"V piatich rokoch som si vysníval, že budem muzikantom. Nechcel som byť slávny alebo s niekým súťažiť štýlom, kto je lepší. Chcel som iba hrať. Hudba je pre mňa totiž pocit, ktorý nesieš v sebe a chceš odovzdať aj iným," tvrdí uznávaný hudobník Peter Bič. Rozprávali sme sa pri príležitosti letného turné, ktorého sa s kapelou dočkal po viac ako roku.
V rozhovore sa dočítate:
• či má známy hudobník nos na talenty,
• akú nadčasovú vetu mu kedysi povedal Peter Nagy,
• prečo musí dobrý spevák zažiť kvantum sklamaní,
• v čom vidí pozitíva uplynulého roka,
• aké originálne hudobné nástroje zaznejú na novom albume,
• ale tiež to, čo si Peter predstavuje, keď má počas vystúpení zatvorené oči.
Dnes som si pri rannej káve pozerala náš spoločný rozhovor z februára 2017. Sledujúc všetko to, čo sa odvtedy udialo, ktoré momenty uplynulej štvorročnice považuješ ty za tie najzásadnejšie?
Vypichol by som tri. Pandémiu, našu Viki a fakt, že sme začali nahrávať skladby v slovenčine. Podarilo sa to práve s novou speváčkou, čím kapela dostala akýsi reštart. V roku 2019 sme vydali album Labyrint a sedem pesničiek z deviatich bolo najhranejších v slovenských rádiách. Ja to vnímam ako obrovský úspech. Mali sme mať i turné k spomínanému albumu, ktoré sa však zo známych dôvodov neuskutočnilo a celkovo bolo preložené až trikrát. O to viac ma teší, že konečne to klaplo a v lete sa stretneme s fanúšikmi na veľkých pódiách.
Aké bude vaše letné turné?
Verím, že super. Zmenilo sa i niekoľko dôležitých vecí, napríklad všetky koncerty budú vonku. Nehrali sme takmer rok a pol. Ten pocit, stáť na pódiu, je výnimočný. Zopár koncertov sme už absolvovali a mali sme tak možnosť vidieť reakcie ľudí. Zaujímavé je, že aj oni si vo všeobecnosti vystúpenia svojich obľúbencov užívajú a vychutnávajú oveľa viac. Ak je niečo, čo nám dala pandemická doba, je to určite fakt, že ani fanúšikovia už nemôžu brať koncerty ako samozrejmosť. Bohužiaľ.
Máš pocit, že vašu vynovenú "slovenskú verziu" kapely prijali ešte viac?
Jednoznačne! Vždy ma tak trošku štvalo, že ľudia nepoznajú naše anglické texty a nemôžu si ich spolu s nami spievať. Teda možno by aj chceli, ale angličtina bola prekážkou. Dnes je to úplne inak. Naši priaznivci ich nielenže poznajú, ale ozaj ich spievajú spolu s nami od prvého až po posledné slovo. To je samo o sebe veľmi emotívne a hlavne obrovskou satisfakciou za roky tvrdej práce.
Apropo, keď už spomínaš roky. Práve počas pandémie ste slávili desaťročnicu na scéne. Stihli ste toto pekné jubileum vôbec osláviť alebo si ho pripomeniete na blížiacom sa turné?
Úprimne, toto som nejak extra nevnímal. Desať rokov zbehne rýchlo ako voda. Áno, človek sa poohliadne, zrekapituluje si, kam sa za ten čas posunul a ide ďalej. No nepopieram, že je príjemné vidieť a následne reálne zhodnotiť, čo sa nám za ten čas podarilo.
Tých úspechov je nepochybne veľa. Stačí sa pozrieť na mnohé ocenenia či nominácie, kde ste sa ocitli spolu s uznávanými kapacitami, hoc pôsobiacimi v úplne iných sférach. Mňa ale zaujíma, čo je práve pre teba tou najvyššou formou profesijného uznania?
Je veľkou cťou, keď si ťa všimne odborná porota a vedľa teba stoja kapacity, ktoré sú absolútnou špičkou v oblasti vedy, výskumu či medicíny. Tak tomu bolo i pred pár dňami pri programe Krištáľové krídlo, kde sme získali nomináciu ako Najlepšia hudobná kapela za uplynulý rok. Neprekonateľný pocit je ale ten, keď ľudia prídu na tvoj koncert. Kúpia si lístok, chcú s tebou stráviť čas a užiť si hudbu. To je odmena pre všetkých muzikantov. Koncerty sú skrátka najviac!
Ak sa niekto rozhodne odísť, nemá zmysel držať ho
V našom prvom spoločnom rozhovore si spomínal, že ak by aj prišlo počas koncertu k nejakému momentu zaváhania, nemáš problém to ustáť. Povedzme, skočíš do publika a podpáliš si vlasy. Platí to dodnes?
(Smiech) No tak to už asi neplatí. Aj omyl na pódiu môže predsa vypáliť dobre a najmä, necítim žiadny stres z hrania. Keď hrám, maximálne si to užívam. A pokiaľ sa niekto z kapely pomýli, pozrieme sa na seba a zasmejeme. Takýto kiks je určite vítaný, ľudský prvok, ktorý treba vnímať s nadhľadom. Keď zabudneš text, je to horšie. (úsmev)
Tak ale to zas šikovne nasmeruješ mikrofón do publika a je po probléme.
Presne!
Ešte na margo tvojich vlasov. V rámci prípravy na dnešný rozhovor som zaregistrovala, že vždy pri väčšej zmene v kapele nabehneš na nový zostrih. Dnes som ťa už takmer nespoznala, náhoda?
Fakt? To som si nikdy neuvedomil. (smiech) A nie je to cielené! Už som len nevedel, čo s tou hrivou, tak som ju ostrihal. A najmä teraz v lete sa cítim oveľa lepšie, nevraviac o tom, že takéto krátke vlasy sú praktickejšie.
Ešte nejaké zmeny, pokojne i nevizuálneho charakteru, nastali v tvojom osobnom živote?
Áno! Kúpil som dcérke a mne psa Ozzyho, o ktorého sa spolu a s láskou staráme. Užívame si to a máme z neho radosť. To je veľká zmena, najmä v súvislosti s blížiacim sa turné, ale našťastie nejde o nič neriešiteľné. Takže tak ako ty pri rannej káve čítaš naše staršie rozhovory (smiech), ja ráno otvorím oči a idem na dlhú prechádzku. To je môj najrannejší rituál. A potom prichádza dobrá káva, čítanie novín a podobne.
Ako vôbec reaguješ na klamlivé správy, ktoré sa o vás môžu, a asi aj vyskytujú, v médiách? Máš potrebu na ne reagovať alebo po rokoch už k takýmto veciam pristupuješ apaticky?
Ja to v zásade ani neriešim a prezradím ti dôvod. Reakcie a správy, ktoré na našu adresu prevládajú, sú maximálne pozitívne. Dostávame nádherné odkazy, kde nám ľudia píšu alebo hovoria, čo im naše skladby dávajú, pri akých príležitostiach ich počúvajú, kedy im pomohli, respektíve k akým veciam ich nakopli. Najsilnejšia emócia prichádza s vedomím, že odkaz, ktorý cítim, keď pesničku skladám, sa dostane aj k ľuďom a dokáže im pomôcť.
Môže si kapela dovoliť, aby bol niektorý z jej členov menej talentovaný, no recipročne vynikal zas v inej než hudobnej oblasti?
Kapela je živý organizmus. Funguje, obrazne povedané, ako firma. Jeden je šikovný na to, druhý zas exceluje v niečom inom, napríklad je macher na sociálne siete. V kapele má každý svoje miesto. No všetkých členov musí spájať to najdôležitejšie – túžba hrať.
Myslíš si, že vaša aktuálna šestica je už finálnou zostavou?
Ťažko povedať, chcel by som. Som rád, že sme v takej zostave, v akej sme. No ak sa niekto rozhodne odísť, nemá zmysel držať ho. A ja rovnako môžem natrafiť na hudobníka, ktorý by bol pre nás veľkým obohatením. Koniec koncov tak to bolo aj pri Viktórii.
Je pomerne známe, že s Viki ste sa poznali už dlhšie a do kapely si ju prizval napriek tomu, že nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti. Nie každý ale vie, kde si na tento poklad vôbec natrafil.
V kaviarni, kde Viki pracovala. My sme tam s kapelou často chodievali. Priniesla mi kávu a upútali ma jej noty vytetované na hrudi. Začali sme sa rozprávať o hudbe a keďže bolo očividné, že rada spieva, poprosil som ju, aby mi poslala pár ukážok. Dnes už zvyknem hovoriť, že našťastie to aj urobila, bol som vážne nadšený! Chcel som jej pomôcť vydať demo, trošku ju zviditeľniť. No zakrátko nastali zmeny v kapele, odišla Dáša a pri hľadaní novej speváčky moja voľba padla okamžite na Viki.
Iba talent nestačí, dôležitá je výdrž a pokora
Všimla som si, že počas vystúpení mávaš veľmi často zatvorené oči. Nejeden človek by si pomyslel, že pozorne počúvaš, či každý triafa tóny, vrátane Viki. Tváriš sa vždy veľmi sústredene, sem-tam sa mimovoľne pousmeješ. Na čo v skutočnosti myslíš?
(Smiech) U Viki sa absolútne neobávam toho, že by netrafila tóny, pretože má výborný hudobný sluch. Vo všeobecnosti si každé jedno z týchto vystúpení užívam. Máš pravdu, že pozorne vnímam, ako kto hrá, ale nie z dôvodu stresu či následnej kritiky. Je to preto, že si daný moment užívam a viem, že hudba je v tom okamihu to najsilnejšie, čo nás všetkých spája.
Keďže si nad inou interpretkou ani neuvažoval, môžeš o sebe tvrdiť, že máš nos na talenty?
To neviem, ale hudbu robím celý svoj život. Ako muzikant viem už z dialógu vycítiť nastavenie druhej osoby. Zistiť, či to ten človek v sebe má, čo plánuje, chce, a pre svoje ciele i robí. Už z niekoľkých vstupných informácií dokážeš usúdiť pomerne veľa. Aj to ťa naučia roky v hudobnom biznise a v konečnom dôsledku ťa uchránia pred mrhaním vlastných síl, času a povezme i nápadov, ktoré by si mohol zužitkovať niekde inde, podstatne efektívnejšie.
Takže stále platí, že mnohí interpreti by si radšej zvolili tú kratšiu cestu?
To, že máš talent, zďaleka nestačí. Treba makať a veľa obetovať. Podaktorí si myslia, že akonáhle sa objavia v speváckej súťaži, svet im leží pri nohách. Ocitnú sa pred kamerami, publikum je plné, televízny program sledujú státisíce divákov a za jeden večer sa z nich stanú hviezdy. Takto to ale nefunguje. V hudbe si musíš všetko odmakať, odskákať - či už ide o neúspechy, miniatúrne úspechy, rozpady kapiel, odmietnutia, minimum ľudí na koncertoch a podobne. Až tam sa ukáže, kto vydrží. Takže nestačí chcieť, alebo mať talent. Podstatná je výdrž, usilovnosť a pokora.
To je zároveň aj tvoja rada pre začínajúcich umelcov?
Určite.
A akú si dostal ty?
Tých je viac, ale spomeniem jednu vtipnú, ktorú mi dal Peter Nagy: "Prvých dvadsať rokov je najťažších." (smiech)
V rámci tej kratšej cesty, ktorú sme už načrtli, "vykrádajú" sa navzájom slovenskí umelci?
Hm, skôr si myslím, že ide o nasledovanie trendov, ktoré prináša svet. Keď niekoho úmyselne vykrádaš, to ti neprejde a už vždy budeš hrať iba druhé husle. Treba byť autentický a sám sebou. Iná situácia nastáva, ak to človek nerobí zámerne a "iba" sa snaží tvoriť. Príde to samo a výsledok sa zrazu na niečo podobá. Vieš, tej muziky je fakt veľa, k dispozícii sú milióny nahrávok, zvukov. Byť originálnym je v dnešnej dobe zložité a prísť s niečím novým čoraz ťažšie. Dnes sa vlastne ani prehnane nerieši, čo sa na čo podobá.
Keď sa vrátime k pandémii, aký je tvoj názor na podporu umeleckého sektora zo strany štátu?
Celé to bolo nešťastne odkomunikované. Nik na túto situáciu nebol pripravený, nikto s ňou nerátal. To môže byť poľahčujúca okolnosť, no po minuloročných skúsenostiach verím a dúfam, že veci začnú lepšie fungovať. Každopádne, nie je možné vyrovnať sa s následkami za mesiac, to je jasné. Bolo by super, keby sa ľuďom pomohlo. Stále verím, že štát sa k tomu celému postaví tak, ako by mal.
Nie je tajomstvom, že čoskoro vydáte nový album. Ak sa nemýlim, už na jeseň?
Áno. Začal vznikať na začiatku pandémie. Nebudem klamať, prežíval som ťažké chvíle. Dva-tri mesiace som zo seba nedostal ani notu. Nebol som si istý, či a kedy sa rozhýbem. Potom však prišla pieseň Máj, ktorou sa to všetko otvorilo, vrátane mojej kreativity. Album vznikal v ťažkom období, ale napriek tomu zostáva pozitívny. Na albume budeme mať i zaujímavých hostí. Hľadal som muzikantov, ktorí vynikajú v hre na konkrétne hudobné nástroje, takže bude pestrý a zaznejú na ňom napríklad írske gajdy či píšťaly. Viac už prezrádzať nechcem. (úsmev)
Ale na druhej strane, niečo také si vo svojej plodnej kariére ešte nezažil.
Presne tak. To množstvo času, ktoré sme mali na prípravu albumu, je v konečnom dôsledku cenným prínosom. Človek nebol pod tlakom, mohol sa na všetko ľubovoľnú dobu sústrediť, dať si tiež oddych, ak ho znenazdajky potreboval. Pôjde vôbec o prvý album, ktorý nahrávam v dlhšom časovom horizonte. A nielen tým bude špeciálny...
Peter Bič Project - Letné koncerty 2021:
3. 7. - Kasárne/Kulturpark, Košice
31. 7. - Amfiteáter Trnovce, Brestovec
14. 8. - Nádvorie hradu, Kežmarok
28. 8. - Amfiteáter, Banská Štiavnica
10. 9. - Amfiteáter Trenčiansky hrad, Trenčín
12. 9. - Amfiteáter InPark, Štrkovecké jazero, Bratislava
Všetky koncerty začínajú o 19:00.
Vstupenky:
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Dominika Kentošová
Súvisiaci interpreti: Peter Bič Project
