Len nedávno vydali album 'Pod parou', zúčastnili sa súťaže Eurovision Song Contest 2009, odohrali niekoľko klubových koncertov a rozmýšľajú nad vydaním dvojalbumu na USB kľúčoch - reč je o legende slovenskej hardcore-punkovej scény, kapele Editor.
Začali sme hrať v roku 1988, takže existujeme viac ako 20 rokov, no vo svojej podstate sme nič svetoborného nedokázali, čo o sebe nemôže tvrdiť veľa slovenských kapiel.
Ale áno, máš pravdu – prvopočiatky boli štyri demáče spievané po anglicky silne ovplyvnené érou raňajšieho amerického thrash metalu. Na našom prvom albume 'Shut Up' (1994) sme sa pokúsili o crossover – mix metalu a hardcore-punku, kde sme sa stále držali spomínaných anglických textov.
'Realita?' (2004) pre nás ale pripravila novú výzvu a skúsili sme to so slovenskými textami – veď v každej krajine majú nespočet kapiel ako sme my. Vedeli sme, že nikdy nedobyjeme Ameriku, nám je dobre na Slovensku a v Čechách. Keď si vezmeme taký Kabát alebo Team, tak úprimne – kto je na nich zvedavý vo Fínsku alebo v Holandsku? Ten, kto spieva národným jazykom, s výnimkou angličtiny, nemá šancu preraziť v zahraničí.
Nemali fanúšikovia tendenciu pôvodné texty pýtať?
Nikdy. Okrem Editoru hrám ešte v kapele Lunatic Gods, čo je tvrdý alternatívny metal, kde texty posledného albumu 'Ante Portas' (2007) sú taktiež napísané po slovensky. Mnoho platní ide do zahraničia a nikto nepýta anglické preklady. Editor mal vždy protispoločenské texty. Spevák Doctor, ktorý je výhradným autorom textov, veľakrát reže do živého a naši fanúšikovia sa s jeho textami stotožňujú. Cez slovenčinu to ide samozrejme priamočiarejšie.
Keď sme už pri textoch, čo reakcie kompetentných na toľko skloňované 'Stop KDH!'?
Táto pieseň spoločne s 'Červenou Čiapočkou' nás prenasleduje dodnes a asi aj navždy bude. Za 'Stop KDH!' si ale stále stojíme – cirkev a náboženstvo by sa mali starať o pokoj v duši svojich ovečiek a robiť ľudí lepšími, nemali by "pchať svoje ňufáky" do politiky. Samozrejme, na koncertoch zažívame v tomto prípade rôzne kuriozity, keď napríklad ideme do oblasti s väčšou "koncentráciou" veriacich, vždy za nami príde organizátor, aby sme pieseň 'Stop KDH!' nezahrali. Pochopiteľne spravíme úplný opak, no nakoniec nám so smiechom poďakuje, že si to zaspieval spolu s nami.
Neodpustím si, ako sa má 'Červená Čiapočka'?
Je to stále strašná k...a. (smiech)
Metal Age Productions, ODCB Music, Střílek Records, Hirax Records a napokon EMI Music – čím ten prechod k obdobnému vydavateľstvu?
Chalanom som už od začiatku vravel, že keby sme pokračovali vo vydávaní u mňa, ostalo by to na rovnakej úrovni. Treba ísť vyššie a ja som už pre nás s mojím labelom nedokázal spraviť viac v oblasti médií a proma, čím celá kapela pochopiteľne trpela. Práve preto sme oslovili EMI Music a jedno nemenované vydavateľstvo – obe zareagovali kladne, no vybrali sme si prvú možnosť, práve pre vynikajúce zvládnutie distribúcie a reklamy, čo je pre nás smerodajné. Chceme, aby sa ľudia dozvedeli o tom, že máme nový album, keďže našimi starými "undergroundovými" cestičkami, cez weby a e-ziny, by to trvalo veľmi dlho.
Ste "hardcore kapela", takže ako veľmi ste boli 'Pod parou' pri robení posledného albumu?
(smiech) My už sme starí capi a nepotrebujeme sa opíjať v štúdiu a na koncertoch. Keď už, tak riešime malé lokálne žúrky. Celkovo je tá povestná tínedžerská energia preč, no stále je s nami veľká sranda. A úprimne k piesni 'Pod parou' – každý sa potrebuje uvoľniť. Aspoň z toho ľudia majú šou. Je to taká paródia na slovenskú povahu a jej vzťah k alkoholu a iným drogám.
Čo sa teda vo vašich "netínedžerských" kuloároch chystá?
Práve prebieha klubové turné, najbližšie budeme 13.3. v Randale (Bratislava), 14.3. v Bare u Aničky (Hurbanovo), 21.3. v Koloseu (Košice) a 27.3. v Bunkri (Prešov). Hráme až do konca apríla, v máji si vychutnávame zaslúžené voľno, cez letné mesiace sa to zapĺňa festivalmi a všetko dorazíme na jeseň počas mini-turné, na ktorom navštívime mestá, kde sme na jar nestihli prísť.
Okrem toho trocha koketujeme s myšlienkou vydať mp3-kový dvojalbum na nelisovaných nosičoch, keďže máme obrovské množstvo demáčov a nepoužitých piesní, ktoré by bolo škoda nechať zapadnúť prachom. Uvedomujeme si, že mladí ľudia už nepotrebujú CD škatuľku alebo booklet, a tak sme rozmýšľali o distribúcií na USB kľúčoch.
Kolujú informácie, že nový klip by sa mal objaviť už onedlho, a to opäť pod taktovkou Martina Ferka...
To je pravda, Martin je náš klipový guru – robil už aj veci pre Lunatic Gods a jeden malý pop-rockový projektík zvaný Nothing či Luboslavovu (druhý gitarista Editoru) kapelu Digitus in Recto. Najväčšou výhodou je, že to stojí v porovnaní s podobnými americkými animovanými klipmi menej peňazí a kvalitatívne je to na úrovni natáčania s drahými kamerami, ktoré väčšinou v slovenskom prevedení aj tak dopadnú ako trápna divadelný inscenácia. Klip by mal byť ku skladbe 'Pod parou'. Dokonca teraz sa na Youtube objavil aj klip k našej piesni 'A.C.A.B.'. Tá pieseň sa zvláštnym spôsobom uchytila medzi množstvom ľudí, no rád by som podotkol, že v nej nenadávame na všetkých policajtov - hovoríme len o tom, aby nezneužívali svoju moc a neriešili si v službe cez nevinných ľudí svoje komplexy.
S tým je priamo spätá komunita, ktorá navštevuje koncerty – je vám lepšie na punkových alebo metalových akciách?
Chceme ľudí, s ktorými sa bude dať prostredníctvom našej hudby rozprávať – je v zásade úplne jedno kam sa radia. Na druhú stranu pozorujeme, že postupne ustupuje radikálny punk typu '77 – kohúty, číra, umelé pózy, rozbíjanie fliaš a bitky. Ide nám o dobrú hudbu a pozitívnu atmosféru. Stále vyhlasujem, že nech sa alkoholu nechytajú ľudia, v ktorých prebúdza agresiu a negatívne reakcie. Sme schopní hrať aj pre bezdomovcov, len nech je v sále tolerancia a dobrá nálada.
Okrem tvojich hudobných aktivít si hlavou Hirax Records a Hrom Records, vydal si už druhú knihu a funguješ ako bloger – čím nás ešte prekvapíš?
Ktovie? (smiech) Ono, najlepšie je, keď človek robí to, čo cíti jeho vnútro. Robím si veci sám – nikto mi do toho "nekecá" a ak sa nakoniec niečo pokazí, môžem viniť len a len seba. Čo sa týka kníh, založil som knižné vydavateľstvo Hladohlas Group. Rád by som dal možnosť aj mladým ľuďom – mám vyhliadnutých niekoľko autorov, ktorým chcem vydať básnické zbierky. To smerovanie by malo byť aspoň z časti podobné ako moje – nech otvárajú ľuďom oči, pomáhajú im a najlepšie ak je to z reality. Hudobne sa snažím podať pomocnú ruku našim kamarátom z Wayd, Pagan Spirit, Dysanchely a ďalším skupinám z punk a HC scény. Vydanie CD je pre mňa v tejto dobe napaľovania a sťahovania muziky z webov raritnou záležitosťou, v podstate je to pomaly tovar určený len pre zberateľov. CD-čka sa pomaličky dostávajú tam, kde sú platne.
Tým chceš naznačiť, že sa pod hlavičkou Hirax Records objavia na trhu vinyly?
Celosvetový trend je vidieť už dávno – "fajnšmekri" si kúpia temer všetko, čo vyjde na tomto typu média, a tak som sa začal zamýšľať i nad možnosťou vydať týmto spôsobom Editor, Lunatic Gods či iné slovenské kapely. Platne sú pre mňa niečo posvätné – pamätám ešte časy "čiernej burzy" v Ostrave – baterky, tma, svietenie na CDčká, razie, úteky... Vinyly majú v sebe okrem kvalitného analógového záznamu aj niečo mystické, čo nemá žiadny iný nosič – takže áno, je to možné.
Čo tvoje spisovateľské aktivity?
Koncom minulého roka mi vyšiel druhý román 'Kým nás láska nerozdelí: Hľadania' – je to vlastne jeho prvý diel. Druhý, s rovnakým názvom vyjde 15.5.2009. Okrem toho je na pláne ešte cestopis z môjho pobytu v panamskej džungli medzi Indiánmi a napokon by sa v decembri mal na trhu objaviť môj tretí román a prvá básnická zbierka. Na pláne toho mám ešte viac, než dosť.
Prezradíš nám názov spomínaného románu?
Hlavný hrdina celý čas opakuje vetu – "Všetko je naopak." Politici hovoria o šírení lásky a pritom dávajú miliardy na zbrojenie, ľudia chcú milovať, ale vydierajú a žiarlia – všetko sa proste deje naopak. Na konci je myšlienka, ktorá sa vlastne stala aj názvom – 'Všetko je ako je'.
Chcem tým povedať, že náhody neexistujú a všetko sa bude diať práve tak, ako sa má - celé je to kvôli tomu, že neustále zaspávame. Ja sa snažím veci ohľadne pochopenia, prijatia, odpustenia a dokonca aj poďakovania za každý bodnutý nôž do chrbta (buď od mojich anjelov - "zobúdzačov", teda v ľudskom mylnom preklade "nepriateľov", či od povinne navolených prekážok smerujúcich k môjmu duševnému rastu, teda v ľudskom mylnom preklade "osudu, náhody") doviesť do úplnej dokonalosti, a to tak, že vo mne nezostane žiaden zvyšok negatívnej emócie. Žiaľ, väčšina ľudí súhlasne prikývne hlavou, ale múdre slová zostanú za bránami kostolov a v zatvorených knihách. Nič sa však nedeje, život im bude opakovane podsúvať tie isté problémy, až kým nepostúpia do ďalšieho "levelu".
Moje knihy sú ako vejár - od extrémnych nepekných udalostí, ktoré by mohli bigotne vychovanému človeku pripadať viac ako nestráviteľné, nechutné a s náznakom pornografie, až k pozitívnemu vrcholu opisujúceho Boha, lásku, pravdu, svetlo, nájdenie svojho osobného životného naplnenia so snahou postrčenia, aby ľudia objavili svoje šťastie sami v sebe. Každý z nás je bunka Boha, cez náš rast stúpa aj celovesmírne podvedomie, silnie samotný Boh. Je to vyšpekulované veľmi krásne a planéta Zem je na tento duševný vývoj viac, než dobre predurčená. Preto vstaňme z prachu a napriek tomu, že plačeme, sa usmejme. Kto tak učiní, lúče tepla si k nemu nájdu cestu.
Ľudia ma často prirovnávajú ku zvláštnemu mixu Coehla a Matkina – rozprávam stále o tom istom, zmena je len v uhle pohľadu. Stále ľuďom šepkám, nech dosiahnu svoju harmóniu a vnútorný úsmev sami. Nech sa nespoliehajú na peniaze, postavenie, kňazov, rodičov a ani partnerov. Keď sa sami naplnia šťastím a pokojom, nič ich už nezrazí k zemi. Postupnosť je jednoducho povedaná, ale ťažko vykonateľná: prijať samého seba takého, aký som, začať milovať samého seba z čoho sa automaticky poprie hlad po umelej láske a očakávanie lásky od druhých. Partnera a následne aj celý svet začnete ľúbiť čistou a úprimnou láskou. Ustane Niagara pojašených myšlienok v hlave, prestanete sa vŕtať v minulosti a zastavíte plánovanie a žitie v budúcnosti, ktoré prináša len sklamania. Plnohodnotne začnete prežívať prítomnosť a každá pojašená maličkosť vás naplní radosťou - spev vtákov, farby kvetov, úsmev ostatných ľudí. Stanete sa generátorom pozitívnej energie, rozžiarite okolie, zapálite vatry prirodzeností a naša planéta sa premení na raj.
Nepočúvajte cirkevné omáčky typu: "Potom a tam", Hirax hovorí: "ŽITE ŠŤASTNÝ ŽIVOT TERAZ A TU!" Peklo neexistuje. Peklo je maximálne tu na Zemi, kde si odpykávame tresty za hriechy minulých životov (niekto to nazýva vyrovnávaním karmy, ja nazývam život škôlkou, kam sme sa prišli učiť a zdokonaľovať - na pádoch a bolestiach). S tým peklom som to vymyslel pre negatívne mysliacich. Stále je to ale lepší variant ako slepo veriť výmyslom cirkevným hodnostárom, ktorí ponúkajú iba dočasné medikamenty.
Nie je tomu dávno, čo si sa vrátil z Indie – čo si si odtiaľ priniesol?
To, že som toho toľko precestoval, mi otvorilo oči – priniesol som si z tejto čarovnej krajiny ohromné množstvo právd. Jedna z nich je, že ten, kto nebol v Indii, necestoval. Je to zázračná a zvláštna krajina a aj skúsený cestovateľ tam dostane vyslovene "na hubu". Keď sa povie, že niečo je teplé, tak to teplé určite nie je a to isté platí absolútne vo všetkom. Všetci sme milionári – tam ľudia spávajú na chodníkoch, nemajú nič, len jednu deku a igelitku pod hlavou. Je to iný svet s inými pravidlami – všetko je akoby "porušené".
Stala sa mi taká zvláštna príhoda, pri odpisovaní na maily v internetovej kaviarni - rozruchom bola už len farba mojej pleti, keďže "biely muž" je pre nich raritou. Po chvíli tam ku mne prišiel majiteľ a nesmelo sa ma opýtal, či by som nemohol zapnúť nejakú erotickú stránku z našej krajiny - do piatich minút mi za chrbtom stálo asi 5 Indov, ktorí nevedeli odtrhnúť oči od obrazovky. Ich ponímanie vzťahov a sexu je tam dosť odlišné, a tak keď som odchádzal, musel som tú stránku vypnúť – akoby som ten "hriech" vykonal ja a oni to videli len náhodou. India je proste zvláštnou krajinou...
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Editor.sk
Súvisiaci interpreti: Editor
