Hudobný skladateľ Svetozár Stračina patrí medzi významné osobnosti slovenskej kultúry. Jedným z jeho najväčších prínosov bolo zbieranie ľudových piesní, pričom zachytával aj autentickú kultúru ľudí z horských oblastí. Je tiež autorom hudby k desiatkam pôvodných slovenských filmov a televíznych inscenácií. Práve dnes (3.12.) uplynulo 80 rokov od jeho narodenia.
Nezameniteľná je jeho spolupráca na hudobných albumoch s tradičnou hudbou Oravy, Liptova, Podpoľania, Pohronia, Kysúc a Terchovskej doliny. Práve tento rok v októbri vyšlo v reedícii nové vydanie legendárneho albumu Orava z edície unikátneho projektu Panoráma ľudovej piesňovej a hudobnej kultúry. Dnešnej generácii približuje originálne nahrávky interpretov z oravských obcí. Pôvodná vinylová 2LP platňa Orava vyšla v roku 1978 a od jej vypredania bola desiatky rokov nedostupná. Vydaniu novej edície predchádzala úspešná crowdfundingová kampaň na Startlabe, dnes je nahrávka na dvoch CD spolu s knihou dostupná vo viacerých internetových i kamenných obchodoch.
Stračina písal aj scénickú hudbu pre rozhlas, divadlá a malé javiskové formy, spracoval tiež sakrálne témy. Napísal viac ako 130 opusov pre folklórne súbory Lúčnica a SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív), kompozície pre Orchester ľudových nástrojov (OĽuN), ale komponoval aj pre spevákov, napríklad Hanku Hulejovú, Helenu Záhradníkovú či Darinu Laščiakovú.
Verný strednému Slovensku
Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Martine. Po štúdiách na Konzervatóriu v Bratislave navštevoval odbor hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Vo svojich kompozíciách sa často vracal do Banskej Bystrice, kde vyrastal. Prirodzene sa preto celoživotne orientoval najmä na folklór a ľudové nástroje stredného Slovenska. Podpísal sa pod zvučku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a má veľký podiel na zdokumentovaní ľudovej hudobnej kultúry. Bol editorom mnohých gramoalbumov zo slovenských folklórnych festivalov, z ktorých nahrávky sa realizovali z jeho iniciatívy zásadne v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici. Tým dvíhal jeho vážnosť a úroveň. Okrem toho sa pravidelne zúčastňoval na rôznych folklórnych súťažiach na strednom Slovensku.
Inšpiráciou a zdrojom nápadov mu boli aj stretnutia s osobnosťami folklórneho hnutia, spočiatku to boli súbory Marína a Vršatec. Spolu s inými slovenskými hudobnými skladateľmi patrí Stračina k hudobnej histórii súborov SĽUK a Lúčnica. Prvé stretnutia s Lúčnicou a profesorom Štefanom Nosáľom v rokoch 1960-1961 boli pre jeho tvorbu zlomové a určujúce. Neúnavne a systematicky spolupracoval na oživení folklórneho hnutia na Slovensku, tradičnú slovenskú ľudovú hudbu pozdvihol na najvyššiu umeleckú úroveň.
Zomrel 26. februára 1996 v Bratislave vo veku 55 rokov. Pochovaný je podľa svojho želania v Banskej Bystrici. V septembri 2000 pribudol do Zlatej knihy SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) čestný zápis mena hudobného skladateľa Svetozára Stračinu. Na počesť skladateľa sa od roku 2003 na Slovensku koná ako bienále festival Grand Prix Svetozára Stračinu - medzinárodná súťaž rozhlasových nahrávok hudobného folklóru. V januári 2011 mu prezident SR Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam.
Jeho život a prácu približuje Barabášov film
V roku 2019 vznikol dokument, ktorý o Stračinovi natočil medzinárodne uznávaný režisér, scenárista a kameraman Pavol Barabáš. Film je spojením množstva archívnych záberov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí skladateľa a zanieteného propagátora hudobného folklóru poznali či už osobne alebo prostredníctvom jeho práce.
"Veľa ľudí sa čuduje, prečo som nakrútil film o ňom. Čím viac človek spoznáva planétu, tým viac získava nadhľad, ktorý mu pomáha odhaľovať to vzácne doma. Práve preto sú pre mňa vzácni ľudia, ktorí podnecujú svoje okolie k tvorivosti a odkrývajú nové pohľady na seba samých. Pri hudbe Svetozára Stračinu som si uvedomil, že on hľadal a zachytával esenciu, ktorá dáva ľuďom pocit spolupatričnosti," povedal o filme Barabáš.
Zdroj: TASR (Hudba.sk edit)
Foto: archív
