Stále obľúbenejšia interpretka českej hudobnej scény, Ewa Farna, stihla počas minulého roka absolvovať turné so skupinou No Name, natočiť svoje prvé live CD/DVD a zaspievať slovenskému publiku na Slávikovi. Na čom momentálne pracuje a kam sa plánuje táto pätnásťročná speváčka ďalej uberať vo svojej kariére?
Pomaly to bude už rok, čo sa táto kompilácia dostala na trh, a tak sme sa rozhodli vydať live CD a DVD z jarného turné po Čechách. Špeciálne pre túto príležitosť sa natočil aj videoklip 'Boží Mlejny Melou', ktorý je vlastne zostrih zo všetkých koncertov v kombinácií so zábermi zo štúdia. Práve sa snažím pracovať na textoch a hudbe spoločne so svojim producentom Leškom Wronkom a kapelou, takže zbierame materiál na nové CD.
Prezradíš aj viac o spomínaných textoch?
Snažím sa napísať pár textov na CD určené pre Poľsko. Popri škole je to trocha náročné, ale práve som dokončila jeden, ktorý nie je ani o láske, ani o autách, ani o ničom podobnom. Je to o živote tínedžera bez kamarátov – nevie, čo má robiť a ako si získať priazeň iných. Štýl, akým je to napísané, je zvláštny, no dúfam, že to ľudia pochopia.
Okrem toho si ešte stihla naspievať titulnú pieseň k seriálu Ošklivka Katka a k filmu Camp Rock. Ako si sa k nim dostala?
S prvou ponukou prišla TV Prima, ktorá chcela, aby som naspievala pieseň 'Jaký to je' z autorskej dielne Ondry Soukupa a Gabriely Osvaldovej. Celkovo bola tá skúsenosť pre mňa niečím novým, predsa len človek nenatáča pieseň k filmu alebo seriálu každý deň. V prípade Camp Rock prebehol kasting, kde som spomedzi troch speváčok bola vybraná ja. Konkurenciou boli dievčatá v mojom veku – interpretky z Poľska, ktoré sú v tých končinách známe, no v zahraničí nie sú až tak propagované. Spolupráca bola skvelá a tým, že sa jednalo o projekt Disney, to hovorí samé za seba. V podstate všetky väčšie štáty v Európe, ako Anglicko, Francúzsko, Poľsko, Nemecko a ďalšie, dostali možnosť natočiť vlastný klip a soundtrack, ale v Čechách a na Slovensku je film v pôvodnom americkom znení.
Svoje posledné turné s kapelou No Name si ukončila vystúpením na Slávikovi, ako sa ti s chalanmi hralo?
Naozaj super, bolo to nezabudnuteľné! Slávik bol veľkou bodkou na záver, ktorá stála za to. Chalani sú strašne zlatí a normálni ľudia – možno niektorí z nich sú viac bohémovia, ale to podľa mňa nie je vôbec zlé. Celé to prebiehalo v rodinnej atmosfére, v podstate, ja som sa s Igorom poznala už predtým a bol u nás doma, kde sme konzultovali veci ohľade duetu 'Prvá'. Už na skúške to vyzeralo dobre a na live prenose to vyšlo úžasne, veď ste to videli sami.
Slovenské, české a poľské publikum sú rozdielne – v čom vidíš rozdiel ty?
Celkovo hráme najmä v Čechách, kde pôsobíme od začiatku. Teraz sa snažíme viac orientovať aj na Slovensko a Poľsko, no v Poľsku sme ešte nemali žiadne väčšie koncerty alebo akcie. Každopádne si ale myslím, že ako Slováci, tak aj Poliaci sa vedia lepšie zabávať, než Česi – sú viac impulzívni a spontánni. Naproti tomu je zaujímavé, že ak ste niečím "trápny" v zahraničí, tak v Poľsku sa to stáva veľkým hitom. Práve dokonca prebiehajú jednania o ďalšom koncertnom turné, ale ešte nie je nič isté, takže bližšie informácie zverejníme na jar, no dúfame aj v pár vystúpení na Slovensku.
Spievaš od svojho ranného detstva, nemáš pocit, že ti niečo ušlo?
Myslím si, že mám ešte celý život pred sebou, takže určite nie. Som rada za to, čo je, a že mám možnosť spievať, keďže to nemá každý a v takomto mladom veku už vôbec nie. Keď prišla ponuka, tak sme si s rodičmi povedali – prečo nie a ono to vyšlo. Celkovo spev má svoje kladné aj záporné stránky, ale to asi každá práca.
Čo ale zmeny v hlase?
Tie sú asi to najnáročnejšie v tomto období. Pomaly si na koncertoch začínam uvedomovať, že spievam texty, ktoré som spievala v dvanástich – teraz mám pätnásť a je to už o niečom inom. Inými slovami musíme častejšie dopĺňať materiál, lebo je pre mňa dôležité interpretovať veci, čo sú mi blízke – texty so Supermanom už naozaj nie sú to, na čom by som bazírovala (smiech). Zmeny v hlase cítim každým dňom silnejšie a niekedy z toho vychádzajú naozaj absurdné príhody. Pred rokom som napríklad spievala v televízií na playback 'Měls mě vůbec rád' a ten detský hlas vyznieval prinajmenšom zvláštne – aspoň mám argumenty na to, že playback nechcem (smiech). Okrem toho sa snažím chodiť k tzv. hlasovému hygienikovi, ktorý je niečím trochu iným ako hlasový pedagóg: neučí spievať, ale učí techniku na šetrenie hlasiviek a rozširovanie rozsahu nahor i nadol. Mrzí ma ale to, že k nemu chodím strašne málo, keďže býva v Prahe a cestovanie tam je pri nabitom rozvrhu takmer nemysliteľné.
Ako si sama povedala, máš 15, čomu by si sa rada venovala neskôr?
Určite plánujem pokračovať v speve, pričom by som rada ostala pri žánri, ktorý robím teraz, prípadne sa ešte viac posunúť k naozajstnému rocku a ozvláštňovať ho – napríklad kombinácie s prímesou elektra, R&B alebo retra. Teraz hráme pop rock, no rada by som vyskúšala vystúpenie v jazzovom klube alebo nejakú alternatívu.
Okrem toho, že spievaš, učíš sa hrať aj na bicie - plánuješ pridať ďalšie nástroje?
To je pravda, sedela som za nimi nejaký čas a môj bubeník ma naučil niečo málo, čo som potom zahrala na koncerte. Bicie som si kúpila domov a je to super vybitie energie, keď mám toho dosť a potrebujem sa odreagovať. Teraz som si dala novoročné predsavzatie, že si splním môj sen a naučím sa hrať na gitaru. Okrem toho sa vraciam ku komponovaniu, keďže by som rada viac skladala – snažím sa zopakovať si všetky noty, oktávy, tóniny a podobne.
Aký je tvoj vzťah s manažmentom, keďže ti na turné svojim spôsobom nahrádzajú rodinu?
Na Vianoce sme napríklad spolu s manažérkou nakupovali darčeky a je to jednoznačne fajn. Jednak máme medzi sebou istú pracovnú bariéru, no taktiež je to vrúcny osobný vzťah, čo je dobré a najmä dôležité. Samozrejme existuje istá zdravá miera, ktorá oddeľuje tieto dve roviny – Lešek Wronka príde k nám a rozprávame sa o biznise, no aj o tom, čo máme nového a či je všetko v poriadku. Celkovo sa pohybujem vo svete starších ľudí, no moja kapela tiež nie je až taká dospelá a aj napriek tomu, že majú všetci viac ako 18, tak je s nimi sranda – sú to proste "hráblí kluci".
Ako ťa ale vníma tvoja veková kategória v škole?
Tam si vynahrádzam práve to, že sa pohybujem medzi dospelými v tvrdom biznise. Vyslovene sa "vyblbnem" s kamarátmi v mojom veku a oddýchnem si od celého toho kolotoča. Rodičia sú s priemerom známok spokojní, takže môžem byť rada aj ja. V budúcnosti plánujem ísť na vysokú, ale ešte neviem presne na akú – momentálne je to spev a "normálna práca" 50 na 50 – uvidím časom. V ohľade spolužiakov je to o dosť iné ako na základnej škole, kde ma všetci poznali od malička a aj napriek tomu, že som sa zrazu objavila v nejakom časopise, brali ma stále tak isto. Teraz si musím dávať pozor na to, kto ma berie ako Ewu Farnu a kto ako Ewu z vedľajšej triedy.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Magdaléna Vinterová - Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Ewa Farna
