Jedna z najdlhšie pôsobiacich elektronických kapiel u nás. Priekopníci drum&bassu (majú na svedomí prvý slovenský DnB vinyl) pred pár rokmi pomenili zostavu, spomalili a vybrali sa trochu inou hudobnou cestou. Ako sa im po nej kráča?
Ak potrebuješ meno, tak kľudne napíš K.J., alebo Killiman. To je naše spoločné vedomie. Hráme v zostave: Miňo – klávesy a PC, Majo – DJing, Maťo – klávesy, Hery – spev, gitara, perkusie, Mišo – basa... + občasní vokalisti MC EM, Tina a Dada.
Aký bol pre Vás rok 2005? Priznám sa, že som toto leto nemal príležitosť vidieť Vás koncertovať, ale vraj ste tradične odohrali skvelý koncert na Pohode i ďalších festivaloch...
Bol to prelomový rok vo viacerých smeroch. Koncertovanie na festivaloch nám dalo veľa skúseností a zážitkov, posunulo to naše hranie ďalej. Pohoda je úžasná akcia, sme radi, že sme boli toho súčasťou. V lete sme hrali skoro každý víkend, máme na rok 2005 dobré spomienky.
Zaregistroval som aj nejaké vystúpenia Ear Drum Kru DJs... kto z Vás sa venuje hraniu na parties? Čo ako DJi hráte a prečo vlastne?
Venuje sa tomu Miňo s Majom. Vlastne oni začínali ako DJi, takže to nie je pre EDK žiadna novinka. Hrajú sa hlavne brejky ale aj hip-hop, dub a drum&bass. A prečo? Nie vždy sa nám dá ísť všetkým zahrať, alebo v klube nie sú podmienky na živé vystúpenie. Ale samozrejme nás to najmä baví.
Vždy ste boli známi produkciou širokého spektra štýlov s rôznym BPM, zlomených i rovných. V akom duchu sa nesie Váš aktuálny zvuk a akým smerom by ste ho chceli ďalej vyvíjať?
Momentálne sa snažíme ešte vylepšiť náš zvuk a pracujeme na sebe aj po muzikantskej stránke. Zatiaľ nemáme presnú víziu kam sa chceme dostať, ale naše skúšky znejú zaujímavo. Necháme sa prekvapiť.
Prvky drum&bassu je v niektorých skladbách cítiť stále. Niekde sa to hodí, niekde nie. Nerobíme nič nasilu, proste hráme tak, ako to cítime. Robiť len jeden štýl by nás nudilo.
Na scéne sa pohybujete ako EDK už 10 rokov a ako hovorí jeden z Vašich stručnejších profilov "EDK tu boli dávno pred (n)vami!" – experimentovať s elektronickou hudbou ste začali už začiatkom 90tych rokov... Zaujímalo by ma, čo ste sa za túto dlhú dobu ako kapela naučili a ako ste vlastne vnímali vývoj elektronickej hudby a klubovej scény na Slovensku?
Naučili sme sa veľa o zvuku, ale hlavne o fungovaní v kapele, o vzťahoch. Je dôležité, aby si členovia kapely rozumeli po hudobnej aj ľudskej stránke. Vtedy je to cítiť aj z hudby a živých vystúpení. Čo sa týka elektronickej hudby, myslím si, že v posledných rokoch má dosť ľudí prístup k potrebnému vybaveniu a potrebné vedomosti a skúsenosti na tvorenie kvalitnej hudby. Slovensko už v tomto smere v ničom nezaostáva a to je dobré. Problémom sú stále peniaze na také záležitosti. Ale elektronická hudba prešla kus cesty a to nás teší. Kluby sú dobre vybavené pre DJov, ale podmienky pre živú kapelu ich má len málo. Robia sa kvalitné párty a začína na ne chodiť čoraz viac ľudí. Pred desiatimi rokmi chodilo v BB tak 30 nadšencov a hralo sa z gramofónov značky LENCO.
Je obdivuhodné, že ste sa po celý ten čas dokázali udržať na špici z hľadiska originality a pestrosti a napriek slovenským podmienkam máte v diskografii na konte slušnú zbierku vydaných nosičov... Prečo sa to nepodarilo aj iným kapelám?
To bohužial nevieme. Nás to proste baví a robíme to, keď máme úspech aj keď úspech nemáme. Proste sa radi stretávame a robíme spolu hudbu. O tom, čo bude úspešné, rozhodnú ľudia, ktorí tú hudbu počúvajú.
Sú na Slovensku nejaké kapely, ktoré sú Vám niečím blízke a ktorým za ich koncertovanie a produkciu patrí Váš rešpekt? Prípadne také, o ktorých si myslíš, že by si zaslúžili väčšiu pozornosť verejnosti? Pýtam sa preto, lebo mám dojem, že všetky koncertné kapely, ktoré nehrajú pop-mjúzik, sú u nás hlboko nedocenené. Alebo nekvalitné??
Rešpekt si zaslúžia všetci, ktorí prinášajú niečo nové do hudby. Za všetkých spomenieme aspoň zopár: James Ashan, B3, ľudia Deadred Records (najmä Abuse), Mindmap, Barbara Idijot a niektoré hip-hopové kapely. Kvality je dosť, ale mám pocit, že Slováci si nevedia nejak vzájomne pomôcť lepšie sa presadiť. Namiesto podpory domácej tvorby sa promotéri, kluby a rádiá orientujú a vrážajú peniaze radšej na zahraničnú produkciu v tomto štýle. To nie je otázka tých peňazí, ale prístupu. Ľudom sa páči domáca tvorba, len musia mať možnosť ju aj počuť.
Čím to je, že na festivaloch takéto kapely vždy ľudia dokážu oceniť a keď sa takýto koncert raz za "uhorský rok" koná v klube, tak to ľudí, ktorí sa chcú baviť na elektronickú hudbu, skôr rozladí? Elektronika zahraná na inštrumentoch nepatrí do klubu?
Jasne, že patrí do klubu, ale len málo kapiel vie aj zahrať naživo tak dynamicky, že to ľudí rozhýbe. Na druhej strane je to aj otázka technického vybavenia klubov, na niektorých aparátoch sa proste nedá. Ak chcú majitelia zábavu, musia aj pripraviť podmienky.
Kde momentálne cvičíte a tvoríte?
Máme prenajatý malý domček.
Beriete to vážne? Kedy sa chystá nový album? Už ste dlhšiu dobu nič nevydali... je to dnes ťažšie, ako keď ste boli novým objavom? Čo sa zmenilo?
Album sa chystá a jeho pracovný názov je: "Lepšie neskôr ako nigdá" Dnes už nechceme vydať skladby, s ktorými nie sme na 100% spokojní. Všetci chodíme do práce, takže je to aj otázka voľného času.
Prečo nemáte web?!
Coming soon on your screens.
Vidím, že už sa Vám veľmi nechce odpovedať... Tak dajte ešte nejakú múdru myšlienku na záver.
Prosme sily prírody nech dajú na 23. februára dobré počasie, aby sme stihli po robote prísť včas, zdraví a čerství do Bratislavy na koncert.
Držím palce a ďakujem za rozhovor!
Autor: Patrik Marflák
Rozhovor bol pôvodne publikovaný na stránke Breakbeat.sk.
