Syntézou soulových, hip-hopových a rytmicko-bluesových hudobných prvkov v podaní bicích, basy, gitary, klávesov a dychov sa siedmim alchymistom z mladej česko-slovenskej kapely Carpet Cabinet podarilo vytvoriť mimoriadne účinný a nápadmi pulzujúci vzorec. Dôkazom je nedávno vydaný a pokrstený debutový album, o ktorom nám viac prezradili v rozhovore.

O skupine Carpet Cabinet sa na Slovensku zatiaľ hovorí málo a píše ešte menej, no pre znalcov česko-slovenskej klubovej scény nie je táto formácia úplne neznámym pojmom. Inštrumentálna partia okolo bubeníka Mateja Štefíka a gitaristu Mateja Minďaša má za sebou trojročné pôsobenie a na konte viacero koncertov a experimentov. Ich veľkou výhodou je fungovanie v kreatívnom prostredí plnom zaujímavých impulzov a originálnych prepojení hudobníkov založených na priateľskej báze. Vďaka tomu si dokázali vytvoriť vlastný spôsob jedinečnej hudobnej tvorby, do ktorej prirodzene a často zapadajú hosťujúci speváci a raperi.

Odráža sa to aj na debutovej štúdiovke Be Good, Stay Strong, Live Long. Tá je koncipovaná podobne ako živé vystúpenia kapely, teda nielen inštrumentálne, ale aj za účasti zaujímavých hostí. Nájdete na nej okrem inštrumentálnych nášlapov, v mnohom sa odvíjajúcich z tanečnej hudby, aj spoločné skladby s ich talentovanými rovesníkmi ako sú Sisa Fehérová, Zuzana Mikulcová či Jen Hovorka. Nahrávka predstavuje vskutku multižánrovú, ale zároveň pevne "zviazanú" kolekciu skladieb, ktorá sa v osobitom prevedení rozprestiera od hip-hopu cez soul a R&B až k drum&bassu a ďalším elektronickým tanečným žánrom.

Album bol nahraný v štúdiu Svárov, mix a master sa realizoval v štúdiu Biotech, pod taktovkou Ecsona Waldesa. Veľmi úspešné krsty prebehli začiatkom novembra na dvoch miestach - v brnianskom Music Labe a v známom pražskom klube Jazzdock. Carpet Cabinet za dobu svojho pôsobenia okrem výhier v hudobných súťažiach Jazz Start Up alebo Demovnica Rádia FM, odohrali radu koncertov na klubovej, koncertnej i festivalovej scéne, ako napríklad Pohoda festival, Orava Jazz Fest, Beseda u Bigbítu, Kamenka Open, Nábřeží Jazzmenů a mnoho ďalších. Ako predskokani mali česť zdielať pódium s umelcami ako Bob Mintzer či Kirk Linghtsey.


Silnú skladbu možno vybudovať aj bez spevu

Máte vonku ešte čerstvý a voňavý album Be Good, Stay Strong, Live Long. Na čo všetko sa môže jeho poslucháč tešiť?

Je na ňom dvanásť skladieb, polovica inštrumentálnych a polovica s hosťami. Naše veci sú špecifické žánrovou farebnosťou a individuálnou prácou s každým hosťom, no všetko šlo zároveň prirodzene a na kamarátskej báze. Konkrétne ide o Jena Hovorku, rapera a nášho krstného otca, slovenského rapového interpreta Hawkyho, speváčku a raperku Ashley Abrman a tiež Sisu Fehérovú, s ktorou máme jeden chill-outový track, také R&Bčko. Zaujímavú spoluprácu sme nadviazali s Tinou Mweni, babou z Kene žijúcou vo Francúzsku, s ktorou sme si zahrali na festivale Kamenka v Brne, a okamžite sme vedeli, že nám to bude fungovať. Okrem toho máme aj skladbu so speváčkou Zuzanou Mikulcovou, s ktorou hrávame a spolupracujeme priebežne posledný rok. 

Videl som vás už dávnejšie koncertovať v malom klube na Slovensku. Z nenápadnej kapely sa tam po chvíli hrania vytvorila smršť nútiaca ľudí tlieskať a tancovať. Ako sa to dá bez dominantného frontmana či vokalistu?

S ľuďmi komunikujeme hlavne prostredníctvom nástrojov a ich sily. To, že nás je viac a máme väčšie inštrumentálne spektrum, sa snažíme čo najviac využiť v podobe energie, ktorú pumpujeme do davu, a ten nám to následne vracia. Je to kolobeh. Okrem toho sa všetci navzájom dobre poznáme, čo je na pódiu nesmierne dôležité pre nás, ale ľudia to cítia tiež. Počas koncertu sa tak buduje úplne jedinečná atmosféra.  

Takže téza o tom, že silnú skladbu treba stavať na silnom texte je podľa vás nepravdivá?

Možno tvoríme výnimku, ale aspoň my dvaja počúvame minimálne 60% inštrumentálnej hudby. Silnú skladbu je nepochybne možné vybudovať aj bez spevu. Hráme pre ľudí, ktorí sú hudbe otvorení, nevisia len na hlavnom vokále, ale berú nás komplexne. Samozrejme je jasné, že ľudia majú radi aj vokály, spev a rap, preto sa ničomu z toho nebránime. Sme síce inštrumentálna kapela, ale veľmi radi experimentujeme a spolupracujeme. Na CD máme sedem hostí, z toho je šesť vokalistov a jeden dídžej. 

Ako vyzerá "štandardný" kreatívny proces v sedemčlennej kapele? 

Dejú sa rôzne veci, ale v prvom rade je to uvoľnené a demokratické. Nikto nejde hrať takým štýlom, že "ja poviem, čo sa ide robiť, a všetci to robte". Tak by to nefungovalo. Tvoríme spolu. Väčšinou prinesie niekto nejaký nápad, kostru, ktorú rozšírime, jamujeme a potom príde prvá forma. Takto však ten proces ešte iba začína. Na každej skúške sa to pečie a keď skladbu potom hráme naživo, prídeme nato, čo by sme ešte mohli doladiť, až kým nie sme úplne spokojní.

Dá sa tiež povedať, že si vážime každú skúšku a chvíľu, keď sa nám podarí stretnúť, pretože zorganizovať toľko ľudí, navyše z rôznych miest, vôbec nie je jednoduché. Vyhýbame sa prokrastinácii ako sa len dá, a ďalší skvelý rozmer je v tom, že keď sa stretne sedem ľudí, tak je to sedem nezameniteľných identít, z ktorých každý prispieva do celku svojou jedinečnou troškou, štýlom a charizmou. Fúzia.


Na pódiu ste živým dôkazom funkčnej kombinácie jazzu, funku, soulu aj hip-hopu. Ku ktorému štýlu vás to však tiahne najviac a ktorí interpreti vo vás zanechali najväčšiu stopu?

V začiatkoch sme boli silno ovplyvnení hlavne Robertom Glasperom, páči sa nám najmä ako živo dokáže kombinovať jazz s R&B, hip-hopom, gospelom a s inými štýlmi, ktoré vzišli z černošských koreňov. Zmiešal to tak, aby to spolu všetko fungovalo a podarilo sa mu rozostriť akékoľvek škatuľkovanie. Nám sa práve veľmi páči multižánrovosť, neobmedzujeme sa a máme radi aj elektronické prvky ako drum&bass či dubstep. Všetko toto sa snažíme nasať a poslať to von našou rečou. Vo veľkej miere je to spôsobené aj tým, že počúvame obrovské množstvo hudby.

Máte aj nejaké výraznejšie domáce vplyvy? 

Na začiatkoch pôsobenia v Brne nás celkom ovplyvnila kapela Pitch Bender, cez ktorú sme spoznali Sisu a následne aj Ashley či Jena. Z bubeníckych vplyvov pre mňa zo Slovenska veľa znamená napríklad Martin Valihora, ale tých muzikantov je kopec. Android Asteorid, vynikajúca vec, v štúdiu u ich gitaristu Lukáša Martineka sme teraz nahrávali CD. Výrazní sú pre nás stále Prago Union, na ktorých visíme od počiatku a u ktorých sme prvýkrát videli, že spojenie hip-hopu a live bandu je úplne možné a funguje to. Samozrejme, dalo by sa  menovať ešte dlho, je tu kopec skvelých projektov, ktoré sú veľmi inšpiratívne a stojí za to im venovať pozornosť.

Na CD máte viacero hostí, nosíte v hlavách ešte nejaké spolupráce?

Kato (Prago Union, pozn. red.) je určite človek, ktorého chceme v budúcnosti osloviť ako hosťa. Bol pre nás mimoriadne silným vplyvom a určite hlavný činiteľ, ktorý nás priviedol k hip-hopu ako takému. Absolútne u neho vyhráva kvalita lyriky, ktorá ho dostala hore a to si veľmi vážime. Máme viacero mien, s ktorými by sme radi nadviazali spoluprácu, ale je to všetko vo hviezdach, preto tomu nechávame prirodzený voľný priebeh.

Pohrávame sa však tiež s myšlienkou zmeniť aranžmá skladieb a nahrať to v takom komornejšom obsadení s miniorchestrom, dychovými nástrojmi alebo sláčikovým kvartetom.

Môžeme sa v blízkej dobe tešiť aj na hudbu obohatenú vizuálnym rozmerom v podobe klipu?

Určite to máme v pláne, jeden klip už máme, no doteraz sme vsadili skôr na rôzne live vystúpenia. Vydať a nahrať CD si vyžadovalo veľa energie a na klip zatiaľ neostal čas, ale veríme, že od albumu sa začnú vyvíjať ďalšie veci ako napríklad turné, ktoré plánujeme na jar.

Čo sa týka koncertov ste už celkom ostrieľaní, medzi veľké akcie, na ktorých ste hrali by sme mohli zaradiť aj festival Pohoda v roku 2015. Ako na to spomínate?

Bol to úplne krásny zážitok, a určite dúfame, že si tam budeme môcť zahrať aj ďalší rok, nakoľko je to pre kapely mimoriadne atraktívny festival. Chodievame tam ako návštevníci pravidelne už šesť rokov a bolo veľmi príjemné si tam pre zmenu zahrať, a to aj napriek tomu, že sme mali relatívne malý stage a nie veľmi dobrý, poobedný čas. Ten priestor sa však naopak stal pre nás výhodou, nakoľko sa tam nahromadila hromada ľudí a vznikla úplne skvelá tanečná atmosféra.

Pohoda je legendárna práve parádnou atmosférou a neobyčajne silným, širokospektrálnym a vyváženým lineupom...

To je práve vec, ktorú si na tom mega vážime. Málokedy chodíme na headlinerov, ktorí sa napr. aj často opakujú na iných väčších festivaloch. Samozrejme rozumieme konceptu a faktu, prečo tam sú občas také mená, aké sú, ale my vyhľadávame práve kvalitné menšie kapely, ktorých tam je vždy neúrekom. Svoje si tam nájde fajnšmeker aj úplne bežný poslucháč. V rámci atmosféry platí len to, že názov festivalu je neuveriteľne výstižný.

Máte aj v Česku, kde vlastne Carpet Cabinet momentálne pôsobí, nejaký obľúbený festival?

Beseda u bigbítu. Je to maličký alternatívny dvojstageový festivalík na Južnej Morave v Tasove, blízko Skalice, odkiaľ pochádzame. Môže to tam navštevovať možno 3000 až 5000 ľudí, ale má tiež výbornú atmosféru a skvelo sa nám tam hralo. Za zmienku určite stojí aj festival Letiště v Hranicích na Moravě, kde sme hrali už trikrát a vždy to bolo výborné, skvelá komornejšia atmosféra a kopec výborných muzikantov a projektov.


Autor: Matej Kráľ
Foto: archív skupiny