Sima Magušinová

Stojím na banánovej šupke,
zákruty života sú prudké.
Bez pevných základov
človek by zle dopadol.

Stojím a neisto sa šmýkam.
Potlesky sú domom z medovníka,
keď sa ich prejete,
treba ubrať tempo v rozlete.

Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.

Stojím na banánovej šupke,
v pamäti mi každý blízky utkvel.
Chcem dávať najavo,
že nikoho nedám z kola von.

Ľúbim vás všetkých, čo ste pri mne,
ste v mojom srdci ako Tatry v hymne.
Radosť je väčší liek
ako teplý odvar z kamiliek.

Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.

Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola.

Doprajeme druhým,
len keď sa im nedarí.
Dobro to je vlastnosť,
ktorú vidieť na tvári.
Zvykáme si rýchlo
na obľubu na mólách.
Preto sú aj pády,
aby duša pyšná nebola,
aby duša pyšná nebola,
aby duša pyšná nebola.