Spevák britskej kapely James Tim Booth je aj tanečník, herec a veľmi netypická osobnosť. Pred prvým koncertom legendárnej rockovej formácie na Slovensku sme sa od hudby a tanca dostali k témam ako cirkevný útlak, zmena svetového poriadku, sex a feminizmus.
Vitaj na Slovensku, Tim! Sme radi, že ste sem s James konečne dorazili. Prečo ste sa rozhodli prísť práve teraz? Počas celej kariéry ste tu ešte nehrali.
Hlavne preto, že nám práve vyšiel skvelý nový album a máme pocit, že prišiel čas navštíviť krajiny, v ktorých sme doteraz nevystúpili. Je to pre nás o to väčšia zábava. V minulosti tu po nás ani nebol veľký dopyt, tak sme si počkali.
Si tanečník, spevák, herec – čo z toho robíš najradšej, čo je tvoja podstata? Alebo medzi týmito polohami prepínaš?
Myslím, že najviac som asi tanečník. Stále tancujem - vďaka tomu ma James aj objavili. Milujem tanec. Niektoré dni pretancujem celé hodiny. A z toho vyplýva všetko ostatné, čo robím. Ak sa oddávam tancu, ľahko sa mi píšu texty k skladbám, pretože som tak trochu mimo seba a jednoduchšie sa mi vyjadrujú pocity, ktoré potom vlievam do textov. Celé to plynie akosi samé. Človek sa uvoľní, odblokuje a je kreatívnejší a slobodnejší. Zároveň ma tanec udržiava vo forme.
Nedávno si v relácii Daily Politics britskej stanice BBC hovoril o úlohe, ktorú hrá náboženstvo v spoločnosti. Angažuješ sa často v spoločensko-politických otázkach?
Je niekoľko tém, ktoré ma rozčuľujú. Moje vystúpenie v BBC však nebolo politického charakteru, skôr akýsi postreh. Pôsobím aj ako tanečný terapeut – učím ľudí, ako si tancom odblokovať emočné bloky a traumy v tele. No a môj postreh je, že jeden z hlavných spôsobov, ako nás tri hlavné patriarchálne cirkevné systémy – kresťanstvo, islam a judaizmus – po celé stáročia kontrolovali, je prostredníctvom našich tiel a pravidiel, ktoré v súvislosti s nimi stanovili. Tvrdia, že ľudské telo je hriešne, že je hriech pociťovať telesnú rozkoš, že sex je určený len na rozmnožovanie, pod trestom smrti, vylúčenia zo spoločnosti či zahanbovania presadzujú monogamiu (okrem mužskej polygamie v islame).
Obriezka, ženská obriezka, zákaz umelého prerušenia tehotenstva, zákaz eutanázie – to všetko sú otázky, ktoré nám vždy boli predkladané ako morálne problémy, ale nie je to tak, sú to ľudmi vymyslené náboženské pravidlá. Navyše postihujú ženy v oveľa väčšej miere, než mužov, keďže na čele týchto náboženských systémov stoja muži. V relácii som vyjadril svoj názor na tieto otázky a na to, že musíme "žiadať svoje telá naspäť". Ak človek verí v boha, boh mu dal telo, ktoré je schopné cítiť rozkoš – a to nie je náhoda. Myslím si, že kontrola zo strany cirkví je iba znôškou výmyslov niekoľkých frustrovaných mužov.
Zdá sa, že si feminista.
Áno, asi som. Ale moje presvedčenie zahŕňa aj mužov, pretože napríklad obriezka je veľkou emočnou traumou pre malé dieťa. Príde na túto planétu, a prvé, čo sa mu stane, je, že z neho kúsok odrežú – veľmi jasne to naznačuje, že jeho telo mu vlastne nepatrí. A toto nás sprevádza po celý život, naše telá nám nepatria a spoločnosť nás kontroluje. A práve na to som chcel upozorniť.
Zdroj: Marko ErdTim Booth na BA City Beats 2014Vkladáš tieto názory aj do svojich textov?
Napísal som niekoľko politických piesní, keď som bol veľmi nahnevaný, ale nerobím to často. Zdá sa mi, že protest songy nie sú príliš účinné. Ak už niečo také robím, snažím sa vyhnúť priamemu prístupu a poňať tému z nečakaného uhla. Napríklad refrén skladby Hey Ma je o tom, že chlapec sa vracia domov vo vaku na mŕtvoly. Pieseň sme napísali v čase najväčšej "popularity" vojny v Iraku. Zároveň je to veľmi veselo, oslavne znejúca popová pieseň, kým si človek neuvedomí obsah textu. Páči sa mi ten protiklad, pretože núti ľudí zamyslieť sa a nedovoľuje im mávnúť nad všetkým rukou.
Snažíte sa svojou hudbou ľudí vzdelávať?
To nie, myslím si, že dôvod je sebeckejší – chceme proste vyjadriť svoj názor. Ak sa niekto poučí, je to vedľajší účinok. Bolo by odo mňa nafúkané myslieť si, že mám právo ľudí vzdelávať. Do mojich textov sa dostane všetko, čo ma trápi, čo práve zamestnáva moju psychiku. Takže nový album je plný smrti a znovuzrodenia. Moja mama a môj najlepší priateľ nás opustili minulý rok v priebehu štyroch mesiacov. Takže toho som mal plnú hlavu, keď som písal texty, nemal som na výber. Nebolo to mojím zámerom, ale toto zo mňa vyšlo. A napriek tomu je to veľmi pozitívny album, oveľa viac, než by človek vzhľadom na okolnosti očakával.
Znie veľmi veselo.
Je veselý. Mama mi zomrela v náručí, obklopená rodinou, mala 90 rokov, a bol to krásny, takmer extatický zážitok, ako zrodenie. Zobrazuje ho aj video k skladbe Moving On, je to tá najlepšia vec, akú sme kedy spravili. Porozprával som videoanimátorovi o svojej mame a o pocite znovuzrodenia, a on na základe toho urobil neuveriteľnú animáciu, ktorá presne korešponduje s tým, čo sme chceli komunikovať touto piesňou. Hovorím všetkým, ktorí nepoznajú James, alebo si myslia, že je to nanič kapela, alebo nás zbožňujú, aby si to video pozreli. Znázorňuje, čo vlastne robíme. (Videoklip si môžete pozrieť na konci článku.)
Takže celý album je o umieraní?
To je príliš zjednodušujúce. Je na ňom aj skladba o smrti vzťahu, ďalšia o riešení problémov vo vzťahu, aby prežil, alebo jedna o tom, ako sa muž preberie a zistí, že je mŕtvy. Prebudí ho až vášeň k inému človeku, do ktorého sa zamiluje a preberie sa zo svojho mŕtveho života. Takže smrť je síce témou albumu, ale nie je len o fyzickej smrti. Zároveň obsahuje aj veľa sexuálnych aspektov, preto sme album nazvali La Petite Mort (malá smrť) – je to post-orgazmický stav jednoty, stav bez ega. Vybrali sme titul, no nie prvoplánovo, nechceli sme depresívny album v štýle Joy Division, ale niečo zvláštnejšie a povzbudivejšie.
Si veriaci?
Nie v konvenčnom zmysle slova. Verím v niečo, čo nás stvorilo, nejakú inteligenciu, ktorá stojí za všetkým životom na Zemi, ale netuším, čo to je. Snažím sa na túto energiou napojiť prostredníctvom tanca, spevu, všetkých činností, ktoré rád robím. A myslím si, že ľudia sa môžu s touto silou spojiť cez čokoľvek, čo robia radi, či už je to predaj lístkov, vyrezávanie sošiek, milovanie, box, šport – na duchovno sa dá napojiť aj takto. Som presvedčený, že by sme sa mali usilovať byť čo najlepší vo veciach, talent na ktoré sme dostali do vienka, to je naša cesta, naše poslanie. Nechcem sa podriaďovať žiadnej dogme.
Myslíš si, že ľudia sú dostatočne disciplinovaní na to, aby mohli byť slobodní? Je to v jednom z tvojich textov.
Paradox je, že človek musí byť veľmi disciplinovaný, aby mohol dosiahnuť slobodu. A že oslobodzovanie sa je revolučný proces. Povedomie ľudí na našej planéte sa zvyšuje, svet sa mení. Niekoľko stoviek rokov dozadu sme mali úplne iný prístup k černochom, z pohľadu dejín ženy získali volebné právo tiež len nedávno. Gejovia a lesby si len prednedávnom vydobyli právo sobášiť sa. Ľudia začínajú vidieť za hranice svojich vlastných, kultúrnych a náboženských predsudkov, s ktorými vyrastali, a kladú si otázku, kto, do pekla, má právo zakazovať dvom zamilovaným, aby sa vzali? Veď je to šialené! O päť rokov budeme manželstvá ôsob rovnakého pohlavia vnímať ako niečo úplne bežné. Empatia v spoločnosti je na vzostupe. Ľudia postupne začínajú chápať pocity iných ľudí, namiesto toho, aby ich odsudzovali.
Podľa toho, čo hovoríš, to s ľudstvom ešte nie je beznádejné.
Jasné, máme viac než nádej. A som presvedčený, že čím viac sa mocenské ťažisko posunie smerom k ženám, tým lepšie sa budeme mať. Tisícky rokov sme prežili pod vládou mužov, ani netušíme, aké sú možnosti, ak sa k moci dostanú ženy. Môže sa stať čokoľvek. Aj ženy budú určite robiť chyby, moc korumpuje. Ale nájdu sa aj také, ktoré sú schopné vyrovnať sa s mocou a nestratiť pritom ženské vlastnosti. A tie to nakoniec vyhrajú, pretože nebudú vyhľadávať obvyklé mužské konflikty a riešiť svoje zranené egá. Ženy sú podľa mňa najväčšia nádej ľudstva!
Autorka: Michaela Ivaničová
Foto: Marko Erd
Súvisiaci interpreti: James
