Patria medzi najobľúbenejšie slovenské kapely. S hitmi Keď sme sami a Indiánske leto sa vrátili na výslnie, absolvovali úspešné akustické turné a fanúšikovia už netrpezlivo očakávajú nový album. Aj to sú dôvody, pre ktoré sme sa stretli s Yxom a Ďuďom a pohovorili si o tom, čo sa s Hexom deje, čo sa dialo kedysi a čo sa ešte len chystá.
Ďuďo: Nie je to tak, že by sme tie staré časy nejako vzývali a žili v minulosti, skôr je to podľa mňa iba taká nostalgia za mladosťou. Za tým, keď sme mali osemnásť, devätnásť, kedy človek žije intenzívne životom mladého človeka. Takže singel Tak sa mi zdá je skôr obracanie sa za touto dobou. A to, že sme vydali výberovku, je podľa mňa normálne, veď už hráme strašne dlho a bol to taký dobrý čas aj keď vyšiel singel Keď sme sa mi. Dobre to zafungovalo v tom zmysle, že Keď sme sami sa stalo hitom, a zároveň s výberovkou ľudia aj o generáciu mladší od nás spoznali i tie staršie pesničky.
Pre Hex bol zrejme zlomový november '89, následne možno rok 1990, kedy ste odohrali svoj prvý koncert. Na aké ďalšie zlomové momenty v kapele si ešte spomínate?
Yxo: Tak asi prvá platňa v roku 1992, kedy nás celé Slovensko mohlo viac spoznať, lebo sme boli akýsi svieži vietor slovenskej pop music, jedna z prvých porevolučných kapiel, ktoré vznikali. Ďalej možno v roku 1997, keď nám vyšla platňa Ultrapop, ktorá sa stala platňou roka v rámci cien Aurel. Potom sa nám podarili pesničky v rokoch 2002 a 2006 ako V piatok podvečer, Nikdy nebolo lepšie... My sme taká zlomová kapela. Celkom taký zlom nastal, keď sme koncom roka 2013 vydali výberovku a na nej pesničku Keď sme sami.
Ďuďo: Žijeme od pesničky k pesničke.
Ako ste sa podľa vášho názoru dostali po vyše 20 rokoch fungovania do bodu, že ako kapela nielen žijete z akejsi minulej slávy, ale rovno prekvitáte, naberáte nových fanúšikov a stále idete dopredu?
Yxo: Musím povedať, že to je preto, lebo Ďuďo je veľmi šikovný. On to má naozaj zmáknuté - tie aranžérske a skladateľské postupy. A je to asi aj také šťastie, že sa podarí napísať pesničku, ktorá zaujme široké spektrum ľudí od malých detičiek až po dôchodcov. Je to asi nejaké umenie.
Ďuďo: Ja sa snažím s otvorenými očami a ušami sledovať a vnímať, čo sa deje v hudbe. Je zaujímavé, akým úžasným, neuveriteľným vývojom si prešla populárna hudba za tých našich 25 rokov. Ja to všetko fascinovane sledujem, nasávam, a potom z toho občas niečo vznikne.
Yxo: Zároveň sa aj nejakým spôsobom snažíme pasovať s novými technológiami, začali sme si sami vydávať albumy, riešime streaming... Neostali sme pri tom, že do toho budeme len búšiť a vydávať CDčká. Všetko okolo seba sledujeme.
Ďuďo: Prišiel internet a v podstate zanikli veľké nahrávacie štúdiá, ktoré sme my ešte zažili a boli drahé. Teraz má skoro každý to štúdio u seba doma v laptope v kuchyni. Doba sa veľmi zmenila aj s nástupom internetu, hudba sa začala sťahovať zadarmo, no našťastie sa to rieši aspoň tým streamingom. Strašne veľa vecí sa v našej brandži pomenilo. Snažíme sa to nejako reflektovať a fungovať ďalej.
Minulý rok ste odohrali vyše 100 koncertov, najviac za rok vo vašej kariére.
Yxo: Bolo toho veľa, bol veľký záujem o kapelu a my sme sa chceli ukázať všade a najmä tým mladším fanúšikom, ktorí mohli práve cez tú výberovku spoznať naše staršie skladby, tak sme im to prišli ukázať aj naživo. Potom sme odohrali jarné a jesenné akustické turné, čo bolo veľmi príjemné, lebo na ne chodilo kopec ľudí a mali sme z toho veľkú zábavu.
Prečo ste sa až po toľkých rokoch existencie dostali k akustickému hraniu? Vlna unplugged predsa vo svete zažila svoj boom už niekedy v 90. rokoch.
Yxo: My sme kapela, ktorá hrá veľa v lete, všelijaké koncerty a festivaly, taký ten rock'n'rollový systém. A v roku 2013 sme si skúsili zahrať na Grape festivale taký akustický set.
Ďuďo: A to bola náhoda, že nás oslovili na takzvaný "stolička stage", kde sme boli iba so španielkou a akustickou basou. Mne sa to veľmi páčilo, že to bolo zrazu niečo úplne iné a v podstate toto tak najviac ovplyvnilo ten ďalší nápad.
Yxo: Vtedy sme si povedali, že chceme ísť na svoju šnúru, aby ľudia prišli na náš koncert a nielen na jeden z koncertov na festivale. Spomenuli sme si na ten Grape a povedali sme si, že to musíme urobiť inak, aby sme ľudí zaujali. A vyzerá, že to bol dobrý nápad, lebo tie koncerty boli fakt veľmi príjemné a aj my sme sa cítili trošku inak v pozícii toho akustického hrania, lebo je to celkom iné. Intímnejšia atmosféra, iné hranie, človek sa musí viac sústrediť. Celkom sme sa zohrali a mám pocit, že sa to ľuďom páčilo.
Dôležité je, že sme vydržali aj keď sa nám nedarilo
Ako už bolo povedané, ste považovaní za osvedčenú festivalovú kapelu. Z festivalových pódií ste sa však dostali napríklad aj na "nóbl" pódium na Plese v opere. Trochu skok pre Hex, či nie? Ako sa vám tam hralo?
Yxo: Fantastické na tomto celom je, že pesničky si žijú svoj vlastný život a je úplne jedno, či hráme v nejakej menšej obci na mestských dňoch alebo či hráme na Plese v opere, lebo tí ľudia sa úplne výborne zabávajú. Boli síce v róbach, ale bol to normálny koncert. Oni spievali, tancovali, tlieskali, zabávali sa, jednoducho interakcia bola úplne úžasná. Je to úplne iný priestor než na aký sme zvyknutí, ale zato nádherný. Mal som celkom trému. Nevedeli sme presne, do čoho ideme, ale veď oni sú tam všetci takí istí ľudia ako ostatní, len majú trochu iné spoločenské postavenie, niekto je úspešný vedec, niekto úspešný športovec, niekto je "telebrita". Ale naozaj to bolo výborné.
S tým, ako sa vám začalo ostatné dva roky masívne dariť - prišli aj nejaké závistlivé reakcie, ohovárania a podobne? Dopraje vám okolie úspech?
Ďuďo: Myslím si, že nie, ľudia nám to prajú. Už hráme tak dlho, že už si nejako zvykli na to, že sme tu.
Yxo: Pravda je tá, že my ani nikam nechodíme. Takže o nejakej tej závisti ani nevieme. (smiech)
Ďuďo: Ale nie, naozaj sú trebárs aj od ľudí z brandže veľmi pekné reakcie, všetci to zobrali podľa mňa v pohode.
Yxo: My sme ale nikdy neboli takí, že by sme sa zaoberali tou "slávou". Robíme si tie svoje pesničky a stále sa snažíme byť úplne rovnakí týpkovia, akí sme aj boli pred 25 rokmi. Možno keď sme boli mladší, tak sme žili aj takým tým nočným životom, ale dnes už veľa toho času a možno ani energie nie je, lebo sme stále na cestách a človek potrebuje trošku nabrať aj novú energiu a to je asi najlepšie doma.
Nechcete dať o sebe zásadnejším spôsobom vedieť napríklad aj v Čechách?
Ďuďo: My máme s tými Čechami stále ambíciu, ale je to také... Niektorým interpretom sa to podarí celkom ľahko a niektorým nie. A kedysi veľmi dávno sme tam hrávali, keď sme vydali našu prvú platňu, tak aj celkom intenzívne. Ale vtedy sa práve delil štát a odvtedy nejako tápeme a nevieme celkom, ako na tie Čechy ísť, ale skúšame to ďalej.
Je to iným publikom?
Ďuďo: Áno, je. Oni sú trošku iní aj čo sa týka vkusu a majú radi trošku iné veci ako ľudia na Slovensku a nie každému sa podarí do toho trafiť. Trebárs si myslím, že aj texty vnímajú viac príbehovo, než nejako pocitovo, ako to máme radi my v kapele. Fefe nerád píše nejaké príbehy a stanoviská a posolstvá, ale skôr také pocitové veci, tak možno to súvisí aj s tými textami. Ale je tam aj obrovská výhoda v tom, že si navzájom rozumieme, čiže aj to je pre každú slovenskú skupinu dôležitá vec.
Yxo: Napríklad pesnička Keď sme sami sa tam celkom chytila, bola aj v ich top stovke a na celkom dobrých miestach, ale asi keď sa nedostane do top desiatky, tak si to ľudia veľmi nevšimnú. Ale snažíme sa, teraz by sa malo aj Indiánske leto trošku hrávať v Čechách, takže uvidíme. Možno si nás niekto všimne a potom zazvoní telefón.
Dá sa roky fungovať ako vychytená kapela na Slovensku a nepresýtiť trh, neprejesť sa fanúšikom? Ako sa vám to darí?
Ďuďo: My toho zas až tak veľa nevydávame, nie sme v tom móde, aby sme každý rok urobili platňu.
Yxo: Ono je to asi tak, ako s tými sínusoidami, raz si hore, raz dole. Veľmi dôležité je to, že sme stále vydržali, aj keď sa nedarilo. Možno tri-štyri roky nazad to nebolo úplne ružové. Ale tak, my si hráme, robíme pesničky a raz za čas sa nejaká podarí, niektorá viac, niektorá menej. Ono je to možno aj tým, že niekedy majú chalani lepšie, niekedy horšie obdobie, čo sa týka skladania hudby alebo písania textov.
Vyjadrili ste sa, že váš hudobný prejav je zámerne jednoduchý, hráte skrátka pop. Aká je teda vaša cieľová skupina? Popoví fanúšikovia?
Ďuďo: To je ťažko povedať. My sme začali začiatkom 90. rokov a vtedy sme vyšli z tej alternatívnej scény a počúvali sme britský indie rock, ktorý stále ešte počúvame. Čiže nie sme koreňmi úplne z tej popovej dediny, ale tak nejako kombinujeme naše začiatky s tým, čo počúvame teraz. No myslím si, že je široké zázemie ľudí, čo nás počúvajú, môže to byť už viac generácií. Vidíme, že na koncerty chodia naši rovesníci s deťmi a niekedy aj s rodičmi.
Yxo: Fakt je to široké spektrum, lebo nás berú ľudia aj z tejto brandže a naše pesničky sa im aj páčia a trebárs pochvália, ako je to dobre zaranžované. Ale vedia nás pochváliť aj ľudia, ktorí sú z iného sociálneho prostredia. Obraz toho celého je, že hrá nás aj Rádio_FM a hrá nás aj Rádio Expres alebo Fun rádio, čo sú rádiá na úplne opačných póloch.
TIP: Vypočujte si aj albumovú verziu s temným, "nepopovým" introm
Aký je váš názor na to, že kapely, ktoré možno začínali s tvrdším/alternatívnym žánrom, možno ako vy so spomínaným indie rockom, sa napokon dostanú na tú úroveň, že hrajú nekomplikovaný pop?
Yxo: Keby si si vypočula naše staré pesničky, tak by si zistila, že sa až tak veľmi nemenia. To celé bolo tak nadnesene povedané, lebo keby to boli jednoduché skladby, tak by to bol čistý rock'n'roll - dáme tri akordy, nejaký text a hráme. Tie naše aranže sú však veľmi prešpekulované a dobre znejú ľuďom do uší. To je možno to umenie, urobiť to tak, aby to zaujalo aj toho odborníka aj nejakého laika. A tie naše pesničky sú plus-mínus rovnaké aj harmonicky, aj textovou výpoveďou. Nie je to nejaký obrovský skok. Možno to bolo v minulosti tak, že bol iný imidž, dlhé vlasy, flanelové košele... A teraz sme ho zmenili, veď sme všetci nad 40. Ale tie harmónie a pesničky nie sú nejaké iné.
Ďuďo: Čo sa týka toho vývoja k popu, my sme veľmi malá krajina a keď sa chce človek živiť hudbou, čo my v zásade chceme, tak sa k nemu asi dostane. Dá sa robiť určite aj nejaká alternatíva alebo underground, ale to je potom už naozaj len záležitosť koníčka popri zamestnaní. Alebo potom sa človek musí usilovať preraziť do sveta, čo sa zatiaľ nikomu nejako veľmi nepodarilo. No podľa mňa ten čas príde, lebo je už teraz veľa mladých kapiel, ktoré spievajú po anglicky a neriešia slovenské pomery, ale snažia sa dostať von a to sa mi páči.
Vy sa ale v zásade snažíte prispôsobiť pomerom tak, aby ste sa hudbou mohli živiť...
Ďuďo: Snažíme sa to robiť bez kompromisov, v tom zmysle, že robíme stále to, čo sa nám páči. Ale fakt je ten, že robíme pesničky, ktoré sú popové a tým pádom pre všetkých.
Cítite, kedy sa z piesne pri skladaní rodí hit?
Ďuďo: Niekedy sa to tak dá vycítiť, ale nie vždy.
Yxo: Mali sme aj na poslednej platni takú pesničku, ktorá sa nám zdala, že to je absolútna pecka, asi šesťkrát sa prerábala a zdalo sa nám, že to bude ten veľký hit a nič sa s tým nestalo. To bola pesnička 35 rokov. (My zase nevieme, prečo sa hitom z albumu Ty a Ja nestala Nočná pieseň, pozn. red.)
Ďuďo: To tak väčšinou býva, že keď sa to 30-krát prerába, tak z toho nič nebude. Tie najlepšie veci vzniknú rýchlo. Keď sme sami bolo hotové skoro za hodinu. To sa mi zdalo fakt, že sa to podarilo, už keď som počúval demo nahrávku.
Kapely a hudobníci majú tendenciu opakovať to, čo už raz bolo úspešné, žmýkať osvedčený recept... Aký pohľad máte na takéto taktizovanie?
Ďuďo: Dá sa fungovať aj takto a niekedy to teoreticky môže vyjsť, ale mňa to veľmi nebaví. Ja sa vždy do každej skladby snažím dať niečo, aj keď len nejakú drobnosť, ktorú sme ešte nemali, ako trebárs pri singli Indiánske leto sme sa spojili s pánom Puškárom, ktorý priniesol panovu flautu. Je to špecifický indiánsky americký nástroj a on je jeden z najlepších hráčov na Slovensku. Takže sme tam dali panovu flautu. Je to niečo, čo sme ešte nikdy neskúsili, takže tak sa to vždy snažím posunúť, aby tam bolo vždy niečo nové.
Dnes systém kapiel často funguje tak, že ak hudobníci nie sú v médiách a nie je o nich počuť, tak akoby neexistovali. Vy viete nájsť akúsi zlatú strednú cestu a zároveň zaujať aj novými nápadmi. Ako ste sa dopracovali k tomuto?
Yxo: Máme taký široký vedecký tím... (smiech). To sú tiež tie skúsenosti. Slovensko je strašne maličké, my sme tu taká veľká dedina. Naozaj máme už aj my nejaké skúsenosti, možno vieme už aj odhadnúť nejaké témy, samozrejme nechceme prekročiť nejakú hranicu, za ktorou by sme to neboli my. Nechceme, aby sa písali blbosti. Vždy to musí byť uveriteľné, žiadne výmysly, že ideme do Chorvátska a ideme sa nahí kúpať. Možno teraz je taká zaujímavejšia téma pre bulvárne médiá, že športujeme. Ale sme to my, naozaj nás ten šport baví, tak prečo o tom nenapísať, možno to niektorých ľudí zaujme, možno niektorých motivujeme, aby išli behať.
Ďuďo: Napríklad včera som bol behať a seklo ma v krku.
Yxo: Tak Hudba.sk napíše, že "Ďuďo bol behať, seklo ho v krku a teraz nemôže naspievať nový singel". (smiech)
Aké máte plány na rok 2015? Teraz ste vydali výberovku na vinylových platniach, dočkajú sa fanúšikovia regulérneho albumu?
Yxo: My sa veľmi tešíme z toho vinylu, pretože vinyly sa všeobecne dostávajú akoby do módy, aj keď to móda nemôže byť, lebo fungujú od začiatku pop music. Ale sme veľmi radi, že sme takto vedeli zhrnúť na tento červený krásny vinyl naše najväčšie pecky a že vieme urobiť radosť nielen sebe, ale aj našim fanúšikom. A celkom dobre sa to predáva. Robíme nové pesničky a album bude vtedy, keď si budeme istí, že tých osem až desať pesničiek bude takých, ktoré na ňom chceme vydať. Či to bude v roku 2015, 2016 alebo 2017, to nikto netuší. My sa nikam neponáhľame. Boli by sme radi, keby sa nám pred letom podarilo vydať nejaký singel a na tom pracujeme. A stále sa pohrávame aj s myšlienkou, že by sme urobili vianočnú pesničku.
Ďuďo: Rozmýšľame aj nad nejakým jesenným koncertom v Bratislave. Ale fakt je ten, že bolo by pekné do takého roka-dvoch vydať nový album a na tom aj robíme.
TIP: Vypočujte si na Deezeri výberovku Všetko najlepšie 2013-1992, ktorá nedávno vyšla aj na vinyle.
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Peter Spurny
Súvisiaci interpreti: Hex
