Pred niekoľkými týždňami vydal spevák Miro Šmajda svoj nový album mirosmajda.com, s ktorým sa po českom turné chystá aj do slovenských miest. My sme sa s ním ešte predtým stihli porozprávať nielen o novej nahrávke, období po Eurovízii, ale aj o médiách, z ktorých sa vraj "človek nedozvie nič, len blbosti". A bol to veru veľmi, veľmi otvorený rozhovor.
Je to pravda. Stále ma tam ťahá nejaký magnet a neviem mu odolať. Pre mňa je veľmi podstatná energia prostredia, v ktorom žijem alebo v ktorom pracujem. Nie, že by som bol nespokojný doma, ale stačí priemerne senzitívny človek, ktorý vkročí do Prahy a „zabije“ ho to. Je tam silná energia, atmosféra, história, kultúra. Je neskutočne inšpiratívnym mestom, a hlavne pre mňa, ako pre umelca, toto rozhoduje.
Tvoj nový album sa volá Mirosmajda.com. Keď túto adresu vložíš do prehliadača, otvorí, samozrejme, tvoju stránku. Bol to akýsi netradičný zámer, zvoliť tento názov?
Bol to veľmi jasný zámer, pretože ako Mirosmajda.com sme prezentovaní v rámci názvu projektu, názvu webu, albumu, turné, skrátka to všetko je Mirosmajda.com. A prvotný impulz bol ten, že to nikto predo mnou nespravil.
V recenziách na nový album sa neustále skloňuje, že si nasadil svoju drsnejšiu polohu. Sedí ti viac?
Omnoho. Poloha na novom albume je akoby niečo medzi tým, čo bolo a tým, čo bude. Je to oveľa tvrdší album a nedá sa porovnať s tým prvým, za ktorým si teda veľmi nestojím. Možno len po textovej a melodickej stránke, ale to je všetko. Nová doska mirosmajda.com je pre mňa proste „sakra“ dobrá a nemám problém to povedať. Samozrejme, ak nahlas vyslovíš, že si za niečím stojíš, tak príde mnoho reakcií á la typické Slovensko a Česko, že som namyslený a podobne. Ale ja si za touto prácou stojím.
Čiže pri nahrávaní si sa asi vyhol robeniu kompromisov ako to bolo v minulosti...
Nerobil som žiadne kompromisy. Tento album je taký, ako to cítim vrámci domácej tvorby.
Dospel som k tomu, že nechcem znieť československy
Keď porovnáš prácu na debute a na novinke Mirosmajda.com, ako to vnímaš?
Je to strašný rozdiel, pretože túto dosku som si produkoval komplet celú sám. Aranžoval som ju sám, napísal som ju sám, otextoval sám. Na tej prvej boli texty moje, hudba a aranžmány spolu s kapelou, no produkcia nebola moja. Robil to vtedy Milan Cimfe a ja som dnes dospel tam, že nechcem znieť československy. A v celom Česko-Slovensku počet producentov, o ktorých si myslím, že dokážu spraviť zvuk, ktorý znie americky, spočítaš na jednej ruke.
Prečo si niektorého z nich teda neoslovil?
Pretože si myslím, že jedným z nich som ja.
Ktorí sú tí ďalší?
Myslím si, že dobrý rockový zvuk robí napríklad Maťo Turcer z kapely From Our Hands, veľmi šikovný je tiež Rišo Scheufler, s ktorým som spolupracoval na tomto novom albume. Ja tým teraz vôbec nechcem povedať, že som neviem aký rockový producent. Učím sa, aj tento môj vlastný album je moja prvá produkcia, ale myslím si, že je tu veľmi málo ľudí, a ja som jedným z toho mála, kto je ochotný sa s muzikou „srať“ a zaoberať sa zvukom dovtedy, aby to znelo zahranične. A to ma na Slovensku a v Čechách štve, že je to akoby rýchla pásová výroba. Jasné, ideme robiť album, veď tým ľuďom je to jedno, rádiám je to jedno, bude to znieť nejako, ľudia sú aj tak sprostí a budú si pohmkávať nejaké kraviny. Dokonca už tomu mnohí pomaly aj uverili a sami tie kraviny chcú. Z takéhoto prístupu mi je občas na vracanie, neviem sa s tým stotožniť, preto mi záleží na tom, aby sa to z rôznych strán skvalitňovalo, čo sa týka produkcie.
Ako dlho si teda na novom albume robil ty?
Pol roka. Začal som ho písať niekedy minulý rok v auguste a vydaný bol koncom februára tohto roka.
Nájdu sa na ňom rôzne skladby, napríklad Na Na Na je o drsnom sexe, Moja zem zase ponúka priam lyrické vyznania. Bol to tvoj cieľ, ukázať poslucháčom akýsi duševný jing a jang Mira Šmajdu?
Nebol to cieľ, ono to tak je. Tých polôh mám skrátka veľa, pretože každý z nás má svoju rozmanitosť. A nemám rád, keď sa človek niekam škatuľkuje, lebo sa bojí, že by ho ostatní neprijali. To je predsa blbosť. Myslím si, že každý by mal využívať svoj maximálny potenciál, nech ide o akýkoľvek smer, nielen umelecký. Napríklad Moja zem – to je song, v ktorom úprimne hovorím o tom, čo som prežil v detstve, že mi chýbajú niektoré momenty, ktoré má ovplyvnili. Chcel som napísať o tom, čo mám rád. Sex? To je realita. V podstate popisujem, čo vidím, veď dnes už je to tak, každý s každým a všade.
V texte Bez lásky žiť používaš celkom kontroverzné slovné spojenia o drogách, alkohole...Podobnú provokáciu možno nájsť už aj v tvojom videoklipe k piesni Loneliness. Neobávaš sa reakcií?
Problém sa dá spraviť zo všetkého, ak chceš. Neriešim „hejterské“ reakcie, vôbec ma nezaujímajú. Keby áno, tak už by som sa dávno musel obesiť. Takýmto ľuďom prajem len veľa šťastia do života, pretože ho veľmi potrebujú.
Čo tak skladba Bullshit? Máme ju chápať ako čistý výsmech?
To nie je výsmech...Je to recesia. Hrávame to aj na koncertoch, a najväčším paradoxom je, že aj keď je to recesia, má to najväčší úspech (smiech).
Dá sa teda očakávať, že to bude nový singel...
Áno, Bullshit bude druhý singel. Ak naňho natočíme videoklip, bude to veselé. Ale úprimne, ešte ani sám neviem, o čom to bude. Je tam viacero variant a možno aj počas nakrúcania nám niečo napadne. Ale určite to nebude niečo hrozne umelecké alebo artové, ako bol napríklad klip Don´t Close Your Eyes.
Mimochodom, na našom webe sa v minulosti fanúšikovia vyjadrovali k spomínanému videu a snažili sa vysvetliť, o čom bolo. Mohol by si teraz poskytnúť aj ty konečné a oficiálne vyjadrenie, nech v tom máme všetci jasno.
Celá skladba, téma a klip sú o konflikte. Konflikt dvoch svetov, temna a dobra. Je to akoby poňaté na dve osoby, spojenie muža a ženy, no v momente, kedy nastáva rezignácia. Temný svet dobýja tú ženu, krehkejšiu dušu a príde tam druhá polovička, muž, ktorý ju zachráni. Je to veľmi metaforické. Základom toho vizuálu je vyvolať emóciu, v niekom ju vyvolá pozitívnu a v inom zas hnus a strach. To je účel.
Keď sa ešte vrátime k tvojim polohám na albume – ktorú z nich fanúšikovia lepšie prijímajú? Balady a pomalšie skladby alebo drsné rockové vypaľovačky?
Je to veľmi vyvážené. Záleží od publika a jeho zloženia, ale tiež od toho, či je to unplugged koncert alebo plnohodnotný s kapelou. No keď to vezmem z pohľadu terajšieho turné, myslím, že sme s ľuďmi celkom dobre naladení, akoby sme tú dramaturgiu koncertu zložili presne tak, že ich vystúpenie nezačne nudiť. Keby k tomu došlo, tak sa nad tým zamyslíme a prekopeme to.
Všimla som si, že s fanúšikmi veľmi aktívne komunikuješ na Facebooku.
Je to tak. Pre mňa je spojenie s nimi základ. A prečo to robím? Zaujímajú ma ich reakcie.
Nemáš dojem, že väčšiu základňu aktívnych podporovateľov máš skôr v Čechách?
Určite. Je to realita, nie je to len dojem. Je to väčšia krajina, dvakrát viac ľudí a možno aj trochu rockovejšia kultúra, čo je normálne pri tom počte obyvateľov. Ale vlastne teraz všeobecne bojujeme, resp. snažíme sa vydobyť si svoje miesto na scéne kvalitou a poctivou tvrdou prácou bez ohľadu na územie. Jedna skupinka muzikantov nás tak teraz napr. po poslednom koncerte v Znojme označila za najpodceňovanejšieho interpreta roka. Nevnímam príliš, či to je pravda, ale dobre sme sa na tom zasmiali. Každopádne, neskutočne ma to motivuje. Stojí za to zažiť, ak má niekto predsudky, a po koncerte a vypočutí dosky svoj názor radikálne zmení. Veľmi si cením, keď si fakt niekto nespraví ten obmedzený názor na základe hlúpostí z bulváru, neodsúdi to, ale príde natvrdo na koncert, a potom vynesie verdikt, keď zažije live show a vypočuje si novú dosku.
Máš za sebou časť turné, ktorú si odohral práve v českých mestách. Aký máš zatiaľ pocit?
Vieš čo, zatiaľ to bolo dobré. Beriem to reálne, nebudem hovoriť, že všetko bolo neuveriteľne vypredané, nemienim klamať. Realita je tá, že celý rok 2012 som viac-menej nehral, a je to trochu cítiť. Ľudia stále objavujú projekt mirosmajda.com, a ja som za to strašne rád. Na jednej strane je to ťažšie, no na druhej strane zažívam to, čo som po Superstar nezažil. Skutočne drieme a nie je to len o tom, že niekto si nás objedná, zaplatí, my niečo odohráme a ideme do prdele. Je to tvrdá práca, a čo sa týka návštevnosti, zatiaľ je to pol na pol. Jeden koncert veľa ľudí, druhý koncert menej. Strieda sa to.
Čo očakávaš od slovenskej časti turné, ktorá príde v máji?
Myslím, že to bude veľmi podobné ako v Čechách. Až tak sa tie publiká nelíšia. Budú však len tri koncerty, pretože je tu omnoho menej klubov, v ktorých sú dobré podmienky. Zároveň sa pri turné aj zisťuje, kam ľudia chodia a kam nie. Paradoxne v Košiciach, v mojom rodnom meste, nám v jednom klube povedali, že som na nich veľmi tvrdý, v druhom zase, že som príliš komerčný. Vždy budem asi troška ako kôprovka. Taká je realita.
Keby som nemal peniaze, pôjdem hrať na ulicu
Prejdime k tvojmu chystanému projektu, ktorý by mal byť v angličtine. Bude mať niečo spoločné s Maxom Jaisonom Maiom?
S ním to určite nebude mať nič spoločné. Max Jaison Mai spí a bude spať určite veľmi dlho, tak ho nechajme. Bola to prosto sezónna záležitosť a riešenie, keďže som nechcel ísť so slovenským menom na medzinárodnú scénu. No tento nový anglický projekt bude určite pod iným menom a bude v ňom prezentovaná aj skladba Don´t Close Your Eyes, pretože si myslím, že na slovenskom albume tento song nemá čo robiť. Zatiaľ sú pre tento projekt nahráte dve skladby, pričom pripravených demo nahrávok je dosť. Myslím, že sa rysuje veľmi dobrý album.
Si rozhodnutý naplno sa živiť hudbou?
No, výroba botasiek by mi asi veľmi nešla (smiech). Keby som tomu neveril, tak to nemôžem robiť a nedokázal by som sa postaviť pred ľudí, pretože by som mal pocit, že im klamem, a že klamem sebe. Maximálne tomu verím, a spravím pre to všetko. Aj keby bolo obdobie, že by som nemal peniaze, tak vezmem gitaru a pôjdem hrať niekde na ulicu. Ale vždy budem robiť muziku, pretože to je dar, ktorý mám a zahadzoval by som ho, keby som robil niečo iné.
Aký veľký vplyv na tvoje hudobné smerovanie malo začlenenie sa do hudobného šoubiznisu po Superstar?
Bolo tam strašne veľa rôznych názorov. Mnohé, s ktorými som sa nestotožňoval, len mi potvrdili to, čo som si myslel, ale tiež mnoho zaujímavých rád a zistení o ľuďoch, ktorí mi boli sympatickí a cením si, že som ich spoznal. Veľa mi to dalo, obohatilo ma to, namotivovalo a posunulo. A všetky tieto dojmy a rady som doplnil o to moje, čo chcem robiť a čo si myslím.
Ako si sa cítil, keď si sa počas eurovízneho ošiaľu stal terčom bulváru?
Ako vždy, keď sa stanem terčom. Skôr to tak zovšeobecním. Niekedy mi padne sánka z toho, kam sa to celé dostalo. Sú tu ľudia, hudobníci, maliari, umelci, vedci, ktorí naozaj robia niečo pre tento svet. A vo všetkých médiách sa riešia strašné k*kotiny! Už aj ľudí naučili riešiť to, či je Šmajda buzík, aké má vlasy, či má priateľku, či schudol, či je satanista, či si pichá steroidy... Ja keby som si ako muzikant alebo fanúšik muziky prečítal desať článkov o Šmajdovi, tak sa z ôsmich alebo deviatich dozviem všetko, len o muzike nič. Je mi z toho fakt niekedy nagrc. Pozerám sa na to z pohľadu muzikanta a fanúšika tvrdej práce a poctivosti. Niekedy ma to ťaží a bolí, pretože musí byť strašné, keď sa chce niekto niečo dozvedieť, ale vlastne sa nedozvie nič, len blbosti. Nebudem skrátka odpovedať na nezmyselné otázky. Som muzikant, nie celebrita, čo si promenáduje prdel na večierkoch.
Je pravda, že keď som si o tebe hľadala informácie o tvojom albume pre účel tohto rozhovoru, využila som predovšetkým tvoju stránku a našu.
Jasné. Hudba.sk je jeden z mála portálov, ktoré píšu o hudbe. Fakt díky moc, že neriešite k*kotiny a páči sa mi, že je to skrátka objektívne ku každému, tak ako to je. Nerieši sa, či ten je taký a ten onaký, je to priamy, jednoduchý, pragmatický pohľad na témy, a preto je to super portál.
Tak za toto veľká vďaka, budeme sa snažiť. Poďme späť k Eurovízii. Keby si vedel predtým, čo to všetko obnáša a ako do súťaže zasahuje politika, lobby a vyššie záujmy, prehodnotil by si účasť?
Áno. A nešiel by som tam. Nebolo to zlé, bola to dobrá skúsenosť, určite mi veľa dala. Ale keby som vedel, o čom to bude, určite tie peniaze investujem niekde inde.
Aký veľký kontrast je v tom, aká bola realita a ako o tom celom informovali médiá?
Bolo to úplne ináč. Úplne. Možno aj preto to poburovalo verejnosť, pretože keď sa ma na to niekto spýtal, vyjadroval som sa pravdivo. A oni to počuť nechceli. Všetko muselo byť vyšperkované, lákavé a honosné, ale bolo to často inak.
V konečnom dôsledku sa však našlo viac tých ľudí, ktorí tvoju snahu potopili, než by sa snažili ju oceniť.
Ale to ma vôbec neprekvapuje! Tak to je vo všetkom na Slovensku. Stačí, keď sa pozrieme na športovcov. No nehovorím o tom, že som nešťastný, lebo som nedocenený, to nie. Ja na to seriem, robím si svoje a budem to robiť navždy. Ale naozaj nie som prekvapený, lebo som len jedným z tisícov ďalších, ktorí musia čeliť tejto realite. Bohužiaľ. Vôbec sa nečudujem mnohým, ktorých to ťahá odtiaľto niekam preč. Lebo aj mňa to ťahá.
Čo vravíš na víťazku Eurovízie Loreen?
Nechcem to posudzovať, nech si každý robí, čo chce a má rád. Má svojich fanúšikov, zarába tým, je to úspešné - a to je dobre. Je to iný štýl muziky, a ja to rešpektujem. Nie som tu na to, aby som niekoho posudzoval.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: PR
Súvisiaci interpreti: Miro Šmajda
