Séria, ktorú v januári 2016 odštartoval dvojalbum Beatline 1967–1969, sa stala v nasledujúcich rokoch vítanou hudobnou tradíciou vydavateľstva Supraphon. Obľúbená kompilačná edícia mapujúca rôzne podoby československého rocku od jemnejších až po tie ostrejšie pravidelne rok čo rok osviežila portfólio novoročných edičných noviniek. Výnimkou nie je ani úvod roka 2025, desiaty raz a naposledy. Fanúšikmi i kritikmi cenená a vyhľadávaná Line edícia Supraphonu vrcholí práve v týchto dňoch dvojalbumom Blues Rock Line 1968–1989.

Ako názov napovedá, novinka mapuje blues a jeho variácie v podaní domácich hudobníkov od krátkeho kultúrneho nádychu na sklonku 60. rokov až po rok, kedy konečne zhynula normalizácia.

 "Z rôznych dôvodov nebolo zaznamenané zďaleka všetko, čo sa vtedy dalo počuť. Po veľkej gramonáloži z konca Sixties sa u nás rozhostilo ponuré edičné ticho, vítane prerušené napríklad albumami Město Er, Kuře v hodinkách alebo ETC...1, ktoré boli nepochybne tiež líznuté blues. Väčšinou ale prebiehal ideologicky menej napadnuteľný, či prevažne inštrumentálny jazzrock, art rock či fusion, kam sa schovali trebárs i naši gitaroví hrdinovia Radim Hladík, Luboš Andršt alebo František Francl, početné dôkazy nájdete na predchádzajúcich výberoch tejto retro série," uvádza jubilejný diel Line edície zostavovateľ a producent Supraphonu Karel Deniš v booklete novinky, ktorej predchodcov nájdete na špeciálnej podstránke e-shopu Supraphonline.cz.

Prvá časť kompilácie, samozrejme neopomína domácich bluesrockových otcov-zakladateľov The Matadors, ani ich súčasníkov či nasledovníkov v podobe Hladíkovho Blue Effectu, Prokopových Framus Five, "predkuracieho" Flamenga či Vladimíra Mišíka s ETC…. Nezabúda ale ani na tých, ktorí sa rázne prihlásili o slovo okrem iného na beatových festivaloch v Lucerne. Hoci ich doménou nebolo celkom ortodoxné blues, hudobná suverenita i značná kvalita napríklad Soulmenov Deža Ursinyho alebo Jazz Q Martina Kratochvíla bola (a stále je) neprepočuteľná.

Stávkou na istotu bol od začiatku 80. rokov Blues Band Luboša Andršta a Petra Lipu, jedným z bluesových symbolov dekády bola tiež formácia ASPM s Janom Spáleným a Petrom Kalandrom. V druhej polovici 80. rokov im začali viac než zdatne sekundovať o hudobnú generáciu mladší muzikanti z pražskej Hanspaulky. Bluesberry a následne rôzne priateľsky vzniknuté odnože Krausberry či Hlava B alebo Ivan Hlas a Žlutý pes Ondřeja Hejmu posunuli tému do slobodných 90. rokov a učinili ju hitovou. Napríklad bez Pocem moje stará, vľúdne premiešaného s Oslobodeným divadlom, Semaforom, Olympicom, Krylom či Hutkom, by vodácky či chalupársky život mnohých z nás nebol kompletný.

"Kompletná určite nie je ani táto kompilácia, pracujúca s pojmom blues a rock voľne, snáď však poslucháčsky príjemne a užitočne. Blues s nami zdarne absolvoval etapu 1968 až 1989 a je tu naďalej. A môže byť akusticky krátky ako remeň alebo sólovými extravaganciami polhodinový, ale neomrzí sa. Je totiž prapodstatou všetkého, hoci sa to tak pri počúvaní dnešných hitparád nemusí javiť. Ale i oni na to prídu...", uzatvára Karel Deniš svoje sprievodné slovo a vlastne i celú dekádu Line edície, ktorá bude svojimi jednotlivými dielmi iste i naďalej tešiť pamätníkov či napomáhať k znovuobjavovaniu našej zaujímavej nedávnej hudobnej minulosti.

Informácie a fotografie redakcii Hudba.sk poskytla Adriana Nievelt.