"Wow! Naozaj? Ja to ani veľmi nesledujem." Týmito slovami speváčka a skladateľka Sima Martausová zareagovala na fakt, že videoklip k jej skladbe Nenahraditeľná má na Youtube už takmer osem miliónov zhliadnutí. Tvrdí, že jej život sa netočí iba okolo hudby. Máva dni, keď nad skladbami vôbec nepremýšľa a radšej zájde do prírody, na kávu či pozrieť rodičov.
Nápad prišiel úplne spontánne, cítila som to tak. Chcela som totiž vyjadriť vďaku všetkým, ktorí sa na mňa prišli pozrieť, aj inak než "len" spevom a hudbou.
Na tomto koncerte som bola s aktuálne už tvojím veľkým fanúšikom, ktorý dovtedy tvoju tvorbu nepoznal. Hneď prvá pesnička Baránok ho dojala k slzám. Musím ti povedať, že vplyv na ľudí máš ohromný.
To sa veľmi teším, naozaj, určite ho pozdravuj. Musím sa ti priznať, že Baránok je aj moja najobľúbenejšia skladba na koncertoch. Je takou mojou modlitbou. A keď ju spievame spolu s mojou dobrou kamarátkou - vokalistkou, častokrát tečú slzy aj nám.
Ty si jedna z mála známych osobností, ktoré si svoje súkromie úzkostlivo strážia. Máš dojem, že ľudia tvoje tajnostkárstvo chápu?
Chápu, nič iné im neostáva. A ja im to aj slušne vysvetlím. Tiež im, vrátane novinárov, vždy poviem, že ak sa o mne chcú dozvedieť viac, stačí si vypočuť moje skladby. V nich nechávam svoje srdce i myšlienky. Ale i tak sa v médiách z času na čas objavia informácie, ktoré nie sú vôbec pravdivé.
Máš pocit, že by si dokázala byť v skladbách ešte úprimnejšia?
Som najúprimnejšia, aká viem byť, a to sa týka každej skladby. Ale sú určité veci, ktoré si strážim viac než iné, o tom niet pochýb. A také skladby asi ani nehrávam na koncertoch. Nazvem ich extrémne odhaľujúcimi.
Pracovných ponúk dostávaš neúrekom. Podľa čoho si vyberáš tie, na ktoré prikývneš?
Na tieto záležitosti mám manažéra. On sa snaží, aby sme boli rovnomerne rozložení po celom Slovensku - či už je reč o festivaloch, obecných slávnostiach alebo jarmokoch. V týždni mávame viac akcií a pokiaľ nekoncertujeme, tak zas nahrávame. Hlavne je potrebné dopriať si čas aj na oddych. Toto leto si beriem až tri týždne voľna, počas ktorých vyrazím na hory doplniť sily.
Spomenula si festivaly. Už o pár dní vypukne v Hniezdnom Nestville Open Fest, kde budeš jednou z hviezd. Ktoré kapely si nenecháš ujsť?
Určite sa tam zdržím väčšinu dňa, v ktorý vystupujem aj ja, ale potom mám žiaľ ďalšie povinnosti. Veľmi sa teším na Kristínu, ktorá vystupuje v ten istý deň a je to spevácky i ľudsky super baba. Teším sa tiež na S Hudbou Vesmírnou a chcela by som si pozrieť aj Samanthu Fox.
O Samanthe sa u nás hovorí, že pred rokmi vraj nebolo kamionistu, ktorý by jej podobizeň nemal vylepenú v aute...
Áno, aj ja keď som povedala môjmu gitaristovi, že tam bude vystupovať, chcel zrušiť všetko, čo má, aby sa mohol dostaviť. No keďže ide práve v tom termíne na svadbu, prepásne ju a bol z toho poriadne nešťastný.
Čo patrí do tvojej povinnej festivalovej výbavy a čo ti na festivaloch ako takých imponuje najviac?
Nikdy mi nechýba voda, to ak by náhodou nebola. Niečo na prezlečenie, hrebeň a voňavka. Atmosféru robia predovšetkým ľudia a tí sú zároveň tým, čo by som na festivaloch vyzdvihla najviac. Dokážu na moment vytvoriť jednu veľkú rodinu / partiu, ktorá sa super zabaví a zbaví ťarchy každodenných dní. Neviem ale adekvátne porovnať úroveň zahraničných a slovenských. Jediný zahraničný festival, na ktorom som bola, je Colours of Ostrava. A ten bol úžasný.
Ako speváčka si viac vychutnávaš intimitu v kluboch alebo väčšie festivalové pódiá?
Užívam si každý typ vystúpenia, ale iným spôsobom. Prispôsobujem im repertoár, napríklad na festivaloch spievam tanečnejšie piesne, kde si zatancujeme a zabavíme sa. Ak mám komornejšie koncerty, preferujem gospelové skladby, pomalé, užívam si duchovno a pocit, že ľudia sú pri mne tak blízko, že sa môžeme vzájomne dotknúť.
Jednou z najobľúbenejších skladieb (nielen) na koncertoch je Nenahraditeľná. Na Youtube má takmer osem miliónov vzhliadnutí a v komentároch sa množia chválospevy na sexi tanečníka. Prosím ťa, kto to je?
Vážne? No musím pozrieť. Každopádne, volá sa Adam Kmeť, je to vynikajúci tanečník, má tanečnú školu v Martine. Viem o ňom, že miluje kone, má i nejaké vlastné na ranči. Myslím si, že je zadaný, ale neviem to na 100%. Fanynkám odkazujem, že je to veľmi zlatý chalan, šikovný, ale asi teda aj zadaný. (smiech)
S umelcami je vraj život celkom náročný, predsa len mávate svoje tvorivé a osamotené chvíľky. Nechcem veľmi rýpať do súkromia, keďže to nemáš rada. No aký je život po boku Simy Martausovej?
Ja nevieeeem! (smiech) Umelci sú určite svojskí, mala som už celkom dosť spolubývajúcich, tak to je asi otázka na nich. Ale ja si myslím, že v pohode. Jedno obdobie som ale bývala až so šiestimi spolubývajúcimi - právnikmi, a dúfam, že jedinú výhradu, ktorú voči mne mohli mať, bolo, keď som často brnkala na gitare.
Zvažovala si už koncertovanie aj na nejakom netypickom mieste?
Hm, a akom napríklad?
Trebárs na skale, v hore, na púšti, v oblakoch a podobne.
To je dobrý nápad. Potom to môžeme zorganizovať spolu.
Ako sa dostávaš do mentálnej pohody, ak práve neprežívaš dobré obdobie?
V živote sú pekné, ale i ťažšie situácie, to vieme všetci. Ak príde ťažšie obdobie, spovedám sa Bohu. Som veriaca a vzťah s Bohom mi pomáha. Rozprávam sa s ním, odovzdávam mu svoje ťažkosti a to ma oslobodí od boľavej duše.
Myslíš si, že všetko sa deje pre niečo? Iným slovom, že všetko je tak, ako má byť?
Sú veci, ktoré sa dejú presne tak, ako sa majú. No my ľudia máme slobodnú vôľu, možnosť rozhodovať sa, čiže si myslím, že istým spôsobom sa dokážeme pričiniť o to, akým smerom sa tieto veci budú uberať.
Je nejaký typ publika, ktorý ťa vyslovene desí?
Dobré otázky, také som ešte nedostala. Ale keď sa zamyslím, nie, nie je také. Spievala som už rôznym ľuďom. V detskom domove, vo väzení, v polepšovni i v kostole. Vlastne ani neviem, pre koho som nespievala. (smiech) Nikdy som však nemala pocit, že by som sa nejakej skupiny ľudí bála. V tomto smere sa dokážem odosobniť a medzi fanúšikmi, respektíve typom publika, nerobím rozdiely.
Ty si celkovo taká skromná, že o sebe ani nezdieľaš články. Ako by si mala pocit viny, že sa o tebe vôbec píše.
A to sa má? To sa robí? (smiech)
ÁNO!! A čudovala by si sa, koľko známych ľudí si pri rannej káve na Googli hľadá svoje meno a skúma čo i len zmienku o sebe.
Nemám výčitky, to zas nie. Ale skôr to neriešim. Ja si na tú kávu radšej zájdem niekam sadnúť, než by som si pri nej hľadala články o sebe. Ja na niečo také asi fakt nemám čas. (smiech) Okrem toho mám kamaráta, ktorý mi robil web stránku a na nej uverejňuje, kde som bola, moje rozhovory a podobne. Preto si myslím, že kto chce, ten si ma nájde.
A keď majú na teba fanúšikovia povedzme špeciálnu prosbu - niekoho pozdraviť, nahrať video, pozdrav a podobne, dokážeš vyhovieť?
V prvom rade musím fanúšikov upozorniť na to, že na Facebooku sa mi nedajú posielať správy. Ak ste mi napísali, celkom určite to bolo na falošný profil, ktorých mám, žiaľ, na Facebooku niekoľko. A touto cestou by som na ne rada upozornila.
Vieš si predstaviť, že by si nahrala album aj v cudzom jazyku?
Celý album určite nie. Dokážem si predstaviť prespievať pesničku, ak by si to vyžadoval konkrétny projekt. Inak nie. Ja sa v tejto rýdzo slovenskej polohe cítim skvele.
Prečítajte si: Sima Martausová sa stíšila. Albumom však namiesto ticha vyvolá zaslúžený rozruch
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Maruška Jeňová
Súvisiaci interpreti: Sima Magušinová
