Bratislavské zoskupenie In Vivo sa minulú sobotu stalo víťazom 28. ročníka pesničkovej súťaže Košický zlatý poklad. Keďže Hudba.sk podporuje kvalitu aj mladé talenty, porozprávali sme sa s kapelou nielen o ich triumfe so skladbou Múza, ale došlo aj na debutový album, SOZU a ich „otca“ Mariána Vargu.
Asi málo ľudí vie o tom, že víťaz Košického zlatého pokladu mohol úplne vyzerať inak. Vašu skladbu ste vraj poslali tesne pred uzávierkou...
Ďuro: Sme radi, že sme to vôbec stihli, lebo sme s tým zo začiatku ani nerátali. Neskoro sme zaregistrovali, že nejaká taká súťaž vôbec je, ale všetko je to Mišova zásluha. Obvolal ľudí, pozisťoval veci a vyšlo to.
Michal: My sme vôbec nepátrali po takýchto informáciách. Až potom som o súťaži niekde započul, a len tak-tak som to stihol. Nahlásili sme sa ešte pred uzávierkou, ale CD-čko so skladbou prišlo až po termíne, lebo som ju poslal len v elektronickej podobe.
Pieseň Múza, s ktorou ste vyhrali, je skôr popovejšia tvár In Viva. Myslíte, že práve toto zafungovalo na poslucháčov a porotu?
Michal: Myslím si, že áno. Robili sme ju s tým cieľom, že poďme sa trochu viac priblížiť k ľuďom, pretože sme zistili, že sa snažíme pol roka nejako dostať s In Vivom do rádií a nejde to. Alebo je možné, že sme ešte nemali dostatok informácií, ako to celé funguje. Aj preto sme si urobili jednu takúto popovejšiu pesničku a je tak, ako hovoríš - popová verzia In Vivo.
Máte nejaké informácie o tom, že by ju rádiá mali začať hrať? Prípadne garanciu od Slovenského rozhlasu, ktorý súťaž zastrešoval, že budú song propagovať?
Michal: Verila by si tomu, keď ti to niekto povie, ale nemáš to napísané na papieri? Mám pocit, že táto súťaž k ničomu nezaväzuje a vnímame to hlavne tak, že nám otvára dvere. Sme odhodlaní to využiť, už od výhry riešime všetky relácie, ktoré sú v dosahu, a dohadujeme termíny, ktoré súvisia s propagáciou, práve vďaka tejto súťaži.
Takže s odstupom času a víťazstvom na konte môžete teraz zhodnotiť – malo zmysel prihlásiť sa do súťaže?
Michal: Určite áno. No priznám sa, týždeň alebo dva pred finále, keď mi volali, kde je tá half-playback verzia, tak som nemal chuť tam ísť.
A potom?
Michal: Potom sme si povedali, že to vyhráme. Lebo keď tam máš ísť za 50 eur, ktoré ti nepokryjú náklady, dopravu, nedá sa s tým urobiť nič iné, iba ísť tam a vyhrať, aby sme dokázali nebyť stratoví. Išlo tam hlavne o to, že sme zrušili jedno hranie, takže to pre nás bolo aj o tom ukázať sa pred ľuďmi naživo. No samozrejme konečné víťazstvo tejto súťaže nás teší oveľa viac.
Takže ste neboli prekvapení, keď ste vyhrali?
Peter: Najprv nám povedali, že sme druhí, tak sme tam šli s tým, že sme druhí. Až na pódiu sme sa dozvedeli, že sme vyhrali.
Michal: Normálne mi zagratuloval Igor Timko, a zrazu až keď sa ma Roman Bomboš (moderátor pozn.red.) opýtal, ako vnímame víťazstvo, tak som zostal, že čo?! Naozaj veľmi sme sa tešili, myslím si, že to bolo aj vidieť, lebo sme to zistili až priamo na tom pódiu.
Možno nás to zaveje k hraniu "cigánčin"
Poďme k vašej nahrávke In Vivo 2011 - Mora Tonali. Čo sa zmenilo vo vašich životoch po vydaní albumu?
Michal: Keď sen sa splní, zrodí nový... asi v tomto duchu. Z výrobnej fázy sme sa presunuli do propagačnej, album nám ukázal, čo všetko ešte nevieme o reálnom fungovaní hudobného sveta na Slovensku.
Ďuro: Dovtedy sme len snívali a hovorili o tom, aké to bude hudbu robiť naplno. Ani nevieme ako a zrazu tou hudbou naozaj žijeme.
Dávid: Už samotná výroba nosiča si žiadala zmeny, hlavne v prístupe k veci. Ak chceš vydať album svojpomocne, tak si to vyžaduje ako finančné, tak aj duševné obete, pričom tým druhým určite získaš najmä prehľad o manažmente a marketingu kapely, ktoré sú súčasťou celého procesu.
Ako by ste definovali bežného poslucháča In Vivo? Vaša hudba nie je práve mainstreamová...
Michal: Skôr tak od 25 rokov vyššie. Neodvažujem sa popísať ho bližšie, myslím si však, že naša hudba je skôr pre ľudí, ktorí už majú aj niečo odžité, lebo viackrát som sa stretol s tým, že aj keď sa texty mnohým páčia, skôr je to pre ľudí, ktorí už komplexnejšie vnímajú život. Nie je to taká prvoplánová vec typu lalala, sme všetci veselí.
V kapele máte aj nie až tak bežne používaný akordeón, bol to zámer byť iní, výnimoční?
Michal: Vôbec to nebolo cieľom. Netušil som, že Dávid hrá na akordeón a keď som to zistil, tak sa prirodzene stal súčasťou kapely. A takisto, ako mnohých iných ľudí, aj nás oslovil zvuk akordeónu a rozhodli sme sa to na ňom postaviť.
Peter: Stavali sme si tu štúdio a Dávid sa sem chcel nanominovať (smiech).
Dávid: Podľa mňa sa akordeón do tých skladieb hodí. Keď mi ich Mišo zahral, v podstate som mu navrhol, aby sme to skúsili aj s týmto nástrojom.
Peter: Ja som dovtedy Miša s ničím lepším nepočul, ako je akordeón. Hneď som vedel, že to je ono. A Dávid vie dobre hrať aj na klávesy.
Plánujete ich zapojiť?
Dávid: Ja si myslím, že určite budeme mať nejaké elektronické vstupy, ale nebude to na nich postavené.
Michal: Neodkláňal by som sa od akustických verzií skladieb, ale som otvorený aj tomu, ísť trošku aj do elektroniky. No to je ešte hudba budúcnosti.
Keď sme pri tej budúcnosti, aké máte najbližšie plány?
Ďuro: Povedali sme si, že celý rok bude propagačný, takže pokračovať v tom ešte viac. Rozvíriť hladiny okolo In Viva, aby nás ľudia poznali, robiť pre to čo najviac. Jednak s tým súvisí tvorenie, hranie živých koncertov, takže ktovie, kam nás celá cesta posunie ďalej, kam sa naša hudba bude vyvíjať. Možno nás to zaveje k hraniu brutálnych „cigánčin“, alebo pôjdeme k akustik-folk-rapu. Tých ciest je tak veľa, že to nemôžeme povedať dopredu.
SOZA je zle nastavená organizácia
V týchto časoch to majú kapely, ktoré chcú preraziť, ťažšie, ako vnímate to, že si celé fungovanie zabezpečujete a manažujete sami?
Ďuro: Ja osobne to môžem vidieť z pohľadu kamarátov, ktorí už fungovali predtým. Jasné, že pred 10-15 rokmi sa fungovalo inak, cez vydavateľstvá, ktoré ťa posúvali a hrávalo sa hocikde. Škoda, že sme nemali možnosť niečo také si vyskúšať, ale aj takto fungovať je vlastne celkom dobrá zábava.
Michal: Čo sa sám naučíš, vieš zužitkovať kedykoľvek v živote, aj keď je to pre mňa občas náročné. In Vivo funguje asi rok a pol, bol to čas tvrdej práce, ale veľmi veľa sme sa naučili a tešíme sa aj na to, keď nás dokáže zastrešiť skutočný manažér, ktorý nás oslobodí od mnohých vecí, ktorým sa teraz musíme venovať.
Keďže ste si doteraz všetko vybavovali vo vlastnej réžii, aká bola napríklad vaša skúsenosť so SOZA?
Michal: Sme v SOZE prihlásení, sám som s ňou mal nejaké vnútorné konflikty a napísal som o tom aj pieseň. Mám pocit, že je fajn, ak je tu nejaká organizácia, ktorá dokáže hájiť práva autorov, otázka je akých autorov. Nepoznám však iný variant ochrany našej značky a piesní. Sledujem aktuálne dianie okolo SOZY a som veľmi zvedavý, čo z toho celého ešte bude. Napríklad za naše letné koncerty chcela od nás SOZA viac peňazí, ako sme zarobili za všetky dokopy. Za naše vlastné skladby! Vtedy som si uvedomil, že to asi nie je veľmi dobre nastavené. Je to organizácia, ktorá vznikla veľmi dávno a dlhé roky nikto neurobil nijaký hĺbkový edit.
Ďuro: Ja si myslím, že je to typický príklad, ako dokázala jedna organizácia podľahnúť byrokracii v plnej miere.
Ak by ste stáli na začiatku svojej cesty a mali si znova vybrať, bolo by pre vás prijateľnejšie byť vo vydavateľstve, mať hneď zabezpečenú publicitu a koncerty, alebo by ste si znova prešli tým kolotočom nahrávania, plánovania a organizovania vecí sami?
Michal: Ja osobne sa teším na celý tento kreatívny kolobeh, sme zase o niečo múdrejší, veľa vecí vyzerá dnes jednoduchšie ako pri našom prvom albume, no keďže sa chceme stať profesionálmi, vždy ocením rady ľudí, ktorí sú skúsenejší a múdrejší od nás.
Ďuro: Život si nechceme nechať len tak uplynúť. Kapela, ktorá hrá, nahráva, rieši veci, robí videoklipy, vymýšľa a tvorí, či sa aj zúčastní nejakej súťaže - takáto kapela žije. A my nechceme byť mŕtva kapela - o to ide, je jedno akým spôsobom ju držíme pri živote. Ale výťahy ku sláve neuznávam.
Na záver ešte vysvetlite, ako je to celé s tým Mariánom Vargom?
Ďuro: Klasicky, keď niekde hráme a ľudia vedia, že sme Vargovci, tak sa pýtajú: A vy ste synovia toho Vargu? Sme. A Mariána Vargu? Otec je Marián, áno, sme. Toho muzikanta? Áno, otec je muzikant. Čo piješ? Ale je to iný Marián Varga, ako ten pravý z Collegia Musica a Prúdov.
Peter: Ale aj ten tvoj je pravý.
Michal: Pravý medzinárodný staviteľ tratí, medzinárodný rozhodca a bývalý prezident slovenskej záprahovej federácie. (smiech)
In Vivo - V prúde rieky
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Facebook.com/MoraTonaliInVivo
Súvisiaci interpreti: In Vivo
