Obľúbený muzikant, známy z kapiel Karpatské Chrbáty a Vrbovskí Víťazi, sa v nasledujúcich týždňoch predstaví divákom v celkom novej polohe. Po prvý raz prijal účinkovanie v muzikáli, konkrétne v projekte Jakuba Nvotu Pacho – Zbojník z Hybe. Vďaka tomu objavil partiu skvelých ľudí a uvedomil si, aký spokojný život žije. No nebolo tomu vždy tak.
Slovenský spevák, hudobník, spisovateľ a zakladateľ hudobného festivalu Vrbovské vetry Braňo Jobus je už na slovenskej kultúrnej scéne stálicou. Hoci má po päťdesiatke, on sám tvrdí, že skutočne žije až posledných osemnásť rokov. O svojich dávnych démonoch dnes dokáže, na radosť mnohých jeho fanúšikov, rozprávať veľmi otvorene.
V rozhovore s Braňom Jobusom sa dozviete:
- prečo prijal úlohu v muzikáli Pacho – Zbojník z Hybe,
- kto je pre neho legendou,
- kedy sa na ňom ľudia zvyknú smiať,
- ako sa spätne pozerá na svoj rockový život,
- čo mu do života priniesla dlhoročná abstinencia,
- aký má pohľad na kolegov z brandže,
- a prečo nemá rád slovo konkurencia?
Počas dohadovania rozhovoru som vás najskôr zastihla na ostrove Maurícius, následne na turné po Slovensku v rámci marca – mesiaca knihy. Čo aktuálne vôbec nestíhate a mrzí vás to?
Na Mauríciu som bol v podstate pracovne, písal som tam knihu, ktorá vyjde v roku 2024. Určite by som sa chcel viac venovať rodine, ale ten marec - mesiac knihy, to sú také naše Vianoce. Sme zvyknutí, že tých aktivít máme ďaleko viac než po iné mesiace. S radosťou a láskou sa im venujem naplno. Žiaľ, ako naschvál ma pred pár dňami vyradila na nejaký čas choroba, čo vnímam ako signál, že bolo potrebné spomaliť.
Keď sa človek pozrie na zoznam vašich pracovných aktivít, musí byť v nemom úžase. Cítite to tak, že práve teraz ste na vrchole svojho tvorivého obdobia?
Ani nie, tak to necítim. Ja mám tvorivé obdobie napísané v kalendári a trvá dva mesiace: január-február. V januári som odovzdal libreto do opery o Muflónovi Anciášovi, vo februári som písal knihu. Ten január i február totiž býva minimum akcií, koncertov alebo besied na školách, knižniciach, preto prevažne tvorím. Od marca sa venujem koncertom, kontaktom s čitateľmi alebo deťmi, v lete riešim zas festivaly. Tvorbu mám naplánovanú vždy dopredu.
Ste v štádiu, keď je čas, ktorý venujete sám sebe, pre vás luxusom?
Či už sú to besedy s deťmi, koncerty, tvorba alebo aktuálne Pacho, stále sa vlastne venujem aj sám sebe, a to z jednoduchého dôvodu – pretože ma to baví. Všetko, čo robím, robím od srdca, s láskou, nik ma do ničoho nenúti. Samozrejme, podmienkou je moja abstinencia, s ktorou som v marci oslávil naše osemnáste výročie.
Lenny Kravitz raz povedal: "Život rockovej hviezdy je rovnako krásnym požehnaním a nebezpečným bremenom." Súhlasíte s týmto tvrdením? Čím je, prípadne v minulosti bol, rockový život pre vás?
Záleží, s čím sa tá rocková hviezda zahráva počas svojho pôsobenia, no skôr by som to nazval zodpovedným alebo nezodpovedným správaním sa voči sebe a svojmu okoliu. Zo začiatku to vyzeralo s požívaním alkoholu ako veľká sranda, no v konečnom dôsledku to bola jedna veľká žumpa a peklo. Takže všetko si užívam naplno až posledných 18 rokov, keď som sa od toho celého oslobodil.
Dá sa povedať, že ovplyvňujete masy a musíte si dávať pozor, akým spôsobom sa prezentujete na verejnosti?
Toto absolútne neriešim. Na nič sa nehrám, a ako som už povedal, robím len to, čo ma baví. Nemám pocit, že mojou prácou môžem niekomu ublížiť, práve naopak. Verím, že moje posolstvá môžu čitateľom dať veľa pekného. Platí to rovnako aj pri mojej hudbe – ak robí radosť čo i len hŕstke poslucháčov, stojí za to sa jej venovať.
Zdroj: archív umelcaMuzikál Pacho - Zbojník z Hybe, ktorý spomíname, je paródiou na zbojnícke legendy i nás samotných. Kedy ste boli vy naposledy niekomu na smiech a kto je pre vás legendou?
Myslím si, že každý deň som niekomu na smiech. Keď mám stretnutia po školách, knižniciach, niekedy aj tri-štyri denne, vždy sa nájde niekto, kto sa zasmeje, komu moje životné príbehy prinesú radosť. A legendou bol pre mňa celý život Michael Kocáb. Aj je, bodka.
Ste ostrieľaný hudobník a profík, no v muzikáli účinkujete prvýkrát. Vnímate to ako novú výzvu?
Ponuku do muzikálu Pacho som dostal od producentky predstavenia pani Gabiky Urbanovej. A som veľmi rád, že som sa rozhodol účinkovať v tomto malebnom a čarokrásnom predstaveni. Tvorcovia predstavenia sú naozaj vynimoční a team pachovcov je ako jedna rodinka úžasníkov. V muzikáli mám svoju rolu, ktorú mi Jakub Nvota ušil na moju osobu priam dokonale. Snažím sa nesklamať jeho dôveru a samozrejne aj producentky predstavenia a urobiť veci najlepšie, ako viem.
V tomto predstavení figuruje mnoho zvučných mien: Csongor Kassai, Broňa Kovačíková, Tomáš Palonder, Jana Valocká či Peter Kadlečík sú iba niektoré z nich. I keď vaším spoločným cieľom je predviesť dokonalú šou, môže panovať medzi účinkujúcimi aj istá rivalita?
Nemôže. S touto úžasnou partiou necítim nič také. Mnoho menovaných má alternácie, ktoré ja nemám, úlohu Pachovho tata s radosťou odohrám na všetkých predstaveniach sám. Môžem porovnať rôzne alternácie, ktoré hrajú rôzni herci. Moje hodnotenie je ale zakaždým pozitívne, pretože všetky prevedenia sú krásne.
Po skúsenostiach a práci, ktorú máte za sebou – čo konkurencia znamená pre vás? Pripúšťate si ju vôbec pri vašich pracovných skúsenostiach?
Absolútne nie. Mám 54 rokov a v mojom veku s človekom len tak niečo nezamáva. Nie som na žiadnych pretekoch, roboty mám našťastie toľko, že niekedy neviem, kde mi hlava stojí. Keď tak nad tým opätovne premýšľam – fakt nie, slovo konkurencia sa mi vôbec nepáči.
Prvého apríla organizujete vo Vrbovom podujatie Vítanie jari a oslava abstinencie, vo vašom prípade už 18 rokov bez alkoholu. O svojich skúsenostiach s ním rozprávate veľmi prirodzene a otvorene. Bol to proces? Nie každý sa rád vŕta v starých ranách.
Bol to celé vývoj. Nejaký alkoholik sa celý život bije do hrude, že nemá problém a umiera veľmi nešťastný. Iný sa odhodlá k zmene a rieši svoj problém. Našťastie som to pred tými osemnástimi rokmi uchopil správne, čiže sa vyvíjam, nezostal som stáť na jednom bode. Je to súčasť môjho života, rád sa poúčam z chýb. Aj tých vlastných.
Plánujete v rámci týchto osláv niečo špeciálne?
Hrať bude skupina môjho syna Illuse, budeme tam my s Karpatskými Chrbátmi, kde mi práve kvôli alkoholu minulý rok umrel náš gitarista. Prežili sme spolu 40 rokov života. Zahráme prvý rok bez neho a na gitare budem hrať ja, pôjde o moju premiéru. Zahrajú aj Horkýže Slíže, ktorým som aj s Karpatskými Chrbátmi krstný tato ich prvej kazety. A samozrejme podpálime aj Morenu!
V čom vás ako umelca najviac ovplyvňovala dlhoročná konzumácia alkoholu?
V minulosti sme s Karpatskými Chrbátmi vydali aj CD s názvom "Výber pohrebných a depresívnych piesní", čiže ono to bolo celé ťažké obdobie, ktoré sa odrazilo aj v textoch. Naopak, tá sloboda, ten prirodzený, zdravý krásny život, ten naplno precítite v textoch skupiny Abusus. Ak čitatelia nevedia, je to hudobná skupina, v ktorej podmienkou účinkovania je, že hudobník musí byť abstinentom. Kapela vznikla v roku 2005, keď som začal abstinovať.
A naopak, čo vám dala, alebo možno i vzala, osemnásťročná abstinencia? Pravdepodobne sa vám napríklad zúžil okruh "dobrých známych".
Nevzala mi absolútne nič a dala mi neskutočne veľa. Zrovnávať život, keď som pil, a teraz, keď som slobodný, môžem číselne – asi 10-tisíckrát kvalitnejší život vediem teraz. Čistý, slobodný človek dokáže prežiť naozajstné, úprimné šťastie, čo bolo v kombinácií s alkoholom nemožné. To boli len hry a pretvárka.
Cítite potrebu prispôsobovať vlastnú tvorbu či projekty ako také súčasnej dobe?
Nie necítim, nikdy som to tak nerobil a ani sa na nič podobné nechystám. Či sú to knihy alebo hudba, vždy robím veci úprimne a z lásky, nech je trend akýkoľvek. Vôbec ma to nezaujíma.
Turné k muzikálu Pacho – Zbojník z Hybe, bude prebiehať až do konca júna. Čo vás čaká potom?
Akonáhle skončí posledný Pacho niekde na východe Slovenska, začína mi festivalové obdobie. Prvého júla organizujem Vrbovské Vetry, kde tento rok privítame hudobné skupiny ako Para, Bez ladu a skladu, Mňága a Žďorb, Chiki Liki Tu-a, Karpatské Chrbáty, illuse a ďalšie. Týždeň po Vrbovských Vetroch moderujem Pohodu, takže leto mám pomerne jasne nalinkované a určite vás niekde všetkých rád uvidím.
Muzikál Pacho – Zbojník z Hybe môžete vidieť od 11. apríla do 29. júna v 15 slovenských mestách.
Autorka: Danka Šoporová
