Slovenský spevák Martin Harich v rozhovore pre agentúru SITA prekvapil vyjadrením, že nemá veľmi v láske popularitu spojenú s hudbou. "Je to vec, ktorá je síce spojená s tým, čo robím, ale popravde mi nie je úplne najpríjemnejšia," uviedol. Kvôli tomu dokonca v súčasnosti žije a tvorí na samote v lese.
"Nehovorím, že sa nejakým štýlom odrezávam od ľudí, snažím sa s ľuďmi stretávať a mám to rád. Mám rád úprimné rozhovory, keď sa s niekým, hoci aj na ulici, môžem baviť o niečom zaujímavom... Neskrývam sa pred svetom, len tá forma, že ma ľudia všeobecne poznajú, to je pre mňa niekedy dosť ťažké," priznal 21-ročný rodák z Liptovského Mikuláša. Práve preto rozhodol, že zatiaľ nebude svoju tvorbu prezentovať v zahraničí.
"Keď som bol v britskom X Factore, dostal som sa na takú križovatku. Hovoril som si, že by som možno mohol začať robiť hudbu aj vo väčšom, mohol som sa presadiť aj vonku, ale napokon som sa rozhodol, že začnem robiť dosku v slovenčine, že zostanem doma a budem robiť to, čo som vždy chcel - spievať po slovensky. A je mi jedno, koľkým ľuďom, pretože budem mať aspoň kam ujsť, keď budem potrebovať dobiť baterky," vysvetlil Harich. "Milujem pocit, keď môžem odísť napríklad do Rakúska do nejakej dedinky a môžem tam chodiť trebárs aj po rukách a nikto to nerieši. Tento pocit mi na Slovensku chýba," povedal.
Váži si maličkosti a obyčajné veci
Zároveň prezradil, že si najviac váži maličkosti, ktoré mu denne prichádzajú do života, a teší sa z nich. "Myslím, že to je asi tým, že som vyrastal na dedine. Odjakživa ma tešili drobnosti. Dnes to môžem prirovnať k tomu, ako sa ma veľa ľudí pýta na púť do Santiaga - ako by som to celé zhrnul, čo som vtedy cítil... Veľa ľudí tvrdí, že to je čarovné miesto, že to je čarovná púť. Ja si to nemyslím. Podľa mňa tam dochádza k jednej jedinej veci. Človek si v tom svojom rýchlom živote nestíha všímať obyčajné pekné veci, keď však zrazu vypnete mobil, nemusíte čítať žiadne e-maily ani nič manažovať a iba kráčate, začnete zrazu vnímať všetky tie veci vôkol vás. Ony sa dejú, aj keď človek nie je na žiadnej púti, ale vtedy sa z nich nedokáže tak tešiť a tak ich prežiť a vstrebať, pretože mu prídu ako samozrejmosť... Toto je podľa mňa najkrajšia vec na celej tej púti a celkovo na živote - že sa skladá z maličkostí."
Známy spevák svoju cestu do Santiaga nikdy neoľutoval a rád by sa tam niekedy opäť vrátil. "Najprv som si ani nevedel predstaviť, že tu všetko na mesiac zanechám, no keď som sa potom vrátil, tak som počas jedného týždňa všetko dobehol. Čo mi inak trvalo deň, mi zrazu trvalo hodinu, taký som bol dobitý... A som len šťastný, že som mal možnosť venovať sa nejaký čas len sebe a svojej hlave, mal som čas porozmýšľať nad všetkým možným... Neverili by ste, kam až človek v myšlienkach za ten mesiac zablúdi. Je to, ako keď vyhádžete staré tričká, ktoré sú vám už malé a už si ich nikdy neoblečiete. Odkedy som tam bol, premýšľam, kedy sa tam znova vrátim. Teraz je to ťažké, pretože pracujem na svojej hudbe a síce som oproti ľuďom s normálnym zamestnaním aspoň sám sebe pánom, no urobiť si dovolenku na celý mesiac je väčšinou komplikované," poznamenal Harich, ktorý najnovšie podľahol čaru buskingu a aj v rámci neho občas cestuje po Európe.
Prečítajte si: Martin Harich nahral skladbu o vzťahu na diaľku. Prečo ju nazval Marilyn Monroe?
"S kamarátom z Prahy hrávame často na ulici. Prišlo to tak plynule, niekedy po púti a veľmi ma to chytilo. Je sranda, že veľa muzikantov začína na ulici a potom ide na veľké pódiá a ja hrám cez víkendy na veľkých pódiách a cez týždeň na ulici," zasmial sa spevák. "Najviac však milujem ten pocit, keď sa postavím na chodník niekde úplne v keli, kde fakt nikto netuší, kto som a nikto ma nemá nejako zaškatuľkovaného, začínam od nuly a musím tých ľudí najskôr zaujať, pretože som pre nich na začiatku len nejaký týpek, ktorý hrá na gitare. A je to úžasný pocit, keď sa okolo vás zrazu vytvorí ten polkruh a ľudia vám tlieskajú. Mám na to vždy krásne spomienky a vznikajú tak aj nové úžasné priateľstvá, neskutočne ma to nabíja," uviedol sympatický interpret, ktorý sa však snaží pouličné koncertovanie praktizovať s mierou.
"Je to veľmi príjemná vec, no práve preto si na to človek veľmi ľahko zvykne a mám pár kamarátov buskerov, ktorí kvôli buskingu prestali tvoriť. Povedali si, že načo by tvorili vlastné skladby, keď môžu hrať celý život na ulici, uživia sa tým a je im dobre... Mňa, naopak, baví byť aj kreatívny a teší ma, keď sa niečo nové podarí, a keď tu niečo po mne zostane. Hudbu beriem ako také moje poslanie a veľmi sa teším, že aj keď nie som interpret, ktorý láme rekordy v počúvanosti, tak mi občas niekto napíše, že sa našiel v mojej pesničke, že ho nejaká moja skladba zasiahla. To ma na hudbe fascinuje najviac, keď vás hudba dokáže pochopiť... Keď máte zatvorené oči, na ušiach sluchátka a cítite tie jemné zimomriavky, cítite skrátka, že vám niekto rozumie. A dokáže ma najviac povzbudiť, keď mi niekto niečo také povie. Vtedy mám chuť napísať ďalších desať skladieb. Nechcel by som o to prísť len preto, že sa zacyklím hraním vecí na ulici," uzavrel.
Mohlo by vás zaujímať:
Martin Harich zaujal na súťažnom festivale Youthvision v Azerbajdžane
Zdroj: SITA (upravené redakciou Hudba.sk)
Foto: TASR - Pavol Zachar
Súvisiaci interpreti: Martin Harich
