Z dvoch dlaní urob mi
stenu, čo ma bráni
a dvoma dlaňami
uchop ma v tápaní,
pre rieku divokú
vytváraj zábrany.
Do konca adventu
pohnime s vecami,
ja čakať budem tu
a potom ohlás mi,
že veci pohli sa
a na list od dcéry
si predsa odpísal.
Refrén:
Nemožné človeku,
no Boh to dokáže,
oči mám zatvoriť,
veriť a dúfať, že
zviazané rozviažeš.
Že svetlo predsa je
niekde za temnotou,
že nemám zranenie,
ktorého by si sa
zázračne nedotkol.
--
Z dvoch dlaní urob mi
stenu, čo ma bráni
a dvoma dlaňami
uchop ma v tápaní,
nech kráčam po mori,
kde si ty, Boh, s nami.
Viem, celý čas si ma
nepúšťal z dohľadu
a moje kroky už
nesmelo nezájdu,
spolu si sadnime
pod skalu, pod ktorou
budeš mi oporou.
[refrén 2x]
stenu, čo ma bráni
a dvoma dlaňami
uchop ma v tápaní,
pre rieku divokú
vytváraj zábrany.
Do konca adventu
pohnime s vecami,
ja čakať budem tu
a potom ohlás mi,
že veci pohli sa
a na list od dcéry
si predsa odpísal.
Refrén:
Nemožné človeku,
no Boh to dokáže,
oči mám zatvoriť,
veriť a dúfať, že
zviazané rozviažeš.
Že svetlo predsa je
niekde za temnotou,
že nemám zranenie,
ktorého by si sa
zázračne nedotkol.
--
Z dvoch dlaní urob mi
stenu, čo ma bráni
a dvoma dlaňami
uchop ma v tápaní,
nech kráčam po mori,
kde si ty, Boh, s nami.
Viem, celý čas si ma
nepúšťal z dohľadu
a moje kroky už
nesmelo nezájdu,
spolu si sadnime
pod skalu, pod ktorou
budeš mi oporou.
[refrén 2x]