Sima Magušinová

Vždy, keď sa ráno zobudil,
nechal si srdce obmotať len
lístkami mäty,
čo osviežia deň.

Chytil tri struny v D-dure,
zahral svoj príbeh,
keď kráčal s ňou na horách,
na horách snov.

Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.

Pred jeho domom vyrástli
tri vlčie maky.
No tentokrát zasypal nimi
jamu svojich strát.

Kráčal len tvarou ku slnku
a práve toto bol preňho liek,
hneď popri speve sýkoriek.

Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.

Keď nájde svoju kométu,
ľudia im z lásky siete upletú.
Nechce ísť bez nej do sveta,
aj keď jej patrí iná planéta.
Keď hľadí do mláky,
zdobieva oblaky.

Vídal ju len ako kométu,
vtedy s ňou vždy zaletel.
V nádhernom kľude odetú.
Najkrajšiu vílu na svete.