O punkeroch si väčšina ľudí myslí, že ich názory a postoje nemajú nič do činenia s inteligenciou. No spevák Vratko Rohoň z Inekafe, oslavujúcej 20. výročie, dokazuje pravý opak. Má prehľad v histórii i súčasnosti, nedá sa nikým ovplyvňovať a používa logické argumenty. Stálicu slovenského punk rocku sme vyspovedali pred koncertom v Košiciach.
Ako by si zhodnotil doterajší priebeh turné "20 rokov Nevhodní EU Tour"?
Zatiaľ to vyzerá dobre. Ide o turné situované do väčších klubov, kde je kapacita okolo 1000 ľudí a v podstate všade je vypredané. Čiže je to veľmi pekné zadosťučinenie za našu 20-ročnú existenciu. Aj po takom dlhom čase má kapela, ktorá vznikla v garáži, silu vypredávať kluby, o akých sme kedysi len snívali.
Prečo boli zrušené koncerty na Ukrajine?
Lebo je tam vojna. Síce nie priamo v Kyjeve a Ľvove, kde sme mali hrať, ale už s organizátormi sa pomerne dosť ťažko komunikovalo. V krajine samotnej teraz nie je vôľa usporiadať koncerty a už vôbec nie kapiel, ktoré sú tam vlastne neznáme. Čiže tak nám to bolo oznámené, a preto sme nechceli situáciu siliť. Inekafe tam nie je takou značkou ako na Slovensku, v Čechách alebo v Anglicku a Írsku, kde sú české a slovenské komunity. Na Ukrajine je momentálne len zopár koncertov podporujúcich domáci odboj, takže ide väčšinou len o domáce skupiny.
V tvorbe Inekafe sa odkazy na krajiny bývalého ZSSR objavovali už v minulosti, stačí zmieniť azbuku, Moldavsko alebo spomínanú Ukrajinu. Kde sa u vás ten nápad vzal?
Ak spomínaš tieto veci, tak môžeme hovoriť už o roku 1996. Na základnej alebo strednej škole sme mali triednu učiteľku pani Orthovú, ktorá pochádzala z Kyjeva a bola k nám veľmi milá. Vypestovala v nás veľmi kladný vzťah k ruštine. Vďaka nej sme nevnímali ten jazyk ako povinnosť, že sa ho musíme ako krajina socialistického bloku učiť, ale často s nami robila rôzne konzultácie, sedenia, a podobne, hoci hovorila takou skôr lámanou slovenčinou.
Ako si svoje znalosti jazyka využil?
Keď som mal 18-19 rokov, zistil som, že môžem mať škodovečku 105. Jeden z prvých výletov sa uskutočnil do Užhorodu a naskytla sa mi príležitosť navštíviť ten veľký nepoznaný "Sojuz", i keď to už bolo v 95-tom. Bolo to pre mňa niečo neznáme, pretože moja mama žila od revolúcie vo Švédsku, tým pádom západ som mal celkom zbehnutý. Chcel som vidieť "slovanskejšiu stranu" zážitkov. Mojím prvým skutočným autom bola Volga 21, ktorú mám dodnes, zbieram aj staré ruské rádiá, digitálky...
V texte skladby Kopaničiarska spomínaš, že si odhodil anténu. Je to pravda?
Televízor mám, ale používam ho výlučne len na pozeranie filmov, ktoré si stiahnem alebo mám na DVD. Mne vypršala platnosť karty na satelite (keďže bývam na kopaniciach a tam je lepšie mať satelit) pred dvomi rokmi a potom som ju už neobnovoval. Dva roky teda nesledujem žiadnu Markízu ani JOJku, žiadne reklamy, Paneláky ani Divoké kone. Sledujem na internete, aké filmy sa teraz natáčajú. Mám svojich obľúbených hercov, ktorých filmotéku si postupne vytváram a mám svoj filmový svet postavený okolo nich.
Chytila ťa terajšia mánia okolo filmu Päťdesiatich odtieňovej šedej?
Včera som dal na Facebook status "Fifty Shades of Gray Race". Pritom Gray Race je vlastne názov albumu od Bad Religion (kultová americká formácia, považovaná za pionierov melodického neo-punku - pozn. autora) z 90. rokov. Ďalší môj status ponesie titul "Fifty Shades of Truth", inšpirovaný pesničkou Shades of Truth, rovnako od Bad Religion, takže robím si z toho teraz srandu. No nevidel som ten film, nechcem ho kritizovať ani chváliť. Je veľmi veľa filmov, prehlásených za perfektné a podľa mňa až také perfektné nie sú. Na druhej strane poznám filmy, ktoré aj na ČSFD majú nízke percento, ale podľa mňa sú dobré.
Uvedieš nejaký príklad?
Rád si pozriem aj akčné filmy, ako napríklad staré seagalovky, alebo niečo ťažšie s Al Pacinom. Rozhoduje, aký je tam režisér, kameraman, herci, dej, nemám vyhradený žáner, ale najskôr to asi budú drámy na premýšľanie.
Stačí sa povŕtať v histórii a odpovede si nájde každý sám
V skladbe Nenadávajte na politikov hovoríš, že si ľudia sami môžu za politikov, ktorých si zvolili. Nemali by podľa teba ísť k voľbám vôbec?
Je to každého osobná vec. Môj názor je taký, že sme si tu v Karpatskej kotline akosi zvykli na to, že nech sú to modrí alebo červení, každý kradne. A my sme s tým spokojní, pretože vždy volíme toho, kto nám porozpráva krajšie rozprávky. Mne je vlastne jedno, či ľudia idú alebo nejdú voliť, pre mňa je dôležité, že som si v piesni vyjadril svoj názor.
Aká forma vlády by bola pre nás podľa teba najvhodnejšia?
To je skôr otázka pre politológa, ale myslím, že tak ako je každý národ odlišný, tak odlišné je aj jeho vnímanie demokracie. V Rusku je deklarované demokratické zriadenie a existujú tam parlamentné voľby, no vieme, aká odroda demokracie tam funguje. Iná demokracia je v Holandsku, Anglicku a napríklad tuto "na polceste" u nás. Vždy budeme mať len toľko demokracie, koľko sami unesieme. A nemôže nám to predpísať ani Brusel. Pretože ak pôjdeme do histórie hlbšie, zistíme, že Brusel je síce nádherne zariadené mesto s krásnou architektúrou, ale Belgické Kongo bolo krajinou, kde kráľ Leopold uskutočnil takmer genocídu obyvateľstva, pretože tú kolóniu pojal za svoju vlastnú a vydrancoval ju strašným spôsobom. Čiže tam, kde vystaval Belgicko ako také, na inom mieste zničil krajinu č. 2. Je našou z núdze cnosťou, že my sme takú kolóniu nikdy nemali, sami sme ňou v podstate takmer boli v rámci Rakúsko-Uhorska, čiže v tomto smere máme čistý štít.
Čo by sa dalo teda na našich vlastnostiach a rozhodnutiach vyzdvihnúť?
V rámci našich "karpatských" vlastností máme takú demokraciu, akú si zaslúžime. Čiastočne v rámci našich vlád máme aj dobré veci, napríklad ja osobne tiež súhlasím s neuznaním Kosova a našou imigračnou politikou, ktorá je veľmi prísna. Čo sa týka Putina, s niektorými výrokmi súhlasím, s inými nie. Má pravdu napríklad v tom, že sme svedkami samovraždy Anglicka, Francúzska, Holandska, Belgicka, čo sa týka imigračnej politiky, pretože pomaly to budú už islamské krajiny. Na druhej strane kategoricky nesúhlasím s tým, čo robí Rusko na ukrajinskom Donbase.
Nemáš pocit, že slovanská vzájomnosť deklarovaná v 19. storočí, akosi nikdy v praxi nefungovala? Slovanské národy spolu častejšie bojujú než spolupracujú...
Vzájomnosť bola len myšlienka. Podobnou ideou boli spojené štáty Uhorska. Každý slovanský národ však pochádza z iného prostredia, jednoducho sme západoslovanské národy, ktoré svoje hodnoty majú postavené na západnej civilizácii. Čím viac ideš na východ, tým sú tie hodnoty východnejšie. Prečo je Ukrajina iná než Rusko? Pretože leží západnejšie. Ukrajina si počas svojej histórie niečo zažila, Poliaci takisto, s Rusmi, Nemcami, kadekým. Čiže stačí sa trochu povŕtať v histórii a človek odpovede nájde sám.
Hlas fanúšikov má byť hodnotiaci, ale nie smerodajný
Vyjadril si sa v tom zmysle, že nie si tlmočníkom názorov svojej generácie. Stretol si niekedy ľudí, ktorí by priznali, že ich vaša tvorba a texty ovplyvnili?
Kedysi som čítal, že James Hetfield z Metallicy povedal niečo v tom duchu, že oni si robia hudbu podľa seba a ak ich niekto počúva, sú radi. Bral som to ako nafúknutú frázu, vôbec sa mi to nepáčilo, ale keď som mal potom vlastnú kapelu, tak som cítil niečo podobné. Pretože reakcie fanúšikov sú také i onaké. Môj názor je, že hlas fanúšikov má byť hodnotiaci, ale nie smerodajný. Ak kapela začne robiť to, čo chcú fanúšikovia, ide o začiatok jej konca. Paradoxne by však Metallica trochu mohla vypočuť názory poslucháčov a načrieť do invenčnej minulosti, pretože ich posledné počiny sa nedajú počúvať. A neskromne si dovolím povedať, že to nie je prípad Inekafe. Stále robíme skladby rytmické, melodické, tvrdé, s ťahom na bránu. To je proste naša devíza, ktorou platíme.
Ku ktorému albumu ťa viaže najsilnejšie citové puto?
Ku každému. Viažu sa stále k nejakému obdobiu vývoja. A nič by som na nich nemenil.
Nemáš spomedzi nich žiadneho favorita?
Som hrdý na náš posledný album, pretože sa stretol s nezvyčajným ohlasom u fanúšikov a to je na rok 2015, kedy sú poslucháči náročnejší, celkom úspech. Pretože napríklad v roku 1997 stačilo zahrať niečo v duchu The Offspring a Green Day a ľudia na nás okamžite išli. Doba si proste vyžadovala neo-punk na slovenský spôsob a nikto iný to nerobil. No dnes to samozrejme nestačí, vzniklo veľa nových formácií. Konkurencia je silná a aj keď Inekafe je stále len jedno, musíme makať. Treba stále robiť dobré pesničky, byť moderný a zároveň svojský. A náš nový album je veľmi svižný a pružný, preto som naň hrdý.
Kam by ste sa v hudobnom výraze ešte mohli posunúť?
Zvukové možnosti sú dnes lepšie než kedysi. Skladby budú mať stále gule. A čo sa týka textov, nebudem ich písať tak ako 20-ročný. Dnes prežívam veci ako dospelý štyridsiatnik. V písaní našich pesničiek nie je žiadna matematika.
Napriek všetkým negatívnym veciam v textoch stále rozdávate pozitívnu energiu. Vedel by si to vysvetliť?
Ja ako textár sa snažím, aby mala každá pesnička hlavu i pätu. Niektoré skladby sú len čisto opisné a neponúkajú žiadne riešenie, ale veľakrát ide o môj názor, ktorý chcem vyjadriť. Ten chcem obhájiť a ponúknuť riešenie, resp. zdôvodnenie názoru a ľudia si v tom musia nájsť to svoje. Album Nevhodný typ nie je po textovej stránke pozitívny. I pozitívnu tému ako je láska podávame v negatívnych metaforách. Napríklad v texte k skladbe Nezáujem spievam: "Nejavíš o mňa záujem, už ani nespím, už ani nežijem". Iný by zaspieval: "Berieš mi spánok, láska moja, som do teba zamilovaný, nespím kvôli tebe celé noci, lebo ťa milujem a nikdy som nikoho tak neľúbil..." Čiže my spievame to isté, len v punk-rockovom negativistickom podaní. Nie je to prvoplánové, musíš porozmýšľať, z čoho sa ten text skladá.
V čom sa líši tvoj dnešný rebríček hodnôt od toho spred 20 rokov? Myslíš, že ťa úspech v niečom zmenil?
My sme stále taká robotnícka kapela. Aj tie peniaze, ktoré si zarobíme, aj to, že nám bolo umožnené z vyššej moci robiť zamestnanie, ktoré nás baví, je neporovnateľné s pozíciou svetových hviezd. Tí si už totiž môžu povedať, že im "preplo" z nejakej slávy. No my sme roboši, robiaci platne poctivo, nepoužívame na vystúpeniach žiadne sample ako 90 percent iných zoskupení, texty píšeme poctivo, udržiavame kontakt s fanúšikmi, veľa cestujeme, a podobne. Hodnota ozajstnosti v nás ešte rokmi skôr utuhla.
Čo by si nám povedal k spojeniu Inekafe a médiá?
Počas nášho pôsobenia vznikla kopa talentových súťaží ako Superstar, tam interpreti dostali obrovský mediálny priestor, ale pýtam sa, kde sú dnes? Čiže ono sa to nedá spraviť skratkou cez mediálne tlaky, jednoducho ľudia tomu neveria a nezoberú to. Teší ma, že nás si k srdcu zobrali, pretože ozaj sme tí roboši, ktorí sa občas zjavia v telke v tých reflektoroch, ale sme to my, kto jazdí po Poľsku a inde tisíce kilometrov jednou dodávkou s technikmi a prívesným vozíkom. Teda žiadne lietadlá a modelky. Napríklad dnes nám dodali menšie pódium do väčšej haly, ale my ako garážová kapela s tým nemáme žiadny problém.
Kde sa vidíš o 10 rokov ako hudobník?
To neviem. Je taká doba, že nikto nič negarantuje, Gustáv Husák už nie je tam hore pri moci, hoci máme iného, ktorý sľubuje istoty (smiech). Zažívame turbulentné obdobia, nevieme, ako dopadne euro či samotná Európa, na to všetko sa viažu fanúšikovia a ich chuť chodiť na koncerty a počúvať muziku. Vysledoval som jeden jav, že čím je to horšie, tým viac sa ľudia chcú baviť a hudba ich stavia na nohy. Takže verím tomu, že naše Kafíčko budú mať naďalej radi a my raz za tri roky vydáme nejaký ten albumík, ktorým si obhájime pozíciu. Strašne rád by som vedel, čo bude o 10 rokov, ale keď vidím, čo sa deje na východe, kde sa vraždia dva bratské národy, ktoré boli roky spolu, som z toho strašne smutný. Takže budeme sa radšej snažiť zostať pri zemi, robiť naďalej muziku a tešiť ňou ľudí.
Prečítajte si: Naivita aj zrelé názory: Nevhodný typ ukazuje trochu Iné Kafe
Autor: Marek Danko
Foto: Braňo Gza Waclav
Súvisiaci interpreti: Inekafe
