Shakira

Viem, že už nevrátiš.
Všetko, čo kedysi bolo
čas nechal za nami.
Viem, že sa už nevrátiš.
Čo sa stalo medzi nami
sa už nikdy nezopakuje.
Nedostaneš ma ani za tisíce rokov.
Ber sa preč a zabudni.

A teraz som tu,
skúšam meniť údolia na mestá,
miešam oblohu s morom.
Viem, že som ťa nechala ujsť.
Viem, že som ťa stratila.
Nič nebude opäť také isté.

No ani za tisíc rokov nedosiahnem,
aby si navždy zmizol.

Refrén:
Som tu, milujúc ťa, tápajúc sa
vo fotografiách a starých knihách,
v predmetoch a chvíľach.
Nemôžem pochopiť,
že sa ženiem do šialenstva.
Neviem rozoznať nohu
od svojej vlastnej tváre,
túto noc odo dňa.
Už nie je nič, čo by sa s tým dalo urobiť...

Listy, ktoré som napísala,
som nikdy neposlala.
Ty si sa nikdy o mňa nezaujímal.
Nemôžem pochopiť,
aká som bola bláznivá...

To všetko je len vec času a nádeje.

Milénium s ďalšími tisíckami rokov...
nestačia na lásku.

Keď stále rozmýšťaš o mne...
vieš, že stále čakám na teba...


- Niečo k piesni:
Zo španielčiny sa veľmi ťažko prekladá,
no chcem vám aspoň stručne povedať o čo v tejto piesni ide.
Shakira rozpráva o rozchode. Spočiatku je nazlostená, neskôr smutná. Potom spomína a vzápätí nadáva na to, aká bola naivná...a nakoniec hovorí o tom, ako na svojho bývalého myslí...sú to možno domotané pocity, no práve nimi Shakira presne vystihla pocity, ktoré zažíva človek po rozchode