Od narodenia významnej postavy bratislavského, ale aj slovenského kultúrneho života, muzikológa, hudobného pedagóga, huslistu, violistu, zakladateľa a duchovného otca komorného orchestra starej hudby Musica aeterna Jána Albrechta uplynulo dnes, 7. januára, sto rokov.
Ján Albrecht sa narodil 7. januára 1919 v Bratislave v rodine hudobného skladateľa, organistu, dirigenta a riaditeľa Cirkevného hudobného spolku pri Dóme sv. Martina Alexandra Albrechta, ktorý študoval u Bélu Bartóka. Dom Albrechtovcov sa stal na celé generácie doslova dušou bratislavského hudobného života, kultúry a umenia, dlhé roky miestom stretávania sa európskych intelektuálov. Syn Ján Albrecht pokračoval v tradícii svojho otca. Medzi hostí patril okrem iných aj napríklad Jánov bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku.
Pedagóg a zakladateľ Musica aeterna
Na bratislavskom Konzervatóriu v roku 1950 ukončil Ján Albrecht štúdium hry na husle. Hru na violu študoval v rokoch 1950-1954 na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V rokoch 1947-1955 bol členom orchestra Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. Pedagogická dráha Jána Albrechta začala v roku 1955, kedy prišiel na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Od roku 1967 do roku 1979 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK a súbežne učil na bratislavskom Konzervatóriu. Na VŠMU, kde bol v roku 1995 vymenovaný za profesora, pôsobil v období rokov 1970-1996.
V roku 1970 založil súbor pre starú hudbu Musica aeterna. Vznik súboru podnietilo Albrechtovo štúdium skladieb z obdobia gotiky, renesancie a baroka. Hudobné teleso sa v roku 1989 preorientovalo na hru na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storočia a ich kópiách a začalo hrať hudbu tých čias pochádzajúcu zo slovenských miest. Patril aj k zakladateľom a predsedom festivalu Dni starej hudby. Stál aj na čele občianskeho združenia Centrum starej hudby.
Po celý život sa Ján Albrecht snažil o syntézu teoretického výskumu s oživením hudby starších období. Písal štúdie a články zamerané na objasňovanie otázok barokovej hudby, bol editorom nôt a nahrávok staršej slovenskej hudby. Úvahy o barokovej hudbe zhrnul v knihe Podoby a premeny barokovej hudby (1982), estetické a filozofické postrehy v knihe Eseje o umení (1986) a Duchovný svet krásna (v nemeckom jazyku, 1995). Osobné životné peripetie zachytil zase v knihe Spomienky bratislavského hudobníka, ktorá vyšla až po jeho smrti v roku 1998.
Všestranný umelec
Okrem hudby bolo jeho veľkou láskou aj výtvarné umenie, zvlášť maľba, pretože sa pôvodne túžil stať maliarom. Nadchýnal sa dielami Emila Noldeho a miloval expresionistickú tvorbu Oskara Kokoschku.
Profesor Ján Albrecht zomrel 20. novembra 1996 v Bratislave a je pochovaný na bratislavskom Ondrejskom cintoríne. Nenahraditeľné duchovné bohatstvo skrývajúce sa v útrobách domu Albrechtovcov si po dohode s dedičkou rozdelili Slovenské národné múzeum (SNM) - Hudobné múzeum, mesto Bratislava a jeho zbierkové inštitúcie.
Zdroj: albrechtforum.euEšte počas života dostal v roku 1992 Cenu Jozefa Kresánka za dovtedajšie celoživotné muzikologické dielo. V roku 1996 ocenili Jána Albrechta Cenou hlavného mesta SR Bratislava in memoriam za celoživotné dielo. V septembri 1998 odhalili pamätnú tabuľu skladateľovi Alexandrovi Albrechtovi (1885-1958) a hudobníkovi, pedagógovi a teoretikovi Jánovi Albrechtovi (1919-1996) na Kapitulskej ul. 1 v Bratislave v dome, kde obaja významní Bratislavčania žili a tvorili.
V marci 2011 bol citát Jána Albrechta "Umenie je najväčším darom, ktorý dáva človek sebe samému" témou písomných maturitných skúšok na slovenských stredných školách.
Slávnostné otvorenie prvého akademického roka na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta (HUAJA) v Banskej Štiavnici sa uskutočnilo v októbri 2011 v sídle školy.
Zdroj: TASR
Foto: albrechtforum.eu
