U.Club, Účko, Subclub... týmito (pre)menami prešiel za posledné roky klub v magických priestoroch pod hradnou skalou v Bratislave. Niečo o nich, ale i o tom, čo klub čaká do budúcnosti porozprával manažér Subclubu - Erik Babušiak.
Na naozaj prvú návštevu si presne nepamätám. Asi to je tým klubom dané. Mám taký pocit, že to bola Standa alebo Leporelo kedysi v roku 2001. Otázkami podobného druhu som sa vtedy vôbec nezaoberal... to boli časy študentskej bezstarostnosti.
Ako si k spravovaniu tohto klubového priestoru vlastne prišiel a čo tomu predchádzalo?
Nuž v prvom rade je tu klub Ponorka a festival Lokal Life v Kežmarku, ale aj moje účinkovanie v rádiu IRŠ Tlis. Tieto veci logicky predchádzali všetkému, čo sa dnes v Subclube deje. V Ponorke, ktorá prednedávnom úspešne znovu otvorila svoje brány, som prvýkrát privoňal k bookovaniu kapiel, organizovaniu koncertov a parties. V TLISe som sa stretol s mojimi terajšími partnermi (Pepo, Bratrao, Robo), s ktorými klub vediem. No a nakoniec je tu faktor Skank, ktorého som v septembri 2004 prijímal do zamestnania a z ktorého sa neskôr vykľul stály "zamestnanec" vtedajšieho Účka a zdroj informácií a kontaktov, bez ktorého by sme Subclub asi nikdy neotvorili.
Subclub v septembri oslávil svoje prvé narodeniny. Ako by si zhodnotil jeho prvý rok? Čo bolo dobré, čo bolo zlé, čo Ťa prekvapilo, čo si sa pri ňom naučil... Nemusíš byť stručný.
Skvelé je, že sme prekonali tieň, ktorý nám po poslednom roku Účka visel nad hlavou. Dokázali sme zobrať to dobré, čo po predchádzajúcom klube ostalo, a spojiť to s legendou U.Clubu. Ľudia zareagovali až prekvapivo pozitívne. V klube sa však zároveň veľmi rýchlo vykryštalizovali rôzne ťažko odstrániteľné nedostatky (akustika, plesne, nedostatok miesta). S tými bojujeme (a zatiaľ nie veľmi úspešne) doteraz - zatiaľ sme nedokázali urobiť dostatočné opatrenia a to ma hnevá. Prekvapila ma ochota ľudí pomôcť a zapojiť sa do fungovania takéhoto podniku, napríklad pri rekonštrukčných prácach tam nezištne pomáhalo často aj 10 ľudí. Rovnako ma aj niekoľko ľudí sklamalo, ale ten pomer je dosť zanedbateľný. Našli sme si pomerne pravidelnú programovú štruktúru a čoraz viac akcií je organizovaných zdola - priamo z podstaty klubovej scény, čo je jedným z receptov pre vydarené akcie. Jednoducho, bez serióznej a kvalitnej spolupráce to nejde, nech už človek robí čokoľvek.
Z hľadiska programu Subclub vždy prináša niečo pre každého. Dokonca dostali priestor i u nás nie veľmi rozšírené žánre ako dubstep alebo "sushi jazz" v podaní DJa Mitsu. To boli dosť odvážne akcie. Je nejaký hudobný štýl, pri ktorom by ste si povedali: "Hmm, tak toto radšej nie, to sa tam neoplatí robiť"?
Tu je ťažké polemizovať o štýloch. V každom sa totiž dá nájsť niečo kvalitné. Skôr ide o atraktivitu daného večera. Tá môže vychádzať z niekoľkých vecí - marketing, meno interpreta, lokácia... Ale ak to chceš jednoduchšie, automaticky odmietam: väčšinu revivalových kapiel, pôvodnú tvorbu, ktorá ma ničím nezaujme a nikto ju nepozná, symfonické orchestre, Senzus a všetkých finalistov superstar.
Jesenný a zimný program je nabitý živými koncertami. Prečo tak zrazu, minulý rok ich nebolo tak veľa...
Je to jednak vec zmeny môjho postoja k dramaturgii v spojitosti s faktom, že Babylon, ako miesto konania mnohých živých koncertov, je zatvorený. To jednoznačne vyústilo vo zvýšenie počtu ponúk zo strany kapiel. Osobne si myslím, že si ten priestor zaslúži viac koncertov ako doteraz, aj keď sú náročnejšie na organizáciu aj nákladnejšie, ale je to krok k tomu, aby sme získali čo najlepší obraz aj medzi ľuďmi, ktorým je klasická klubová párty cudzia.
Koho by si do Subclubu pozval, keby si mal neobmedzený rozpočet? Akú hudbu máš vlastne rád?
Hmm, tých mien je mnoho... Ale určite Spiritualized, Beck, Four Tet, Amon Tobin, Hexstatic, DJ Shadow, Qbert, Kentaro...
Pre mňa je trochu paradoxom, že Subclub je v tak veľkej miere záležitosťou komunity. Takmer vždy sa tam stretávajú tí istí ľudia, ktorí akoby chodili na všetky akcie... Akoby bola určitá skupina štamgastov, ktorí Vás buď majú tak radi alebo sú hudobne otvorení a program im príde tak strašne nabitý chuťovkami, že sú tam skoro každý víkend... A potom je v Bratislave ďalších cca. pol milióna ľudí, ktorých jednoducho nejaká subkultúra vôbec nezaujíma? Možno príliš filozofujem, ale ak máš na to nejaký názor, tak sem s ním.
Štamgastov je veľa a mám ich rád, chodia tam z rôznych príčin, ale myslím, že hlavne preto, že sa tam cítia dobre. Gro návštevníkov však tvoria ľudia, chodiaci práve na tú konkrétnu akciu, ktorá v ten deň je. To, ako pôsobí klientela, je do istej miery výsledkom marketingu, ktorý je silno zacielený, ale aj toho, aké má klub meno (niektorí ľudia sa tam stále boja chodiť) a to musíme zmeniť. O pár rokov by sme na to totiž mohli šeredne doplatiť.
Občas sa okrem známych tvárí prihodia aj zahraniční návštevníci. Na septembrovom plagáte s programom som si všimol dosť neprehliadnuteľný nápis: "It's party time". Takže chcete do klubu prilákať viac zahraničných návštevníkov Bratislavy? (Nebojíte sa, že to tam rowdies rozbijú?)
So zahraničnými návštevníkmi nemám problém, sú príjemným oživením a sú atraktívni aj pre barmanov - dávajú vyššie sprepitné. Čo sa týka nekontrolovateľných anglických "turistov", prihodili sa iba dvakrát, odvtedy už tam chodia iba tí slušnejší. Je vecou biletárov, koho dnu pustia a koho nie a človek, ktorý sa ledva drží na nohách, nie je pre mňa v žiadnom ohľade prijateľný a nemusí byť ani z Anglicka.
Drum&bassové akcie majú na starosti ľudia okolo webu dnb.sk... Ste s nimi spokojní? Nedávno k nim pribudla štvrtková rezidentná noc Broken Business crew. Prečo ste sa rozhodli posilniť drum&bass? Nebudú si tieto dve noci navzájom konkurovať?
Spolupráca s dnb.sk je to najlepšie, čo som za ostatný rok dokázal zaregistrovať. Silwer s Kiarou sú najprofesionálnejší promotéri, s ktorými som doteraz pracoval, od komunikácie, cez prípravu akcie až po samotný priebeh - klobúk dole. BBC night sme zaradili ako ďalšiu drum&bassovú alternatívu v Subclube. Je to akcia s inou koncepciou, je nízkonákladová a dáva priestor pre miestnych a menej známych DJs. Rozhodnutie zaradiť túto akciu na pravidelný kalendár vzišlo jednoducho z trhovej situácie. Akcie dnb.sk sú dlhodobo najúspešnejšie akcie v Subclube a často sa stáva, že je klub vypredaný. BBC je spôsobom ako uhasiť dopyt po tomto štýle hudby. Konkurovať by si tieto akcie nemali, bude medzi nimi vždy dvojtýždenný odstup. A čo sa týka konkurencie v širšom slova zmysle, je to vec, ktorá núti robiť veci ešte lepšie a kvalitnejšie, a preto môže byť stimulátorom pre obe akcie, aj keď sa rozpočtovo nedajú porovnávať.
Ako je to s breakbeatom? Rezidentná breaková noc zoskupenia (ak sa to tak ešte dá nazvať) Sub-Urb je striedavo úspešná, zahraniční DJi ľudí zatiaľ moc neprilákali... Aká je "predpoveď" na najbližšie mesiace?
Môj pohľad na Sub-Urb je trochu odlišný ako ten tvoj... Sub-Urb Night nie je o breakbeate, je skôr o DJingu voľnej tvorby a možno práve trochu nejasné hudobné vyhranenie spôsobuje často zmiešané reakcie návštevníkov. Mne osobne sa táto noc páči a je jednou s dobrých štvrtkových alternatív a to najmä pre ľudí s otvoreným hudobným vkusom a bez presných preferencií. Každopádne si myslím, že to, čo hrajú Bisley a Ricki je ďaleko od akejkoľvek žánrovej škatuľky, ide o pestrú zmes hudby, vyberanú podľa momentálneho pocitu a práve prítomného publika. Sub-Urb je súčasťou našej programovej štruktúry, ale o nejakých prognózach by som sa veľmi nerád vyjadroval, to je skôr otázka na Bisleyho. Ak dokáže odprezentovať a navrhnúť dobrý zámer, priestor sa mu určite dostane.
Čo máš na Subclube najradšej a naopak - čo by si rád zmenil, ak by sa to dalo?
Mám rád ten pocit, keď vidím šťastných ľudí odchádzať po akcii, keď si čítam ich reakcie alebo keď sa mi podarí zabookovať niekoho, o kom som si myslel, že to nedokážem. Mám rád svojich kolegov a aj všetky chyby, ktoré ten priestor má, lebo sú to výzvy... Všetko sa totiž dá urobiť lepšie. Občas mi vadia oprudovia, alebo ľudia, čo si myslia, že môžu všetko, ľudia s deštrukčnými tendenciami a veľmi mi vadia umelci s pánskymi maniermi, ktorým nie je nič dosť dobré a dávajú to silno najavo. Vadí mi aj zlá akustika v Subclube, ale je na mne, aby som to zmenil. Vadí mi aj smrad a plesne na stenách, ale je na mne, aby som to zmenil. Najviac mi vadí, keď si moji zamestnanci neplnia úlohy, ale aj to je na mne... Aj to musím zmeniť.
Autor: Patrik Marflák
Rozhovor bol pôvodne publikovaný na stránke Breakbeat.sk.
