúšikov?
Musím povedať, že veľmi pekné. S vianočným repertoárom sme tento rok vystúpili na našich vlastných koncertoch, ale aj v rámci rôznych vianočných podujatí a zdá sa, že nielen my v kapele, ale aj publikum si tieto koncerty užíva. V priebehu roka hráme s chalanmi úplne iný repertoár, takže tento vianočný playlist je pre nás každý rok dobrá zmena.
Spomínali ste, že piesne, ktoré píšete, sú v rôznych jazykoch. V ktorom sa vám tvorí najlepšie?
Nemám najobľúbenejší jazyk, respektíve nepreferujem ani jeden z nich. Skôr ich do piesní pasujem podľa hudobného žánru samotnej skladby. K šansónom francúzština tak nejak patrí.
Prečítajte si: Vianočné albumy 2015: Janais a Mária Čírová zaručene naladia na zimné sviatky
Hudbe sa venujete už desať rokov. Spievate, koncertujete, nahrávate albumy, sami s manželom organizujete koncerty a pod. Čo je na celom tom procese pre vás najťažšie?
Určite logistika. Máme dve deti, ja pochádzam z východného Slovenska, manžel (hudobník Peter Kothaj, pozn. red.) z Banskej Bystrice a tu v Bratislave nemáme ani jednu babičku. Takže niekedy je náročné skĺbiť starostlivosť o rodinu s pracovnými povinnosťami, zariadiť odvoz do škôlky a do školy, na krúžky, vyzdvihnúť deti, utekať na skúšku s kapelou, riešiť organizačné veci týkajúce sa koncertov. Organizovaním turné Vianočná Janais a dolaďovaním detailov sme posledné tri mesiace strávili takmer každý deň aj noc.
Napriek tomu ste to zvládli a reakcie na vaše vianočné koncerty sú viac než pozitívne...
Áno, a veľmi sa tomu tešíme. Na vystúpenie v Prešove sme šli s malou dušičkou, predsa len vystupovať ako samostatná jednotka, a teda nie v rámci vianočných trhov, kde koncertujete aj s inými interpretmi, je veľká zodpovednosť. Ľudia sa prídu pozrieť iba na vás a vy viete, že ich nemôžete a nechcete sklamať. Vždy mávam obavy, aby všetko klaplo. Našťastie, vystúpením v Prešove z nás tréma opadla. A ten pocit, keď vidíte plné hľadisko a ľudia si spievajú skladby spolu s vami, je na nezaplatenie. Nech už boli uplynulé týždne akokoľvek náročné, rozhodne stáli za to.
Takže počas Vianoc si užijete zaslúžený oddych?
Ale kdeže! Tento rok budeme sviatkovať "medzi krabicami", pretože v tomto období aj meníme adresu. Sťahujeme sa práve v týždni, keď máme najviac koncertov, tak to bude ešte poriadne napínavé. (smiech) Štedrý deň a Prvý sviatok vianočný však naozaj vypneme a spolu s našimi deťmi si budeme užívať kľud, vianočnú atmosféru a pozeráť rozprávky. S návštevami začíname až na Štefana. Je z toho vždy pekná šnúra, keďže rodinu máme rozmiestnenú po celom Slovensku.
V kapele máte samých chlapov, tak s prenášaním vecí by nemal byť problém. Poslúchajú vás?
Musia! Žartujem, ako kedy. (smiech) Teraz trávime veľmi veľa času spolu na cestách a to, že máme v kapele veľmi dobré kamarátske vzťahy, je veľká výhoda. Nasmejeme sa už cestou na koncert a cestou z neho ešte viac. Občas sú na nás chalani síce naštvaní, často totiž s manželom meškáme na dohodnuté stretnutia a skúšky, ale veď oni časom zistia, čo je to robiť hudbu popri malých deťoch doma. (smiech)
Ani v novom roku si veľmi neoddýchnete - už v januári strávite nejaký čas v nahrávacom štúdiu a na jar plánujete vydať nový album. Veríte si, že to stihnete?
Už som to povedala toľkým ľuďom, že by som sa cítila hlúpo, ak by album v jari nevyšiel. (smiech) Materiál zbierame už dva roky, takže súčasťou štvrtého albumu budú piesne Heart, Money, single Nad hladinou, Hlavolam, ale aj vydarená spolupráca s Petrom Bažíkom - duet Blízko.
Do spoluprác si vyberáte ľudí blízkych vášmu hudobnému smerovaniu. Môžeme sa tešiť aj na nejaký hudobný experiment?
Osobne si na spoluprácu vyberám ľudí, s ktorými ladíme hudobne, ale aj osobnostne. So všetkými hudobníkmi a spevákmi, s ktorými som doteraz spolupracovala, máme aj priateľský vzťah. Či už je to Zuzana Smatanová, Peter Bažík alebo Martin Husovský zo skupiny Komajota. No kto vie? Možno raz niečo nahrám aj s raperom. (smiech)
Uprednostňujete väčšie pódiá alebo intímnejšiu atmosféru klubov?
Ťažko povedať. Hoci je pravda, že keď si spevák zvykne na väčšie pódiá, tie menšie mu už môžu pripadať stiesnené. Navyše každý z mojich hudobníkov má po tri hudobné nástroje, takže ten priestor je naozaj potrebný. V Prešove si nás prišlo pozrieť takmer 350 ľudí, no aj v komornejších priestoroch dokáže byť atmosféra na koncerte veľmi príjemná a možno ešte pohodovejšia. Aj to, keď mám ľudí na dosah dva metra od seba, má svoje čaro.
Podľa čoho ste si vyberali mestá, kde odohráte vlastné koncerty?
Báli sme sa urobiť väčšiu šnúru. Ešte stále máme pred riešením našich vystúpení obrovský rešpekt. Nechceli sme nechať nič na náhodu, organizovať koncert v hlavnom meste je totiž vždy tak trochu lotéria. V prípade vystúpenia v bratislavskom DK Zrkadlový háj nám vypomohla spoločnosť Panorama Group a agentúra Stella Production.
Rozhodli sme sa, že odohráme tri vlastné koncerty - v strede, na západe i východe Slovenska. Tento rok vystupujeme aj v rámci rôznych vianočných jarmokov na Slovensku i v Čechách, takže príležitostí, kde nás vidieť, je viac než dosť. A kto chce prísť, ten príde. Už sme dostali aj niekoľko milých pozvaní na budúcoročné vianočné koncerty, takže mestá budeme určite obmieňať.
Patríte k ľuďom, ktorí sa živia tým, čo ich baví. Myslíte si o sebe, že ste typickou umelkyňou?
Hm. Každý si myslí, že som veselá kopa, vždy usmiata a dobre naladená. Nie je to vždy tak. Dávam ľuďom emócie a snažím sa ich zásobiť dobrou náladou a energiou. Aj ja mám však v súkromí fázy, svoje vzostupy a pády, ktoré nedávam najavo a dokážem sa odosobniť iba pred tými najbližšími. Zdá sa mi, že umelci prežívajú vážnejšie okamihy citlivejšie, viac si ich pripúšťajú. Sme melancholické duše...
Filtrujete emócie aj inak okrem hudby? Povedzme pri športe?
Asi nepoznám hudobníka, ktorý je zároveň športovcom. Hudobníci venujú takmer všetok voľný čas hudbe. A my sme celkovo taká hudobnícka rodina. Manžel je gitarista, dcéra hrá na klavír, syn - hoci má len štyri roky - prejavuje záujem o bubny, čo ma tak trocha desí, tak ho od toho musím ešte odhovoriť. (smiech) Pre mňa je však najlepší filter všetkých emócií posedenie s kamarátkou, dobré vínko a časovo neobmedzený pokec k tomu.
Zdroj: Zdenko HanoutZostávajúce vianočné koncerty Janais s kapelou:
20. 12. - Trenčín, Vianočné trhy, Mierové námestie
22. 12. - Trnava, Vianočné trhy, Trojičné námestie
30. 12. - Považany, Vianočný koncert, Kultúrny dom
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Zdenko Hanout
Súvisiaci interpreti: Janais
