Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Zea je prekvapením roka: Nechcem, aby moje skladby ľudom len tak prefrčali hlavou

Zea je prekvapením roka: Nechcem, aby moje skladby ľudom len tak prefrčali hlavou

30.10.2020 - 14:00 | Dušan Marko

Zea, vlastným menom Alžbeta Ferencová, nie je v hudobnom svete žiaden nováčik. Ak však nepatríte medzi aktívne hľadajúcich fanúšikov popovej hudby, je možné, že ste na jej tvorbu doposiaľ nenatrafili. V tom prípade je najvyšší čas, len nedávno totiž uviedla na trh svoj podmanivý albumový debut Burning Light.


Pandémia koronavírusu jeho vydanie oddialila o pár mesiacov, výsledok však stojí za to a bola by škoda, keby informácia o ňom zanikla v šume každodenných správ o politike, víruse a opatreniach. Zea na svojej prvej dlhohrajúcej nahrávke ponúka mozaiku doposiaľ nevydaných skladieb, ktoré sú iné ako jej doteraz zverejnené single.

Po osobnom stretnutí vám talentovaná Prešovčanka v hlave zostane nielen vďaka parfému od Yves Saint Laurent, no hlavne vďaka triezvemu pohľadu na život v šoubiznise. V rozhovore pre Hudba.sk prezradila, prečo svoje civilné meno v sólovej tvorbe nahradila pseudonymom, prečo sa odsťahovala do Česka a rozprávali sme sa tiež o jej kariére modelky, herečky a tanečníčky a o jej tvrdo kritizovanom účinkovaní v Kolese šťastia. Najviac doma sa cíti práve v hudobnom svete, kde môže byť sama sebou bez nutnosti páčiť sa všetkým.

Fanúšikovia popu si ťa môžu pamätať ešte zo skupiny Forsomeone. Ako si ty spomínaš na toto obdobie?

Celkom mi to chýba. Vďaka Forsomeone som začala spievať a nebyť toho, tak to dnes zrejme nerobím. S babami sme mali veľmi silné puto a rada na to obdobie spomínam.

Väčšina dievčenských skupín sa skôr či neskôr kvôli nejakým rozbrojom rozpadne. Bolo to tak aj u vás?

My sme to ukončili skôr preto, že na Slovensku nebolo moc možností, ako tú hudbu robiť. Nikto tu nebol zvyknutý na dievčenskú skupinu a neexistovalo pre nás ani ozvučenie na koncerty. Nikto nám nevedel produkovať hudbu a aj keď sme sa brutálne snažili, tak nič nevychádzalo. Ako prvá odišla Ronie. Ona mala úplne inú víziu ako my tri, takže to z jej strany prišlo prirodzene. Skúšali sme to ďalej v trojici, no bez nej to už nebolo ono.   


Už pred speváckou kariérou si sa venovala tancu, modelingu či herectvu. Čo z toho šoubiznisového životu ťa baví najviac a čo by si si už naopak zopakovať nechcela?

Najviac by so si znovu chcela zopakovať herectvo. A najmenej? Asi ten život po Miss. Samotná Miss bola skvelá skúsenosť, no ten svet potom by som si už zopakovať nechcela. Módny svet u nás nie je na dobrej ceste a už by som do toho nešla.

Už niekoľko rokov žiješ v Česku. Ako hodnotíš hudobný svet u nás v porovnaní s Českou republikou?

Slovenská hudba mi vždy prišla oveľa viac moderná, no čím dlhšie žijem v Česku, tým viac si uvedomujem to, že tam má priestor väčšie množstvo ľudí. Sú tam starší aj mladší speváci, popoví interpreti, raperi a tiež rôzne alternatívne kapely. U nás na Slovensku sa to stále točí okolo tých istých ľudí. Mám pocit, že v Česku ma prijali s otvorenou náručou a aj tá alternatívnejšia hudba tam má väčšie zázemie.

V Česku našla nový život bez tieňov minulosti

Sólovú dráhu speváčky si rozbehla pod menom Zea. Nebála si sa, že ti zmena mena skôr uškodí?

Strašne som sa bála, no presvedčilo ma to, že o moju hudbu mali záujem aj v zahraničí. Vedela som, že buď začnem so pseudonymom hneď alebo už možno nikdy nebudem mať šancu preraziť v zahraničí. Zároveň som chcela, aby sa ľudia sústredili už len na tú hudbu a tanec, nie na niečo iné, čomu som sa venovala predtým. Je vtipné, že v Česku veľmi veľa ľudí ani nevie, aké je moje skutočné meno a aký je môj pôvod.

Ako svoj prvý sólový singel si v roku 2018 vydala Is This Love?. Prečo práve táto skladba?

V tej dobe som bola po veľmi ťažkom rozchode a fakt som sa sama seba pýtala, či to je láska, ak sa dvaja ľudia navzájom tak trápia. Bola to taká moja prvá spoveď. Niekedy človek asi potrebuje prežiť to najhoršie, aby niečo dokázal napísať a presne do toho momentu som sa dostala.


Nedávno vyšiel tvoj debutový album, no žiaden z tvojich predošlých singlov tam nenájdeme. Prečo?

Tento album je úplne iný projekt, ako predošlé single. Je to spoločný projekt, ktorý som napísala s Milanom Andrém, ktorý album produkoval a spolu so mnou napísal všetky skladby. Je to taká komplexnejšia výpoveď celého môjho pôsobenia v šoubiznise a rôzne postrehy, ktoré nemali nič spoločné s hudbou, ktorú som vydala predtým.

Nechcela si nahrať niečo komerčnejšie, čo by ti možno prinieslo oveľa väčšiu pozornosť?

Keď som bola mladšia, tak som sa o to snažila. No teraz to už cítim tak, že nechcem ísť za každú cenu na kvantitu, ale radšej sa zameriam na tú kvalitu. Môžeš mať na koncerte len 100 ľudí, no je fakt príjemné, ak poznajú tvoje texty a majú tvoju hudbu skutočne radi, čo sa v tých prvoplánových popových veciach nestáva. Nechcem, aby ľudom moje skladby len tak prefrčali hlavou. Chcem, aby v nich zanechali nejaké emócie a premýšľali nad tým, čo im vlastne v tom songu hovorím. Ja si myslím, že u nás to publikum pre takúto hudbu je. Problém je skôr ten, že médiá a rádiá takejto hudbe nedávajú priestor. No ak to tým ľudom ukážeš, tak si tú cestu k tebe nájdu.

Nechcela si predsa na album zahrnúť aspoň jednu popovú "odrhovačku", vďaka ktorej zaujmeš aj rádiá?

Aj tá prvoplánová popová vec musí nejako prísť, no u mňa zatiaľ neprišla. Môj album však stále je alternatívny pop a sú tam veci, ktoré majú jednoduché melódie a myslím si, že sa to ešte vyprofiluje. Aktuálny singel Hold Me je síce ťažší, no od ľudí začínam počúvať, že si to púšťajú aj desaťkrát denne. To znamená, že to má ten zásah, vďaka čomu by z toho ešte mohol byť veľký hit.


Celý album aj tvoje predošlé single boli v angličtine. Je to zámer?

Veľmi by som chcela skúsiť nahrať slovenské veci, no nemôžem nič sľúbiť. Zatiaľ to nerobím, pretože texty v slovenčine písať neviem. A pokiaľ nemám tú istotu, že to bude dotiahnuté do konca, tak to ani robiť nechcem. Je to však moja výzva a chcela by som raz urobiť EP v slovenčine.

Zasiahla nejako prvá vlna pandémie tvoju tvorbu a prípravy albumu?

Ten album sa nahrával dva a pol roka, takže tam problém nebol žiadny. No mal vyjsť v marci a keď už sme boli vo finále, tak všetko zatvorili. My sme sa tešili z toho, že sme aspoň získali čas na to, aby sme posledné veci dokončili bez stresu.


Čo si myslíš o aktuálnych prísnych opatreniach, ktoré okrem iného zakazujú aj koncerty?

Samozrejme chápem, že v rámci tých opatrení to nie je úplne hlúpy krok. No v Česku to dlho bolo tak, že sme mohli ísť do posilňovne, no na koncert nie. A to mi prišlo ako veľmi nelogické, keďže žiaden koncert nebol ohnisko nákazy. Ja si myslím, že by tie opatrenia nemuseli byť až také striktné, pretože na koncerty chodí väčšinou mladšia populácia, ktorá sa nepovažuje za ohrozenú. Myslím si, že každý by mal myslieť sám za seba a ak vie, že je zdravý a chce ísť na koncert, tak by mu to malo byť umožnené - samozrejme v menších počtoch. 

Spomínaš si na svoj posledný koncert?

Tesne predtým, než to začalo, som mala akustický koncert na lodi. Deň na to prišiel lockdown. Bolo to veľmi zvláštne. Ľudia boli vtedy v strese z toho, že tam bol nejaký týpek z Talianska.


V práci aj v súkromí obklopená hudbou

V hudobnom svete si aj v súkromí, keďže tvoj priateľ je Paulie Garand. Nebála si sa toho, ako ľudia budú brať to, že si sa dala dokopy práve s ním?

Samozrejme, ľudí u nás asi ako prvé napadne to, že som s ním kvôli kariére. No v Česku to tak vôbec nebolo. Všetci vedeli, že to medzi nami vzniklo veľmi prirodzene počas nakrúcania klipu. Pre mňa je to po dlhej dobe človek, ktorý mi sedí ľudsky, a zároveň ma brutálne motivuje v práci. Veľmi si pomáhame a jeden druhého posúvame.

Necháš si od neho v hudbe poradiť?

Teraz už síce trošku menej, no na začiatku vzťahu sme si radili vo všetkom. Môj album som mu však ukázala až vtedy, keď to celé bolo hotové. Pavel má veľmi dobrý vkus aj čo sa týka vizuálov, takže viem, že sa nikdy nebudem musieť hanbiť za niečo, čo on vydal. A verím tomu, že to platí aj naopak.

Brala by si v úvahu, ak by ti na nejakú skladbu, čo sa tebe páči, povedal, že to je zlé?

Určite by som nad tým popremýšľala, pretože viem, že by mi nechcel zle.


Vydala si niekedy niečo, čo sa tebe až tak nepáčilo, no bola si do toho dotlačená?

Myslím, že nie. Ešte vo Forsomeone nás síce chceli profilovať niekedy až do príliš popovej skupiny, s čím so až tak nesúhlasila, no vždy sa našiel kompromis. Vždy si dávam záležať na tom, čo vypustím von, ak to teda nie je niečo, čo som dopredu vidieť nemohla, ako napríklad nejaké veci v televízii.

Pred pár rokmi si sa práve kvôli svojmu vystupovaniu v televízii stala terčom bulváru. Mrzela ťa taká negatívna odozva?

Bolo mi to ľúto. Ľudia by mali pochopiť, že niektoré veci neboli v mojich silách a nemohla som to ovplyvniť. Ja som na základe scenára len plnila nejaké zadania zhora, ktoré inde vo svete fungujú, no tu sa to nechytilo. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že so skutočne taká uvoľnená, aká som bola aj v Kolese šťastia. Samozrejme, nebola som najlepšia moderátorka na Slovenku. No nemyslím si, že to bolo tak hrozné, aby sa tomu musela venovať taká pozornosť. Mám dosť veľkú sebareflexiu, no ľudia ako keby nepochopili, že to nebola moja relácia a išlo o program, ktorý inde vo svete v takejto forme funguje. Zamrzelo ma, že v tej dobe všetci zabudli na to, čo som spravila predtým. Aj preto som si povedala dosť a odišla som do Česka, kde ma nikto nepoznal.

Skúsila by si si úlohu moderátorky opäť?

Skúsila, no už by som do toho išla s tým vedomím, že mám isté požiadavky. Predtým som sa spoliehala na veľkú televíziu a ani mi nenapadlo, že by niečo mohlo dopadnúť zle. Môj veľký sen je mať vlastnú reláciu v rádiu.

Čítala si si v tej dobe nejaké diskusie na internete?

Párkrát áno. Vtedy som sa cítila dosť zle, pretože tie komentáre boli dosť rasistické a neúctivé a nechápala som, čo také zlé som tým ľudom urobila. A to ma ranilo. Ak sa ti niekto nepáči, tak to povieš, no nemusíš to spájať s rasou.

Berieš svoj pôvod ako nevýhodu aj v hudobnom biznise?

Keď som bola dieťa, tak ma rôzne pokrikovania ranili. Nikdy som sa za svoj pôvod nehanbila, no boli situácie, kedy som spanikárila a chcela som si udržať kamarátky, tak som si vymyslela, že som z Bosny a Hercegoviny. V hudbe som chvalabohu nikdy žiaden rasizmus nepociťovala, no v modelingu a v televízii to tu ešte stále cítiť je.


Zaujal ťa v poslednej dobe nejaký hudobný talent, o ktorom zatiaľ nie je počuť?

V Česku je to určite speváčka Tea Sofia, ktorá je veľmi zaujímavá. U nás je to Tamara Kramárová, ktorá je tiež veľmi šikovná, a Miška (MisheL, pozn. red.), s ktorou mám aj duet na mojom albume. Ona je tiež z Forsomeone no veľa ľudí o nej nevie, keďže nemá sociálne siete. A potom Milan André, ktorý produkoval celý môj album. On je na pol Slovák a na pol Kanaďan a myslím si, že si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť.

Čo je tvoja méta, ktorú by si chcela v kariére speváčky dosiahnuť?

Moja méta bola vždy taká, že by som chcela preraziť v Európe a môcť si povedať, že mám za sebou pár koncertov v Berlíne alebo Londýne. A potom to sú určite nejaké vysnívané spolupráce. V srdci som nejak prepojená s Markétou Irglovou a ak by sa mi s ňou podarilo niečo nahrať, bolo by to skvelé. Zo zahraničia by ma potešila spolupráca s JP Cooper alebo José Gonzálezom. Niekomu to možno príde príliš naivné, no nerada sa nechávam odradiť od svojich snov. Nebyť snov, nikdy by som nič nedosiahla.


Vypočujte si album Burning Light na Deezeri:



Autor: Dušan Marko
Foto: Facebook.com/alzbeta.ferencova


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti