Slovenskú hudobnú legendu Pavla Hammela čaká pracovne náročný rok. Vlastne pre neho začal už koncom toho minulého, kedy pokrstil výberový album skupiny Prúdy. Aktuálne sa s kapelou pripravuje na veľké narodeninové česko-slovenské turné, keďže v decembri oslávi okrúhle 70. narodeniny.
V decembri uzrel svetlo sveta nový kompilačný album Pavol Hammel a Prúdy - The Best Of, ktorý práve v deň vašich narodením začiatkom decembra slávnostne pokrstili Kamila Magálová a Kamil Peteraj. Médiá ho označili ako prvú výberovku v 50-ročnej histórii skupiny Prúdy. Je to naozaj tak? Veď výberových albumov Prúdov sa v minulosti objavilo niekoľko (napr. v rokoch 1982, 1992 alebo 2011)
Do istej miery je to s tými výberovkami pravda. Pred siedmimi rokmi napríklad vyšla kompilácia The Best of Pavol Hammel, ktorú si možno pamätáte podľa obalu s červeným warholovským dizajnom s mojím portrétom, ktorý namaľoval dcérin kamarát na moju päťdesiatku. Staršie pesničky som vtedy nanovo nahral s príležitostným zoskupením hudobníkov.
Aktuálny album je prvou výberovkou výlučne z tvorby Prúdov, ktorú sme si zostavili sami. Súčasní členovia kapely, v ktorej okrem mňa aktuálne pôsobia ešte dvaja pôvodní spoluhráči z čias jej vzniku na konci 60. rokov (Fedor Frešo a Fero Griglák), sa zhodli na tom, že práve teraz je ten správny čas. Aj keď je pravda, že Prúdy sa vlastne nikdy nerozpadli. Tak ako sa približne v sedemročných periódach obnovovala moja spolupráca s Mariánom Vargom a ďalšími hudobníkmi, tak ožívali aj Prúdy, hoci v rôznych zostavách. Prúdy predstavujú ochrannú známku muzikantov, ktorí boli a sú ochotní pod ňou hrať.
Vaše slová potvrdil nedávno aj Fedor Frešo. Podľa neho sa Prúdy nemôžu rozpadnúť, môžu len hrať alebo nehrať. Okrem neho aktuálne hrajú v Prúdoch aj ďalšie známe osobnosti. Ako vzniklo práve takéto zloženie?
S touto partiou hudobníkov som absolvoval v lete a na jeseň minulého roka krásne koncerty, okrem iného aj v obnovenom nitrianskom amfiteátri na Agrokomplexe a v žilinskom Dome odborov. A zistili sme, že nám to spolu skvelo ladí. Nemožno sa tomu ani čudovať, veď basgitarista Fedor Frešo a gistarista Fero Griglák ako piliere Prúdov predstavujú dlhodobo vysokú kvalitu, Igor "Teo" Skovay je od väčšiny členov v kapele o niečo mladší, lebo podľa môjho názoru bubeník musí byť mladý, aby vládal búchať, no a Peter Preložník je vynikajúci multižánrový klavirista, ktorý bez problémov zahrá nielen rock, ale aj džez a všetko, čo potrebujeme. Ja túto zostavu považujem za optimálnu až ideálnu, lebo spĺňa kritériá z hľadisku veku i skúseností.
Vráťme sa ešte k novému albumu. Ak teda Prúdom vyšli v minulosti už nejaké výberové albumy, v čom sa od nich líši ten posledný?
Krátko po revolúcii vyšla jedna výberovka v dovtedy jedinom a čerstvo sprivatizovanom slovenskom vydavateľstve. Jeho vtedajší šéfovia si sami, takpovediac bez opýtania, urobili výber z radových vinylových dlhohrajúcich platní Prúdov a mojich sólových projektov. Mimochodom, spravili celkom dobrý výber, keďže z mojich piesní ani nejde urobiť zlý výber, toľko mám aj s Prúdmi kvalitného materiálu... (smiech). Na rozdiel od tohto albumu je aktuálna kompilácia výlučne našim výberom, teda výberom, na ktorom sme sa v kapele dohodli. Myslím si, že ide o reprezentatívny výber toho najlepšieho, ktorý má súčasne charakter "greatest hits", lebo nechcem oddeľovať piesne ako Medulienka alebo Učiteľka tanca od iných skladieb, mám ich rovnako rád a som na ne patrične hrdý.
Spomínaná Medulienka je pritom jedným z vašich poznávacích znamení...
... A to vznikla ešte v roku 1970, čiže má už takmer 48 rokov! Ľudia si ju pritom so mnou stále stotožňujú. Práve dnes (rozhovor vznikol 17. januára, pozn. red.) sa mi v súvislosti s ňou stala milá príhoda. Keď som vošiel do obchodu s pánskou konfekciou, mladučká predavačka ma privítala slovami: "Jej, Medulienka došla!". Bolo to pre mňa naozaj príjemné zistenie, že o niekoľko generácií mladšia slečna pozná mňa i moju pesničku. Na druhej strane to nie ja až také veľké umenie byť odo mňa mladší... (smiech).
Medulienka pritom nevyšla na žiadnom albume. Prečo?
Pesničku Medulienka sme pôvodne nahrávali len skúšobne. Mala byť súčasťou platne Pavol Hammel a Prúdy z roku 1970, nahrávanej hneď po nevydanej platni Pokoj vám. Medulienka sa potom objavila až na neskorších kompiláciách.
Netušili sme, že Zvoňte, zvonky bude prevratná platňa
Aktuálny výberový album síce obsahuje dvanásť veľkých hitov z celej histórie Prúdov, ale nejde o pôvodné nahrávky. Prečo ste sa rozhodli nahrať ich znovu?
Od 90. rokov vychádzali rôzne reedície dlhohrajúcich platní Prúdov i mojich spoločných projektov s rôznymi hudobníkmi už na kompaktoch v technicky upravenej kvalite. V prípade úplne prvého albumu Zvoňte, zvonky však remastrovanie nebolo možné, lebo platňa bola pôvodne nahratá v mono verzii, a to jednoducho z dôvodu, že v druhej polovici 60. rokov ešte neexistoval stereo zvuk. Preto sme sa rozhodli, že v aktuálnej zostave Prúdov nahráme všetky vybrané staré pesničky znovu, nie však v zmenenej úprave. Chceli sme sa čo najviac priblížiť zvuku a atmosfére pôvodných nahrávok, aj keď by nebol problém prearanžovať ich. Okrem tohto technického hľadiska o tom rozhodol aj úplne prozaický dôvod, a to vysoké náklady, ktoré by si odkup vydavateľských práv za účelom vydania kompilácie vyžiadal.
Podľa akého kľúča ste so spoluhráčmi vyberali pesničky na album?
Komplikovane... Pri rozhodovaní o výbere piesní sme použili zásadu demokratického prístupu, čo znamená, že každý z kapely si mohol povedať svoj názor, a ja som ten výber potom zostavil bez ohľadu na ich názory (smiech). V tejto súvislosti mi napadol môj obľúbený výrok: "Ak budem chcieť vedieť tvoj názor, tak ti ho poviem". Ale vážne - na konečnom zozname pesničiek sme sa nakoniec všetci zhodli, je to podľa nás reprezentatívny výber. Samozrejme, lepšie by sa vyberalo, ak by tých skladieb mohlo byť na albume dvakrát viac.
Zdroj: Vladimír YurkovičAktuálna zostava skupiny Prúdy
Ak súhlasíte, zaspomíname si na časy minulé, keď jednotlivé piesne vznikli. Najstaršími na výberovom albume sú dve piesne z legendárneho albumu Zvoňte, zvonky, ktorý je považovaný za jeden zo základných albumov modernej slovenskej populárnej hudby. Ako vznikal?
Boli to úžasné časy 60. rokov, éra hippies... Vôbec sme netušili, že to bude prevratná platňa. Nebolo to však vždy až také poetické, ako sa to môže z dnešného pohľadu zdať. Album totiž nevznikol naraz, ako to funguje v súčasnosti. Vtedy sa nechodilo do štúdia, že máme pripravený materiál a ideme natočiť platňu. Jednotlivé nahrávky pre album Zvoňte, zvonky vznikali postupne asi dva roky pred jeho vydaním v roku 1969. Nahrávacie štúdiá existovali len v rámci Československého rozhlasu a ten mal zriadenú komisiu, ktorá rozhodovala, či sa niečo nahrá alebo nie. Komisii sme nosili texty, nahrávky na páske aj v notách na posúdenie. Výhodou pre nás, vtedy 18- a 19-ročných chalanov bolo, že sme všetci mali hudobné vzdelanie, takže sa na nás členovia komisie pozerali zhovievavejšie. Takto sme postupne nahrali, myslím, až 25 piesní, z ktorých sme na prvý album vybrali dvanásť.
Album Zvoňte, zvonky je osobitý nielen skladateľským vkladom Mariána Vargu (zložil hudbu k ôsmym piesňam a v jednom prípade je spoluautorom), ale aj po textovej stránke. Tretina textov je z pera výraznej osobnosti slovenskej kultúry tých rokov, Ruda Skukálka, na ktorého sa neprávom akosi zabudlo.
Rudo Skukálek zohral v prípade Zvonkov veľmi dôležitú rolu. Nielenže zložil úžasne nadčasové texty, ale pomohol výrazne tomu, aby album vznikol. Bol totiž aj členom spomínanej lektorskej komisie v rozhlase. Zastal sa Prúdov napríklad pri zdôvodňovaní toho, ako som pri spievaní ohýbal pravidlá slovenčiny. Nebolo vtedy ľahké presadiť, že na krátku slabiku sa môže držať tón aj dlhšie. Pritom vo folklóre je to celkom prirodzené. Považujem ho za otca moderného slovenského textárstva, veď dovtedy bola móda spievať len po anglicky. Žiaľ, po jeho emigrácii, keď nastúpil do rádia Slobodná Európa, boli výlisky Zvonkov stiahnuté z predaja a album sa znovu objavil v obchodoch až po revolúcii.
Spomenuli ste, že pôvodne ďalšou, ktorá mala po Zvonkoch nasledovať, mala byť dlhohrajúca platňa Pokoj vám, ktorá však nevyšla a objavila sa v podobe CD až v roku 1998. Čo sa vtedy stalo?
Bolo to v čase, keď bol Marián Varga na odchode z Prúdov. Novú platňu som nahrával už len s Fedorom Frešom a Vladom Mallým. Táto však bola zakázaná a master sa dokonca niekde stratil. Spisovateľ Peter Pišťanek, veľký fanúšik a znalec Prúdov, album po čase opäť poskladal z raritných demonahrávok a z archívov rozhlasu a nechal ich zreštaurovať.
Znamená to, že sa nekonala žiadna tragédia, pokiaľ ide o vaše vzťahy s Mariánom Vargom po jeho odchode z Prúdov?
Marián už oficiálne nebol v Prúdoch, keď som mu zavolal, či by nenahral sólo do pesničky Horiaci dom. On prišiel a nahral ho, nebola tam žiadna nenávisť alebo hnev. A takto bolo aj neskôr, veď vždy nás nejaký môj alebo jeho projekt dal dokopy. Nakoniec, Marián bol ten, ktorý od začiatku presadzoval, aby som v Prúdoch spieval práve ja, pretože mu môj štýl spevu najviac vyhovoval. Opačná situácia nastala, keď Collegium Musicum nahrávali platňu Konvergencie v štúdiu na dnešnom Jakubovom námestí, neďaleko ktorého som vtedy býval. Chlapci potrebovali naspievať nejaké party na túto platňu a poslali za mnou neskoro v noci manažéra Vila Vaškoviča, aby ma prehovoril. Neváhal som a za dvadsať minút to bolo nahrané.
Z oficiálne druhého albumu Pavol Hammel a Prúdy z roku 1970 ste na výberovku nahrali Stromy a Koče plné ruží, svojím charakterom dosť odlišné piesne.
Platňu sme nahrávali už v novom zložení Prúdov, vrátane v tom čase len 15-ročného Fera Grigláka, ktorý do skupiny priniesol rockového ducha a súčasne sme v ňom získali aj nového skladateľa. Práve v piesni Stromy sa tvrdší, až psychedelický zvuk, ako sa vyjadril Peter Pišťanek, naplno prejavil. Koče plné ruží je naopak veselá popová pesnička, podobne ako napríklad Hermína.
V roku 1975 vyšiel album Hráč, ktorý mal veľký ohlas. Obsahuje niekoľko hitov, okrem iného aj Učiteľku tanca, ktorá doslova zľudovela...
Album Hráč obsahuje viac dobrých piesní, napríklad Zimuška, Mladosť... Učiteľku tanca sme zložili s Borisom Filanom pre slovenský televízny seriál Prípad Gabriela. V tom čase som ako vojak pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore a piesne sme nahrávali počas mojich vychádzok a dovoleniek. Nemali sme dosť materiálu, tak sme na platňu zaradili aj Učiteľku tanca. Ľudia to presne pochopili a zobrali ako srandu, k čomu prispelo aj vtipné video renomovaného režiséra Jána Roháča. Inak, prekvapilo ma, že v bývalej NDR alebo Poľsku to bol ešte väčší hit ako u nás.
Pieseň Podnájom, ktorá najnovší výberový album otvára, reprezentuje platňu Stretnutie s tichom z roku 1978.
Album Stretnutie s tichom so mnou nahrávali vynikajúci hudobníci z jazz-rockovej formácie Fermata, v ktorej v tom čase hral zhodou okolností aj Fero Griglák. Aj to potvrdzuje moje slová, že odchody a príchody hudobníkov neznamenali koniec sveta, aj keď v čase vzniku prvých Prúdov nám to tak pripadalo. Nakoniec sme sa aj tak stretávali v rôznych zostavách pri nahrávaní v štúdiu alebo koncertných šnúrach. Málo je napríklad známe, že ešte pred štartom hviezdneho obdobia Modusu Janka Lehotského ma jeho členovia sprevádzali na turné pod krycím menom Prúdy. Potvrdením toho je aj účasť muzikantskej partie na nahrávaní albumu Faust a margaréty (1980, pozn. red.), ktorého sa okrem Vargu, Grigláka a Hájka zúčastnili aj Laco Lučenič, Jaro Filip alebo Dežo Ursíny. Túto platňu na výberovke reprezentuje pieseň Keď pavúk svoje siete dotká.
Mimochodom obľúbená pesnička Petra Nagya...
(smiech) Aj moja! Keď Kamil Peteraj oslavoval sedemdesiatku, tak mu ju Peter na narodeninovom koncerte aj zaspieval.
Pieseň Cirkus Leto bola hitom na Kube
V čase, keď ste nahrali svoj 10. album Čas malín (1981), ste mali Kristove roky a k tomu už status legendy slovenskej populárnej hudby, aký dovtedy snáď nikto na Slovensku nemal. Ako na tie časy spomínate?
Ľudia si na platňu Čas malín možno spomenú podľa verša "...pri poslednom litri vína...", ktorý patrí ďalšej zľudovelej piesni ZRPŠ. Nemôžem za to, že práve tieto piesne sa stali masovými hitmi, jednoducho si ich ľudia obľúbili. Podobne je to s pesničkou Cez plece, ktorú si väčšina pamätá podľa úvodných slov "...už sa chlapec z detstva poberá...".
Pre výberovku ste však z platne Čas malín vybrali inú dvojicu piesní, Chlapci z mesta a lýrovú Cirkus Leto.
Bolo ťažké z tejto platne spravodlivo vybrať, okrem spomínaných songov tu bol ešte Prvý bozk, ktorý bolo možné začiatkom 80. rokov často počuť z rádia. S pesničkou Cirkus Leto mám spojené nezabudnuteľné spomienky. V rámci vtedajšej kultúrnej výmeny sme vystupovali spolu s inými spevákmi a skupinami na Kube. Koncerty sa konali na veľkých bejzbalových štadiónoch. Cirkus Leto vďaka svojmu rytmu a melódii sa u nich stal absolútnym hitom, na pódiu ho s nami pred desiatkami tisícov divákov hrali miestni hudobníci, ktorí búchali do všetkých možných bicích nástrojov, aké u nich existujú - perkusie, kongá, bongá, djembe...
O rok ste znovu získali bronzovú Bratislavskú Lýru, tentoraz za titulnú pieseň albumu Dnes už viem, ktorú ste zaradili aj na výberovku. Čím bolo hudobne zaujímavé toto obdobie?
V tom čase sme sa pripravovali na nahrávanie spoločnej platne s legendárnou maďarskou rockovou skupinou Locomotiv GT s jej nemenej známym lídrom Gáborom Presserom. Žiaľ, projekt nevyšiel kvôli nesúhlasu vydavateľstva, s ktorým mali exkluzívnu zmluvu. Nakoniec sa nám podarilo na platňu Dnes už viem spoločne nahrať aspoň jednu jeho pesničku Túlavý psík s textom Borisa Filana. S Gáborom, ktorý je už roky aktívny ako sólový spevák a hudobník, sme však stále v priateľskom kontakte.
V roku 1983 ste tiež pripravili spomienkový koncertný program vo vtedajšom bratislavskom Štúdiu S. Na základe vlastnej skúsenosti viem, že sa naňho len veľmi ťažko dali zohnať lístky...
Od vzniku Prúdov vtedy uplynulo 20 rokov, tak som dal dokopy členov skupiny z rôznych období, vrátane Mariána Vargu, a pripravili sme program s najväčšími hitmi pod názvom Prúdy 1966 - 2000. Program mal u divákov veľký úspech, vystúpenia bežali niekoľko mesiacov a stále boli vypredané...
Spomínam si, že osobitne študenti radi chodili na tento program. Práve v ich komunite na internátoch bola v tom čase obľúbená pesnička Margaret Steiffová. Sprevádzal ju tieň tajomna, dokonca sa o nej šírili chýry, že je z nejakých neznámych dôvodov oficiálne zakázaná. Viete teraz po tých dlhých rokoch uviesť veci na správnu mieru?
Počul som o jej obľube medzi vysokoškolákmi aj o týchto mýtoch, ale naozaj neviem, z čoho alebo prečo vznikli. Margaret Steiffová bola historická postava z druhej polovice predminulého storočia, ktorá pochádzala z nemeckého Goenningenu. Bola to životom ťažko skúšaná žena, ktorá dala svetu plyšového medveďa, dnes známeho ako Teddy. A o nej je tá pesnička. O jej živote asi pred desiatimi rokmi natočili aj pekný film.
Najmladšou na kompilácii je pieseň Kamalásky, pôvodne z albumu Prúdy 1999.
Na tejto platni som sa po istej pauze vrátil k osvedčeným spolupracovníkom svojej generácie a týchto klasikov rocku sme skombinovali s mladšími šikovnými hudobníkmi - Oskar Rózsa, Martin Valihora, Peter Preložník... Album bol preto moderný, ale zároveň aj v najlepšom slova zmysle klasický. Vybrali sme z neho Kamalásky, aj keď určite by to nebol zlý výber ani v prípade pesničky Staré kone a nahé jazdkyne.
Jedinou novinkou na výberovom albume je pieseň Víno, spev a ženy. Podľa slov Fera Grigláka, s ktorým ste ju zložili, je to vaša prvá spoločná pesnička po asi 40 rokoch. Vraj vznikla pomerne rýchlo?
Áno, ale na text od Borisa Filana som čakal pol roka. Mali sme pred jedným koncertom v Banskej Bystrici, keď mi Fero v šatni zahral niečo nové. Ja som mal v tom čase tiež niečo rozrobené na Borisov text a Ferova časť do textu dobre zapadla. Dali sme znovu niečo nové, keď nám už tá Medulienka spolu tak dobre vyšla... (smiech).
Vráťme sa na záver ešte do súčasnosti. Tento rok je pre vás jubilejný z viacerých dôvodov. Okrem vašich okrúhlych narodenín uplynie 55 rokov od vzniku Prúdov a polstoročie od vzniku albumu Zvoňte, zvonky. Už pri krste "bestofky" ste avizovali špeciálne narodeninové turné. Prezradíte o ňom viac?
Na druhú polovicu roka pripravujeme s Prúdmi v aktuálnom zložení narodeninové koncerty v šestnástich slovenských a v štyroch českých mestách. Turné by malo vyvrcholiť špeciálnym koncertom 9. decembra v Športovej hale na Pasienkoch v Bratislave. Teším sa, lebo svoju účasť prisľúbili mnohí zaujímaví hudobní hostia, vrátane spomínaného Gábora Pressera.
Aká bude dramaturgia narodeninového koncertu?
Možno si spomeniete na narodeninový koncert k mojej šesťdesiatke v bratislavskom PKO, kedy som od svojich hostí prijímal hudobné gratulácie. Na tohtoročných koncertoch sme od tejto schémy upustili, všetko si odspievam sám s Prúdmi a s unplugged kapelou, niečo pripravím s hosťami. Ale viac, ak dovolíte, už neprezradím, aby to bolo prekvapenie. Verím, že bude príjemné!
Vypočujte si výberovku Prúdov na Deezeri:
Zoznam koncertov Pavol Hammel a Prúdy - The Best Of Tour 2018 a vstupenky nájdete na stránke siete Predpredaj.sk.
Autor: Ivan Straka
Foto: Patrik Ratajský
Súvisiaci interpreti: Paľo Hammel, Prúdy
