Košická alternatívna formácia Kolowrat, ktorá pôsobí na našej hudobnej scéne už od roku 1999, vydáva dnes (1.4.) vo vydavateľstve Slnko Records nový album 'Slnko je vo veži', ktorým sa pokúsi nadviazať na úspešný a kritikmi kladne hodnotený debut 'Vrany sa vracajú'. O kapele, novom albume, pripravovanom turné a aj mnohom inom sme sa porozprávali s lídrom, textárom a spevákom Kolowratu Rasťom Rusnákom.
Peťo Lorko (gitara), Igor Holéczy (basa) a ja sme v kapele od začiatku. Akordeonista Bohuš Macek nastúpil po tom, čo z kapely odišla huslistka Dáša Bratková. Dáša vtedy skončila školu a jej život sa ubral iným smerom, no na prvom albume ešte prišla dohrať svoje party. Zuzka Ďurčeková za bicími nahradila Blonda, keďže ten musel po prvom albume na dlhší čas odísť kvôli práci. Gitarista Pajky (Robo Rímsky) nastúpil len teraz na jeseň, keď nám na pár koncertov vypadol Bohuš. Bolo to mienené ako záskok, ale Pajky perfektne zapadol a šiel s nami do nahrávania druhého albumu už ako plnohodnotný člen.
Debutový album 'Vrany sa vracajú' vyšiel až po siedmych rokoch existencie kapely. Čo všetko albumu predchádzalo?
Prvé roky to boli klasické detské choroby - formovanie zostavy, skúšanie a váhanie, či s tým už vyjsť von alebo ešte počkať. Nasledovali prvé demá s veľkým očakávaním a následným sklamaním z odozvy. (smiech) Neskôr prišlo živé hranie a hľadanie koncertnej dvojičky, prvé recenzky a pár pozitívnych ohlasov v printových médiách a prekvapenie, že si o nás niekto môže myslieť to isté, čo my (smiech).
Kapela sa postupne formovala, čo vyvrcholilo našim smerovaním k Slnku. Naše posledné demo, ktoré sa stalo základom pre debutový album, sme už poslali iba Šine a dúfali, že povie áno. A stalo sa.
Má hudba, akú hráte dostatočné zázemie, či už v Košiciach alebo na Slovensku? Je dostatok možností na koncertovanie?
Neviem, či to dokážem posúdiť. Povedať jednoducho, že to nie je žiadna sláva by mohlo rovnako dobre vypovedať o stave kultúry na Slovensku, ale i o našej kvalite, či nekvalite. Určite ešte nepatríme ku kapelám, ktoré sú zárukou nabitého klubu. A keďže sa všetko prepočítava na peniaze, má to vplyv i na počet koncertov. Ale možnosti na hranie určite sú.
A čo publikum?
Ľudia, tí sú nevyspytateľní. Niekedy ich príde dosť, niekedy menej a my nedokážeme postihnúť žiadny racionálny dôvod, prečo je to tak.
Akým spôsobom vznikajú skladby? Sú zhudobnením Tvojich textov, píšeš slová k hudobnému motívu alebo to všetko vzniká spontánne na skúšobni?
Väčšinou je text najprv a hudba vzniká tak popri ňom alebo až následne. Ale stáva sa i to, že text vzniká na už hotový hudobný motív. Keď sú nejaké nápady, väčšinou si na ne sadneme s Peťom a spolu ich dokončíme. Kapela im následne dá tú svoju konečnú pečať. Uvidíme, ako to bude do budúcna. S príchodom Pajkyho dostáva kopec procesov v kapele novú tvár, čo je veľmi dobre. Možno sa zmení i náš prístup k skladaniu piesní.
V relácii Ladí neladí ste vystúpili s brnenskými Květmi, s ktorými ste vytvorili zaujímavú dvojicu. Neláka Vás vytvoriť koncertnú dvojičku s nejakou kapelou?
Vždy sme mali snahu nájsť si takú spriaznenú kapelu na spoločné hranie. Med, Živé Kvety, Duben v Pešti, Posledné decembrové dni..., všetko vydarené pokusy čo sa týka kapely, ale žiadna dlhodobá koncertná spolupráca nikdy nenastala. Myslím, že to ani nemôže normálne fungovať, pokiaľ sú tie kapely každá z iného mesta. A čím sú vzdialenosti väčšie, tým je spoločné hranie vždy náročnejšie na čas a peniaze, koncerty sa ťažšie dohadujú. Každá kapela ide v prvom rade sama za seba a svojou cestou. Niekedy sa tie cesty pretnú a ak sa to podarí a nás to obohatí, sme za to veľmi vďační. Ale aby som odpovedal na otázku, už takú dvojičku nehľadáme. Ak to príde samo, uvidíme...
1. apríla vychádza druhý album 'Slnko je vo veži'. Kde ste ho nahrávali, ako dlho a kto všetko na ňom spolupracoval?
Nahrávali sme ho prvý januárový týždeň v Prahe, v štúdiu Jámor Ondřeje Ježka. Spolu s Ondřejom na nás „dozeral“ ešte Dano Salontay z Longitalu. Okrem toho, že sa obaja na albume producentsky podieľajú, každý i hosťuje v jednej z piesní. Album sa potom mixoval po zvyšok januára.
Fungujete už od roku 1999 a máte na konte dva albumy. Je to veľa alebo málo?
Keď to človek vníma tak, že je to jedna dekáda existencie, zdá sa to byť málo. Ale keď pominiem prvé roky formovania sa, zdá sa mi to v poriadku. Náš prvý album prišiel v dobe, ktorú sme vtedy vnímali ako „najvyšší čas“. Dnes viem, že prišiel tak akurát, keď sme naň boli pripravení. Ani s druhým albumom sme sa neponáhľali. Ale teraz sa vezieme na šťastnej vlne, pretože cítime, že sme ponúkli to najlepšie, čo v nás v tejto chvíli je.
Zajtrajším koncertom v prešovskej Christianii začína Vaše turné s kapelou Lublau, na ktorom spropagujete svoje nové albumy. Je to po prvýkrát, čo podniknete takúto rozsiahlu šnúru po Slovensku?
Áno, desať koncertov v priebehu dvoch mesiacov sme ešte nehrali. Dá sa povedať, že s Lublau ideme každý svoje turné, ktoré sa na siedmich koncertoch prelína a zvyšok si ideme po svojom. Krstiť album budeme v bratislavskom Randale 23.apríla a hosťom budú Hvozd a verím, že svoj part si príde odohrať i Dano Salontay.
Čo od tohto turné očakávaš?
Ja hlavne dúfam, že odohráme dobré koncerty z ktorých nám zostane dobrý pocit a že pomôžeme dostať náš nový album viac medzi ľudí.
Kam siahajú ambície Kolowratu?
Nemáme žiadny jasný plán. Existuje len tá ťažko pomenovateľná túžba po spätnej väzbe, akú má asi každý, čo niečo tvorí a verejne prezentuje. Ja sám si želám, aby nám tá šťastná vlna vydržala čo najdlhšie a stihla sa i pretaviť do tvorivej energie. Dúfam, že sa nám podarí ďalej skladať piesne, na ktoré budeme hrdí a hrať koncerty, na ktorých nám odozva publika dá ten potrebný boxer do pleca so slovami „hej kámo, robíš to dobre“.
--
Autori: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Foto: Jaroslav Vaľko (1), Juraj Cagáň (2,3)
Súvisiaci interpreti: Kolowrat
