Frontman skupiny U2 získal v úvode nového kalendárneho roka ocenenie od amerického prezidenta Joea Bidena. Bola mu udelená Prezidentská medaila slobody. Toto ocenenie vlastnia ľudia, ktorí svoju aktivitou prispeli k svetovému mieru, alebo k prosperite, hodnotám či bezpečnosti Spojených štátov. Pri tejto príležitosti sa Bono zamýšľa, či je v súčasnosti medaila slobody už iba nostalgickým počinom. "Je sloboda sama o sebe nostalgickým aktom?" pýta sa v eseji, ktorá bola publikovaná v americkom magazíne The Atlantic.
"Sloboda je slovo, ktoré sa v rokenrolových skladbách objavuje s trápnou frekvenciou. Ako radi sa voľne spájame so slobodou. Príležitostne sme dobrí pre Chimes of Freedom (aspoň Bob Dylan je), ale ak máme byť úprimní, sloboda, o ktorú sa hudobníci najviac zaujímajú, je tá naša," uviedol Bono v úvode eseje.
"Dôvod, prečo dnes vyliezam na túto šmykľavú mydlovú škatuľku s názvom "sloboda" je ten, že mi s týmto menom udelili prezidentskú medailu – poctu, ktorú dostávam hlavne za prácu iných, medzi nimi mojich kolegov z kapely a našich kolegov aktivistov – a znova ma to prinútilo premýšľať o tejto téme. Keď my, rockové hviezdy, hovoríme o slobode, máme na mysli častejšie libertinizmus ako oslobodenie, ale vyrastanie v Írsku v 60. rokoch malo na tom tiež svoj podiel. Boli sme zapálení pre slobody, ktoré sme nemali: politickú slobodu, náboženskú slobodu a (s najväčšou pravdepodobnosťou) sexuálnu slobodu," vysvetľuje.
"Rokenrol sľuboval slobodu, ktorú nebolo možné obmedziť ani umlčať, bol to medzinárodný jazyk oslobodenia. Slobodné piesne ľudových spevákov sa stali elektrickými, kódované posolstvá gospelovej hudby prepukli do plného kvetu funku a soulu. Dokonca aj diskotéka sľubovala emancipáciu, od Chaka Khan I’m Every Woman až po I'm Coming Out od Diany Ross. V U2 sme chceli, aby naša pieseň Pride (In the Name of Love) znela ako sloboda, za ktorú sme viedli kampaň pri našej práci s Amnesty International. Takí sme boli neznesiteľní."
Sľúbili sme si, že nezabudneme
Priznáva, že v tom období mal pocit, že sloboda je nezastaviteľná: "V Európe generácia pred nami zaplatila za našu slobodu krvou. Sľúbili sme si, že nikdy nezabudneme. Áno, sloboda tu bola zastavená, tam potlačená, ale nie navždy, mysleli sme si. Steny boli vyrobené tak, aby sa rúcali. Myslím, že moja generácia verila, že ľudstvo nevyhnutne smeruje k tomu, aby bolo slobodnejšie a rovnejšie – napriek piatim alebo šiestim tisícročiam dôkazov o opaku. Aj tak som tomu veril."
Zaspomínal si na svoje prvé skúsenosti s aktivizmom, ktoré okúsil už ako 18-ročný, a tak namiesto toho, aby sa vrátil do školy, vybral sa za vzdelaním do Afriky, kde sa stretol s novým významom slova sloboda. "Afrika, kontinent, ktorý čelí ďalšej kolonizačnej sile – vírusu. A aký bol rozsudok smrti nad HIV/AIDS, ak nie negácia slobody, konkrétne slobody žiť ďalej?"
"Takže ak sa sloboda vychvaľovala – alebo sa dokonca niekedy potácala pri nosení drinku a fajčení cherootu – akosi sme slobode odpustili, pretože priniesla výsledky. Ale kde sme teraz, ako spieval môj hrdina David Bowie? Je medaila slobody nostalgický počin? Je sloboda sama o sebe nostalgickým aktom? Možno myšlienka slobody ako záruky. Ale nie sloboda ako mocná, hodná boja."
"Zatiaľ čo Amerika zápasí s významom slobody – nielen tým, čím je, ale aj tým, kto ju získa – v iných častiach sveta ľudia za ňu doslova umierajú. Na Ukrajine je sloboda brutálne priama existenciálna otázka, orámovaná zbraňami a bombami Vladimíra Putina: stoja vaše životy za tento boj? Občianska vojna v Sudáne, ktorej strany sú podporované veľmocami, kladie otázku, čo znamená sloboda, keď hladomor nie je ani považovaný za nový nástroj vojny a sotva sa o ňom hovorí.
"Sloboda je zložitá a náročná. Kedysi som o tom rád hovoril. K príťažlivosti rokenrolu patrilo otvoriť si ústa skôr, ako ste si niečo uvedomili. Kedysi som si myslel, že byť vypočutý je to najužitočnejšie, čo môžem urobiť, možno preto, že to bola jediná vec, ktorú som skutočne vedel robiť. Stále mám záľubu v symbolických či poetických aktoch — päsť do vzduchu, krik, nezmazateľný obraz. Stále si myslím, že sú dôležité. Ale už viac ako dve desaťročia som sa rozhodol pre viac aktivizmu a menej symboliky. V týchto dňoch inklinujem viac ku konkrétnosti ako k dramatickosti."
Čo dnes boj za slobodu skutočne potrebuje? "Verné, tvrdohlavé, nesebecké úsilie. Lincoln hovoril o ‘novom narodení slobody’. Myslím, že mal na mysli, že slobodu si musí znovu vybojovať každá generácia. To je dobrá výzva na akciu do nového roka," vyzval v závere Bono.
Text: Hudba.sk (zdroj: Theatlantic.com)
