Leto je obdobím prázdnin, kratších pracovných dní a dovoleniek, čo však neplatí pre mnohých hudobníkov. Okrem účinkovania na festivaloch sa napríklad pripravujú na turné, ktoré ich čakajú po skončení leta. To je aj prípad Richarda Müllera, Michaela Kocába a Ondřeja Soukupa, ktorí spoločne chystajú nový koncertný projekt Šansóny a iné piesne.
Páni, ak dovolíte, prvú otázku smerujem na Richarda, od ktorého vyšla iniciatíva k vzniku nového projektu. V jednom z dávnejším spoločných rozhovorov sme sa rozprávali o tom, že v posledných rokoch chodíš pravidelne každý rok turné, ktoré je prerušované len krátkymi prestávkami určenými na prípravu ďalšej šnúry. Len minulý rok si ukončil úspešný projekt ONA a ON Tour s Adelou Vinczeovou. Aké máš pocity, keď sa turné skončí?
Richard Müller: Pokiaľ to bola vydarená akcia, tak logicky cítim nostalgiu a drobný smútok. Ak sa vrátim k turné, ktoré sme robili spolu s Adelou Vinczeovou, tak ho hodnotím ako maximálne príjemné a zmysluplné. Teraz však už žijeme prípravou nového turné, ktoré chystáme spoločne s pánmi Kocábom a Soukupom, a na ktoré sa teším úplne výnimočne, lebo projekt v takejto podobe a zložení sme ešte neabsolvovali.
V tejto konštelácii budete vystupovať prvý raz, je teda prirodzené, že očakávania každého z vás sú zrejme osobitné. Konkrétne pre Ondřeja Soukupa je účasť na spoločnom projekte s Richardom úplne nová vec. Ondřej, je pravda, že ste v tejto súvislosti vyjadrili isté obavy?
Richard: Ak môžem, predtým, než Ondřej odpovie. V každom prípade sú očakávania z mojej strany veľmi veľké, už aj preto, že podnet na spoločný projekt vyšiel od nás, konkrétne s touto myšlienkou prišiel dlhoročný šéf môjho tímu a kapelník Juraj Kuchárek (a tiež bubeník v sprievodnej Richardovej kapele, pozn. red).
Ondřej Soukup: Richarda považujem za výrazného predstaviteľa inteligentného popu v našich končinách. Ak som niekde hovoril o svojich obavách, tak nemal som na mysli obavy zo spolupráce s ním, ale obavy, ktoré mám zo seba. Nie som totiž spevák, v prvom rade sa považujem za skladateľa. Napriek tomu som sa rozhodol, že na koncertoch v rámci turné niečo vlastné aj zaspievam, aby divák zažil aj takýto "skladateľský" spev, ktorý býva špecifický...
Ale často je o to viac autentický...
Ondřej: Určite, lebo v takomto prejave môže byť tá najväčšia pravda. Takto to dielo vzniklo a vzišlo z mojej duše, obrazne povedané, takto vyzeralo to novonarodené dieťa. Až neskôr to dieťa "načančali", aby bolo všetko, ako má byť, ale ako originál vyzeralo na začiatku inak.
Ktoré piesne si teda návštevníci koncertov vypočujú od Ondřeja Soukupa naživo?
Ondřej: Ešte to nie je úplne isté, ale predpokladám, že by to mohla byť aj pieseň, ku ktorej mám zvláštny nostalgický vzťah, Ještě tě mám plnou náruč, pretože som bol pritom, keď ju v roku 1988 v bratislavskom Opuse v rámci albumu Před odchodem vypni proud nahrával Jirka Korn. Okrem tejto skladby som pre neho zložil hudbu k polovici piesní na tejto platni, odtiaľ pochádza napríklad aj tanečná Miss Moskva. Obe spomenuté pesničky boli vtedy vysielané v rádiách a televízii veľmi často. V prípade tej, ktorú sa chystám spievať, ide o vyslovene kantilénovú vec, pritom osobne som úplne inak hudobne orientovaný. Všetko sa však dá v hudbe prekonať, hudba totiž znesie rôzne štýly a nemá limity, navyše som jej autor, takže aj preto budem môcť niečo s pesničkou urobiť.
Michael, je pravda, že vás trochu vyľakal počet koncertov, ktorý by ste v rámci tejto šnúry mali absolvovať v rámci Slovenska a Čiech? Len na Slovensku ich má byť vyše dvadsať.
Michael Kocáb: Tie obavy mali základ v tom, že sa starám o svoju mamu, ktorá už má svoj vek, a nechcel by som ju kvôli svojej práci riešiť napríklad sťahovaním do domova dôchodcov. A tiež mám sedemročného syna, ktorému sa chcem venovať. Inak by mi počet koncertov a čas strávený na šnúre vôbec nevadil, naopak na vystúpenia sa fakt teším. Páči sa mi, že časový plán je šikovne zostavený, týždeň koncerty, potom týždeň pauza, tak si potom viem optimálne zariadiť aj svoje súkromné povinnosti. Ja tomu hovorím, že nás čaká "slovenská jeseň", čím vyjadrujem svoje očakávanie, že to bude pekné obdobie a som rád, že mám otázku počtu koncertov vyriešenú.
Ondřej sa už k spolupráci s Richardom vyjadril. Ako sa na ňu teší Michael Kocáb?
Michael: Samozrejme, na spoluprácu s Richardom i na celý projekt sa teším. Mám a budem mať vedľa seba dvoch ľudí, ktorých mám rád. Ondra je môj spolužiak a kamarát od mladosti, odjakživa si zo seba strieľame v súkromí, ale aj na pódiu, diváci to budú musieť nejako prežiť (smiech), ale je to vždy v rámci normy a len tak priateľsky, veď sa poznáme už od školy. Richarda si vážim aj ako speváka a považujem ho za veľkú osobnosť slovenskej hudby.
V súvislosti s vaším vzájomným doberaním sa mi napadla otázka, či aj historka okolo vášho údajného osobného sporu kvôli Ondřejovmu odchodu z undergroundového Pražského výběru do sprievodnej skupiny Karla Gotta začiatkom 80. rokov zapadá do tohto kontextu. Vašou odplatou za "zradu" kvôli lepšiemu zárobku mala byť skladba SOS, v refréne ktorej sa spieva "Prachy jenom prachy nečekají, jen po nich sáhneš a už tě mají", do ktorej ste zakomponovali úryvok z telefonátu s Ondřejom.
Michael: (Smiech). To je práve ten typ situácie, na aké musíme dávať pozor, pretože my s Ondrom sa dokážeme podpichovať tak autenticky, že si potom ľudia môžu myslieť, že je údajný spor je naozajstný, pritom na ňom nič nie je pravdivé. Spomínaný telefonát bol vopred dohodnutý a nahratý, dokonca bola nahratá aj dlhšia verzia pre použitie na koncertoch. Celý ten konflikt kvôli tomu, že Ondřej odišiel ku Gottovi kvôli prachom, bol vykonštruovaný fór. Aj keď sme mu ten odchod v kapele trochu zazlievali, bolo nám jasné, že ponuka od Gotta sa len tak neodmieta. Problém je v tom, že keď sa ten zdanlivý konflikt dobre nasimuluje, ľudia to vezmú smrteľne vážne. Musíme byť opatrní, aby sme veci príliš nevyhrotili, aby fór neprestal byť fórom.
Ondřej: Len či to dokážeme. Ja som často schopný prekročiť aj tú pomyselnú hranicu, napríklad príliš dlho rozprávam, a ako hovorí Michael, som potom "lenivý prestať".
Richard a Michael, vy ste sa prvý raz stretli pri nahrávaní albumu V penziónu svět?
Richard: Je zaujímavé, že my dvaja sme sa počas jeho nahrávania vôbec fyzicky nestretli. Bližšie sme sa zoznámili až počas pre mňa nezabudnuteľnej autogramiády k platni V penziónu svět, ktorá sa konala v predajni hudobnín na pražskom Václavskom námestí, keď sme spolu s ostatnými hudobníkmi prichádzali uličkou k zadnému vchodu predajne, pred ktorou stáli v trojstupe stovky, možno až tisíce ľudí, čím sme boli všetci silno zaskočení, a dokonca sme zapochybovali, či je dôvodom ich prítomnosti naša autogramiáda.
Michael: Trochu upresním, my sme sa s Richardom ešte pred spomínanou autogramiádou prvý raz stretli v pražskej nemocnici na Bulovke. Potom sme sa občas vídali na rôznych akciách, na ktorých hudobníci a interpreti v zákulisí okolo seba prechádzajú, pozdravia sa a prípadne prehodia pár slov. Tak to bolo aj s nami, ale zostalo len pri tom, žiadnu spoluprácu, a už vôbec nie takú veľkú, sme nerozvinuli, až teraz.
Album V penziónu svět sa považuje za jeden zo zásadných hudobných projektov československej hudby. Jeho autori Hapka a Horáček síce pripravili a natočili aj ďalšie skvelé albumy, tento je však považovaný za ich najlepší, dokonca kultový. Richard, aké miesto má v tvojom hudobnom živote?
Richard: V mojom prípade veľké, lebo tento album znamenal pre mňa bránu do Českej republiky. Je pravda, že nejakých fanúšikov som v Čechách mal už predtým, veď napríklad pesnička Po schodoch sa ukázala ako veľmi potentná už v čase svojho vzniku aj v západnej časti spoločnej republiky - je pozoruhodné, že ju na koncertoch stále spievam aj v súčasnosti, a spolu so mnou aj deti mladšie o dve generácie - ale dávam ti plne za pravdu, že je to v tomto smere najlepší album, aký tu kedy vznikol.
Ako vznikla pieseň Rozeznávám, jedna z najvýraznejších na albume?
Richard: Celé sa to začalo tým, že páni Hapka a Horáček ma pozvali do Prahy do štúdia, aby som naspieval "nanečisto" nejaké pesničky. Pozvanie som veľmi rád prijal, už aj preto, lebo som si v telegrame prečítal, aké mená boli v pozvánke (o. i. Hana Hegerová, Michael Kocáb). Keď som im neskôr zavolal, že ako to dopadlo, dozvedel som, že ma vybrali ako interpreta jednej piesne s názvom Štěstí je krásná věc, a mám ju prísť natočiť. Po jej nahratí som ich zaujal natoľko, že mi ponúkli ďalšie dve piesne, pričom jednou z nich bola práve Rozeznávám. Je zaujímavé, že vznikla na prvý raz, bez akéhokoľvek zásahu alebo strihu. Nemôžem tomu uveriť, keď ju dnes niekedy počujem v rádiu, že som to mohol takto zaspievať.
Michael, ako si na nahrávanie albumu V penziónu svět spomínate vy?
U mňa to malo podobný priebeh ako v prípade Richarda. Hapka s Horáčkom ani nechceli dovoliť, aby sa do natočenej piesne zasahovalo alebo strihalo, čo nás spevákov teda vôbec netešilo. Spomínam si, že nám dovolili nahrať jednu, maximálne dve verzie piesne. Podobne ako Richard, ak si tie piesne dnes vypočujem, sám seba sa pýtam, ako sme boli schopní dať ich na prvý raz, a pritom tie piesne žijú celé roky. Nebolo možné nejaké dolaďovanie, ako si to zaspieval, tak to zostalo. Okrem toho to Hapka a Horáček zvyčajne na speváka rozbalili na poslednú chvíľu a nebol čas na dlhšie zoznamovanie sa s piesňou.
Pieseň S cizí ženou v cizím pokoji bola a dodnes asi aj je jednou z najčastejšie hraných piesní z albumu V penziónu svět. Aj v jej prípade platí, že nahrávka vznikla na prvý raz?
Michael: Áno, týka sa to aj jej. Bližší vzťah však mám k úvodnej piesni, podľa ktorej je nazvaný celý album, alebo k Benefici černých koní, ktorú rádiá takmer vôbec nehrávali, lebo je nekonečne dlhá, trvá vyše osem minút. Ale na turné ju chceme zahrať, a možno si ju zaspievame spoločne s Richardom. Všetky piesne, ktoré nám autori platne vtedy ponúkli, však boli skvelé. Hapka a Horáček ich na nás spevákov vybaľovali postupne a vopred nebolo isté, či sa podarí trafiť do ich predstáv.
Ondřej: Obaja autori mali k spevákom taký "punkerský" prístup. Svojho času mi napríklad Lucia Bílá hovorila, že sa cítila urazená po tom, ako jej najprv ponúkli naspievať jednu z piesní, ale keď prišla do štúdia, privítali ju s tým, že "Ty si tu kvôli tej piesni? My ju už ale máme natočenú...". Nepamätám si už, o ktorú pieseň išlo, ani kto ju naspieval, ale bolo to dosť drsné. Hapka a Horáček boli jednoducho také silné osobnosti, že si podobné ťahy mohli dovoliť.
Michael: Pamätám si, že Hapka a Horáček si so mnou dohovorili stretnutie, aby sme sa dohodli na ďalšej spolupráci, že by som naspieval celú ďalšiu platňu. Prišli za mnou na chalupu, no mne to medzitým vyšumelo z hlavy a venoval som sa lietaniu, tak ma po celodennom čakaní z projektu jednoducho vyškrtli.
Richard: Lucka Bílá to však vôbec neniesla tragicky, je to veľká profesionálka, a stále veľmi túžila spolupracovať s Hapkom a Horáčkom. Dlho sa jej to nedarilo, až raz obaja páni hľadali vhodnú speváčku pre vokály do jednej z piesní. Zhodou okolností prišli do divadla Ta Fantastika, kde práve prebiehala skúška novej hry, a predniesli prítomným hercom svoju ponuku. Nikto z nich však nemal záujem naspievať vokály, až sa prihlásila Lucka, že to rada vezme.
Ondřej, aký je váš názor na album V penzióne svět?
Tak nepochybne je to mimoriadny album. Podľa hudobných kritikov patrí medzi desať najlepších československých albumov minulého storočia. Mňa osobne teší, že spolu s ním je v tejto skupine aj album Missariel Lucie Bílej z roku 1992, kde som výlučným autorom hudby.
Michael: Aj album Straka v hrsti od Pražského výběru je v tejto desiatke!
Vráťme sa ešte k pripravovanému turné. Ktoré piesne okrem už spomenutých plánujete zaradiť do setlistu? Okrem šansónov z albumu V penzióne svět zaznejú aj overené hity?
Richard: Na osvedčené hity z mojej kariéry by som veľmi nesiahal. Neskromne si dovolím pochváliť sa, že po skúsenostiach z posledného projektu, ktorý som robil s Adelou, som zistil, že hoci som prvú polovicu koncertov venoval výlučne piesňam z nového albumu 55, ktoré diváci nemali možnosť dovtedy počuť, reagovali spontánne a nadšene. Uvedomil som si, že v mojom prípade nie je výber piesní podľa obľúbenosti až taký podstatný a funguje to aj týmto spôsobom. Rozhodol som sa preto použiť tento koncept aj počas chystanej šnúry Šansóny a iné piesne.
Táto skúsenosť teda potvrdzuje, že riskovať a nezahrať osvedčené hity sa netreba báť?
Richard: Áno. Už by som tu dnes nebol, keby som hral len podľa osvedčeného modelu.
Zdroj: PRTermíny turné Šansóny a iné piesne:
23. 9. - Liptovský Mikuláš, Dom kultúry
24. 9. - Ružomberok, Kultúrny dom A. Hlinku
25. 9. - Martin, Kino Strojár
27. 9. - Rožňava, Divadlo Actores
28. 9. - Lučenec, Kino Apollo
29. 9. - Banská Bystrica, Športová hala Dukla na Štiavničkách
7. 10. - Senica, Mestské kultúrne stredisko
8. 10. - Trnava, Holiday Inn
9. 10. - Nitra, Estrádna sála PKO
11. 10. - Nové Zámky, Cisársko-kráľovská historická jazdiareň
12. 10. - Komárno, Mestská športová hala
13. 10. - Bratislava, Hant Aréna
18. 11. - Prievidza, ŠH City Nike Arena
19. 11. - Topoľčany, Mestské kultúrne stredisko
20. 11. - Piešťany, Dom umenia
23. 11. - Žilina, Dom odborov
24. 11. - Trenčín, Mestská športová hala
2. 12. - Prešov, Kino Scala
3. 12. - Poprad, Dom Kultúry
4. 12. - Spišská Nová Ves, Športová hala
7. 12. - Michalovce, Mestské kultúrne stredisko
8. 12. - Košice, Spoločenský Pavilón
Vstupenky:
Autor: Ivan Straka
Foto: Ivo Kiapes
Súvisiaci interpreti: Michael Kocáb, Richard Müller
