Nedávno prekvapili Košičania Kolowrat fanúšikov správou, že si na rok 2016 dávajú prestávku. Pred koncertom v Tabačke (18.12.) sme preto oslovili speváka, textára a gitaristu Rasťa Rusnáka, aby uviedol veci na správnu mieru. Podobne ako jeho texty aj odpovede patria k zaujímavému čítaniu.
Určite som ho čítal, ale musím sa priznať, že už si to nepamätám. Je to už zopár rokov. Ale na ten koncert si pamätám dobre. V ten deň veľmi pršalo, mali sme obavy, či ľudia vôbec prídu. Cestou do Tabačky sa nám na idúcom aute otvorili zadné dvere a vypadla z neho lampová hlava gitarového komba. Za jazdy, na asfalt, v tom lejaku. Proste katastrofa. Ale nestalo sa jej vôbec nič a v ten večer sme mali jednu z najväčších návštev doma v Košiciach.
Vnímate vôbec fakt, že od založenia kapely ubehlo už viac než 15 rokov?
No sme si toho vedomí, ale vnímame to len ako prostý fakt, nič viac, nič menej. Nie je to dôležité.
Čo hodnotíš ako doteraz najsilnejší / najslabší moment kariéry Kolowrat?
Priznám sa, že nie som vôbec nastavený na nejaké bilancovanie, popravde sa mi do toho veľmi nechce. Keď si tak premietam tú otázku, je len jeden moment, ktorý sa mi fakt vynára. V roku 2005 sme do Slnko Records poslali naše demo Už to nie je čo bývalo a Shina nám ponúkla spoluprácu. Myslím, že tento moment bol pre nás kľúčový. Môcť byť súčasťou tohto vydavateľstva je pre nás dodnes veľkou cťou a potešením.
V októbri ubehli dva roky od vydania albumu Pobiť sa/Utiecť. Ako sa mu podľa teba darí? Súhlasíš, že bol menej medializovaný a mal menej ohlasov než Slnko je vo veži, váš zrejme najúspešnejší počin?
Neviem, či to viem posúdiť, nezamýšľal som sa nad tým. Mne sa zdali ohlasy na neho veľmi dobré. Je pravda, že nezískal žiadne nominácie na Radio_Head Awards, ale mal veľa dobrých recenzií a na niekoľkých českých i slovenských serveroch sa objavil medzi kandidátmi na album roka. Pre nás vnútorne to bol krok vpred, cítili sme posun, aký prichádza vždy s novým albumom a pre kapelu je veľmi dôležitý.
Čo by si nám vedel povedať o prestávke, ktorá vás čaká od januára 2016? Ako dlho bude podľa teba trvať?
Už rok po vydaní albumu Pobiť sa/utiecť sa zdalo, že síce ideme ďalej, ale akoby sme stratili smerovanie. Ďalší rok to len potvrdil a prehĺbil. Trochu sme sa po ceste stratili a akoby sme ani nemali vnútornú silu to zvrátiť. Začali sme sa rozprávať o tom, čo s tým a prestávka sa nám zdala ako to najlepšie pre kapelu. Keď tá obnova nevie prísť zvnútra, musí ju skúsiť každý z nás hľadať niekde inde. Mnohé veci rozhodne čas. Trochu odstúpime od obrazu a možno sa nám všeličo vyjasní a povieme si, ako ďalej. O trvaní toho veľa povedať neviem, nepredpokladám ale, že to bude menej ako rok.
Predpokladám, že počas nej budeš naďalej písať aspoň texty. Čo majú v pláne robiť ostatní členovia kapely?
Vieš, táto otázka trochu vytvára ilúziu, že Kolowrat je pre každého z nás denným chlebíčkom a že keď si dáme pauzu, každý z nás si bude musieť niečo nájsť. V skutočnosti každého z nás živí niečo iné, máme rodiny, civilné zamestnania a kopec práce. V tomto smere sa nezmení nič. Z tohto pohľadu viem, že každý z nás bude robiť to, čo doteraz, ale čo vyplní absenciu kapely, to netuším. Kapela, to nie je len tvorba, je to aj kopec práce, aby to všetko fungovalo a ja sa celkom teším, že si od toho oddýchnem. A tiež verím, že môj kontakt s tvorbou sa tým nezmenší.
Ako ste spokojní so slovenskými koncertmi, ktoré ste zatiaľ absolvovali v Bratislave, Piešťanoch a Banskej Štiavnici? Beriete to ako pomyselnú rozlúčku za určitým obdobím?
Vôbec sa na tie koncerty nedokážem pozerať ako na rozlúčku. Áno, ohlásili sme prestávku, takže majú špecifický nádych, ale pre nás sú to koncerty ako všetky ostatné, sú to príležitosti zahrať naše piesne ľuďom. V Bratislave to bolo vždy veľmi dobré, teraz to bolo dokonca skvelé, bol to pre nás výnimočný večer. V Piešťanoch a Banskej Štiavnici sme už dlhšie nehrali, sami sme boli zvedaví, aké to bude a bolo to fajn.
Ako by si zhodnotil vystúpenie v Prahe? Vy ste tuším raz vystupovali v Českej televízii, v relácii Ladí neladí. Vtedy si sa vyjadril, že sa veľmi nepriatelíte s košickými kapelami. Je to pravda aj v súčasnosti?
To je viacero rôznych otázok. Koncert v Prahe bol super, hrať tam je pre nás vždy veľmi dôležité. Čo sa týka Ladí neladí, nepamätám sa na tú formuláciu, ale predpokladám, že som tým chcel vyjadriť najmä našu pozíciu v rámci Košíc. Napriek značnej lokálnej ukotvenosti sme necítili žiadnu spätosť s tou scénou, ak sa vôbec o nejakej scéne dalo, či dá hovoriť. Dnes je to trochu iné, aj keď nie zas tak o veľa. Náš gitarista Pajky hrá i s Jelly Belly, ktorá je určite exportnou košickou kapelou, trochu sa poznáme i s Kvetmi v podpaží, Cha Bud či Nocadeň.
K zviditeľneniu u susedov prispeli pozitívne recenzie, koniec koncov boli to Česi, ktorí vás prehlásili za "mluvčí městské poetiky"... Ako si vnímal vtedy a vnímaš dnes toto označenie?
Vtedy i dnes mi to znelo celkom lichotivo, my sme sa tak vlastne vždy prirodzene profilovali, bolo fajn prečítať si, že si to niekto všimol a neprekvapilo ma, že to boli Česi.
Považuješ Tabačku v Košiciach za váš kmeňový klub? Tento rok ste v nej hrali dokopy až štyrikrát... Ako vidíš jej vývoj v ďalších rokoch?
Áno, už to tak bude. Tabačka prešla v tomto roku obrovským upgradeom, je z nej parádny klub. Držím jej palce a rád by som do nej chodil na samé skvelé akcie. Spomínam si, keď tam hrali prvýkrát Efterklang. Pár dní som mal toho plnú hlavu, bol to fakt úžasný zážitok. Želal by som si, aby Tabačka tomuto mestu sprostredkúvala čo najviac takýchto zážitkov.
Pred rokmi si zastával názor, že pre členov alternatívnej kapely je veľmi ťažké uživiť sa len hudbou. Stojíš si stále za tým?
Chýba dovetok, že na Slovensku. Inak to stále platí. Samozrejme, výnimky existujú. Ten trh je skrátka malý a neduživý. Ako tak to ešte zvládajú kapely s redukovaným počtom členov, ktoré sú ale odsúdené na neustále hranie, pričom istá časť tých vystúpení je z môjho pohľadu v šedej zóne, čo sa týka chuti si zahrať aj kvôli niečomu inému ako kvôli peniazom. Nechcem to kritizovať, rešpektujem to, ale pre Kolowrat to nikdy nebolo.
Pár ľudí si myslí, že patríte medzi najlepšie slovenské kapely. V popularite vám však stále niečo bráni. Mám pocit, že vy vlastne ani nechcete byť populárni, čomu by zodpovedalo hranie na všemožných akciách. Alebo sa mýlim?
Nemýliš sa. Trochu o tom hovorím aj v predchádzajúcej odpovedi. V slovenských podmienkach, ak si v škatuľke alternatíva, nemôžeš vydať album a následne si spraviť turné po kluboch a prežiť z týchto peňazí, plus predaja albumu, tričiek a ďalšieho merchu plus ešte z nejakých tantiém. Si nútený k tomu pridať hranie na firemných eventoch, jarmokoch, športových akciách, narodeninách nákupných centier, prípadne vydať vianočné CD, či piesne pre deti, získať nejaké granty, či sponzorov. Niekto to dokáže a vie to plynule, vyvážene a prirodzene zapracovať do svojho fungovania. Ako som už povedal, ja to rešpektujem, naša cesta to ale nie je.
Rok 2015 priniesol množstvo kvalitných slovenských albumov. Máš podobný názor? Vedel by si z nich vybrať svoju osobnú trojicu favoritov? Alebo až tak veľmi nesleduješ konkurenciu?
Nebudem ti klamať, nesledujem ju vôbec. Ku mne sa niečo z toho môže dostať skôr náhodou, sám to asi nevyhľadám. V tomto roku som mal možnosť spoznať Archívneho chlapca (rozhovor s ním prinesieme po Vianociach, pozn. red.), výborného nového pesničkára na slovenskej scéne a časť leta mám vyslovene spojený s druhým albumom Zlokotu. To všetko preto, že sme s týmito interpretmi na jar hrali. Viac sa toho ku mne nedostalo, takže na trojicu to nevytiahnem. Ale možno som len trochu spomalený, snáď niečo z tohtoročnej žatvy ku mne dorazí v budúcom roku.
Vďaka za odpovede... Máš pre fanúšikov pred prestávkou špecifický odkaz?
S veľkým rešpektom a bez štipky arogancie, nie.
Autor: Marek Danko
Foto: Kolowrat.sk
Súvisiaci interpreti: Kolowrat
