Meno rodáčky z Nitry, ktorá už má za sebou aj vystúpenia v Ríme či v Argentíne, nie je na slovenskej hudobnej scéne príliš známe. V minulosti však pôsobila vo formácii The Red One a dokonca sa zúčastnila aj šou Hlas Česko Slovenska a SuperStar. Na túto časť svojho života však spomína len nerada. Predstavujeme vám Vandu Krajčovičovú.
Na Slovensku sa interpreti stávajú známymi najmä na základe medializácie. Tu sa úplne otočil systém zdravého rozumu, keďže hviezdami sú ľudia z reality šou a nie hudobníci, ktorí na sebe tvrdo makajú. Čo sa však mňa týka, tak určite má na tom určitý podiel to, že som posledný rok príliš nekoncertovala.
Akým spôsobom vlastne funguješ v zahraničí?
Som tam v kontakte s ľuďmi z branže, s ktorými spolupracujem – či už na distribúcii albumu alebo na PR aktivitách. Tento rok sa znovu chystám vycestovať do Argentíny, ale to bude aktuálne až v ich lete, čo v preklade znamená december. (smiech)
V jednom rozhovore si spomenula, že hlavným rozdielom medzi zahraničným hudobným trhom a slovenským je to, že tu sa berieme príliš vážne. Ako presne si to myslela?
Tým, že Slovensko je malou krajinou a tým pádom aj malým trhom, tu chýba väčšia rôznorodosť. Kapelám je pripisovaná nálepka alternatívy alebo komercie a ďalej sa to nerieši. Už veľa ľudí sa mi to snažilo vysvetliť, ale ja to jednoducho nedokážem chápať. V zahraničí je ten prístup omnoho otvorenejší a priateľskejší – ľudia sú k vám úprimní a ak sa im niečo nepáči, povedia vám to do očí a nebudú vás ohovárať za chrbtom. Nechcem povedať, že tu si niečo závidíme, ale občas tu panuje taká neprajnícka atmosféra.
27. februára ťa čaká krst tvojho ostatného albumu Astrology v bratislavskom klube Loft!. Krstiť budú tanečníci Katka Štumpfová, Natália Glosíková, Matej Chren a Tomáš Antálek. Prečo práve oni?
Prišlo nám ako dobrý nápad osloviť niekoho, kto tiež robí s hudbou, ale "z druhej strany". Tanec je predsa hudba znázornená pohybom...
Na krst chystáš aj nejaký špeciálny program alebo bude setlist totožný s koncertmi, ktoré sa už v rámci turné absolvovali?
Bude to úplne iné. Predsa len, ide o krst a chcem, aby bol výnimočný. Jednak tam bude odlišná dramaturgia a hlavne aj iná zostava hudobníkov. Dosiaľ sme boli na pódiu štyria v zložení spev, perkusie, gitara a klávesy, a teraz k nám pribudne ešte basgitara a bicie. Určite môžem prezradiť to, že budeme hrať viac pesničiek a celé to bude omnoho dynamickejšie.
Na Slovensku si vlastne prvýkrát "prerazila" videoklipom Not Today, no svojho času si ťa tunajšie publikum mohlo všimnúť aj na Bratislavských jazzových dňoch či dokonca v Hlase Česko Slovenska. Prečo myslíš, že ten videoklip tak zarezonoval?
Not Today odštartovalo celú reťaz udalostí. Začalo to videoklipom a pokračovalo zoznámením sa s ohromným množstvom ľudí, ktorí za mnou stáli a snažili sa mi pomôcť. Odrazu sa mi začali otvárať dvere, ktoré boli dovtedy zatvorené. Ďalšou vecou je to, že som v minulosti strašne podceňovala YouTube. Myslela som si, že veci ako nahrávanie živých záznamov z koncertov a domácich videí nemá zmysel, čo však bola chyba. Fanúšikovské videá síce stále nenahrávam, ale snažím sa byť viac aktívna na YouTube a ďalších sociálnych sieťach.
"Mám psychický blok pri spievaní pred porotou"
Keď sme pri Hlase Česko Slovenska – vo viacerých rozhovoroch si vravela, že si rada, že ti to nevyšlo. Asi by si tam však nešla, keby si nechcela uspieť....
To áno. Na jednej strane som rada, že som sa zúčastnila, lebo som vďaka tomu získala určité skúsenosti. Spätne to však považujem za ďalší z mojich zvláštnych nápadov, ktorý už opakovať nehodlám. Nie je to cesta pre mňa a teraz už otvorene môžem povedať, že účasť v takýchto šou je mi proti srsti. Mojím problémom je najmä to, že mám psychický blok pri spievaní pred porotou. Keby predo mnou sedel aj ľadový medveď a niekto ho nazve "porota", tak nedokážem podať dobrý výkon. Inými slovami – stačilo, ďakujem, posúvam sa ďalej.
Nie každý však vie, že si sa pred pár rokmi zúčastnila aj kastingu do SuperStar...
SuperStar bola podobný prípad. Do účasti v nej ma však dotlačili moji rodičia, a to aj napriek tomu, že som nechcela. Dopadlo to tak, ako to dopadlo. Ja sa jednoducho nedokážem hrať na niečo, čo nie som.
Aký je tvoj názor na spevácke súťaže tohto typu?
Americká SuperStar alebo X Factor sú o niečom úplne inom. Tam prichádzajú hotové hviezdy, no u nás sa okolo celého formátu vytvára len nafúknutá prázdna bublina. Človeku to jednoducho príde neprirodzené a umelé. Okrem toho neviem, kde majú tí hľadači talentov oči a uši. Niekedy sa pred nich postaví neskutočný talent a oni nevidia ten potenciál. Dobrým príkladom toho je speváčka Debbi z Čiech, ktorá podľa môjho názoru robí naozaj skvelú hudbu.
Sleduješ aj aktuálnu sériu?
Nie, nie. Sledovala som len prvé tri, ale prestalo ma to baviť.
Nedá mi nenačrieť aj do veľmi čerstvej témy, ktorou je snaha uzákoniť určitý podiel pôvodnej slovenskej tvorby v rádiách. Ako vnímaš túto aktivitu?
Myslím si, že je zvláštne snažiť sa o uzákonenie podobnej záležitosti. Príde mi to trošku pritiahnuté za vlasy. Určite by som bola rada, keby sa moje pesničky dostali do rotácií slovenských rádií, ale nehodlám to presadzovať za každú cenu a už vôbec nie zákonnou formou.
Na svojom oficiálnom Facebooku si prednedávnom zdieľala niekoľko článkov o tom, že CDčka zomierajú s komentárom, že ti je to ľúto. Prečo?
Pre mňa je CDčko umeleckým dielom – niečo ako kniha. Ani tú by som si nevedela prečítať na počítači alebo na elektronickej čítačke. Hudba je len jednou zložkou albumu – jeho booklet obsahuje aj texty, fotografie a môže mať naozaj úchvatné grafické spracovanie. Je to proste kus pekného produktu, ktorý chcem mať doma na poličke. To je dôvod, prečo preferujem fyzické nosiče pred digitálnymi verziami nahrávok a je mi jedno či ide o CD, DVD, vinyl, kazetu či VHS.
Takže tvoj ďalší album bude mať aj fyzické vydanie...
Určite áno, aj keď počet kusov sa bude znižovať. Samozrejme digitálnu distribúciu vôbec nezavrhujem, ale považujem ju len za jednu z možností.
Aké CD si si vlastne kúpila naposledy?
Album Mirrorwriting od Jamieho Woona a potom album Entren los que quieran od portorickej formácie Calle 13. Je to taká španielska muzička, ktorú mám strašne rada.
O cestovaní, funku a červených vlasoch
Hudbu skladáš od trinástich – čím to celé začalo?
Ako malá som chodila do rôznych letných táborov a v jednom bol taký šestnásťročný chalan, ktorý každé dievča balil na to, že vie hrať na gitaru. To bol deň, keď som sa rozhodla vykašlať sa na všetky aktivity v tábore a po nociach som si začala prepisovať rôzne trampské zborníky. Keď som prišla domov, povedala som našim, že chcem gitaru. Následne som sa začala učiť akordy a zrazu z toho bola prvá skladba.
Je možné, že by ešte niekedy uzrela svetlo sveta?
S tou myšlienkou sa celkom dosť pohrávam. Občas si ju dokonca z nostalgie doma zahrám, takže možno raz zaznie aj na koncerte.
Istý čas si v mladosti žila aj v Argentíne a v USA. Čo si tam robila?
V Amerike som žila spoločne s našimi. Neskôr som sa tam ešte dva alebo trikrát vrátila na také dlhšie dovolenky s kamarátmi. V Argentíne som študovala jeden rok na strednej a úplne som sa do tej krajiny a jazyka zamilovala. Nedávno som do repertoáru dokonca pridala aj jednu pieseň po španielsky. Tá skladba je veľmi špeciálna, keďže je prvou, ktorú som nenapísala ja, ale môj gitarista Marek. Prvýkrát mala premiéru v Nitre a určite zaznie aj v Bratislave.
V osemnástich si založila formáciu The Red One, ktorá hrala kombináciu funku, rocku a popu. Od tej doby sa ale tvoja hudba od funku dosť odklonila – neplánuješ sa vrátiť ku "koreňom"?
Vysvetlím to trochu obšírnejšie. Išlo o to, že The Red One fungovala ako reálna kapela. To znamená, že hudba sa robila spoločne na skúškach. Teraz prídem za chlapcami s hotovou skladbou, ktorá sa iba zaranžuje, nacvičí a nahrá. The Red One bola dobrá skúsenosť, ale ja som si aj počas pôsobenia v nej písala vlastné veci. Tie funkové korene teda nie sú moje – Vanda je to, čo hrám teraz.
Len na okraj – vtedy si mala červené vlasy, no teraz si blond. Nejaký konkrétny dôvod na zmenu?
Červenú som nosila osem rokov a potom som asi rok alebo dva experimentovala s tmavohnedými, tmavofialovými, oranžovými a neviem ešte akými vlasmi. Toto je moja pôvodná farba a vyzerá to tak, že pri nej zatiaľ zostanem. Úprimne povedané, červená mi už liezla na nervy – rýchlo sa vymývala a strašne to išlo do peňazí. (smiech)
Vanda - Not Today
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Access Promotion
Súvisiaci interpreti: Vanda
