Známy slovenský dokumentarista Pavol Barabáš v novom filme nezameral svoju pozornosť na hory a exotické dobrodružstvo, ale získal si ho príbeh známeho slovenského hudobného skladateľa. Počas blížiaceho sa Art Film Festu Košice bude mať premiéru jeho dokument s názvom Svetozár Stračina.

Už 27. ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest Košice sa bude konať od 14. do 22. júna. Organizátori avizujú zvlášť silnú sekciu Slovenská sezóna, v ktorej uvedú 16 filmov, z toho deväť snímok v premiére. Jednou z premiérovaných noviniek bude aj film Svetozár Stračina, ktorý natočil svetoznámy slovenský dokumentarista Pavol Barabáš. Do kín sa potom film dostane až 5. septembra.

"Objavom bude Pavol Barabáš, nie v zmysle Paľa Barabáša ako ho poznáme, nebude to žiaden film z hôr či meditatívny film z oblasti prírody, ale celovečerný dokument o hudobnom skladateľovi Svetozárovi Stračinovi, ktorý je ako hudobný skladateľ podpísaný pod mnohými skvelými slovenskými filmami. Barabáš ho svojím spôsobom objavil a prezentuje vo veľmi zaujímavej polohe," uviedol na tlačovej konferencii v Bratislave umelecký riaditeľ festivalu Peter Nágel.

Dokumentárny film Svetozár Stračina prináša bližší pohľad na jeho život a tvorbu prostredníctvom najbližších priateľov, spolupracovníkov a hudobných odborníkov. Barabáš na snímke pracoval niekoľko rokov. Zbieral materiál, aby zo súkromných aj oficiálnych archívov a výpovedí vystaval film, v ktorom si uctil vzťah Stračinu k pôvodnej ľudovej hudbe, priblížil jeho neúnavnú zberateľskú činnosť a zachytil jeho tvorivé i osobné peripetie.



Stračina zachytil esenciu, ktorá združuje národ

Jeho hudba znela v kultových filmoch slovenskej kinematografie ako Noční jazdci, Rysavá jalovica alebo Pacho, hybský zbojník, bol zberateľom slovenských ľudových piesní a tiež bol aktívny ako organizátor folklórnych festivalov. Profesor folkloristiky Milan Leščák vnímal zrastenie Svetozára Stračinu s hudobným folklórom ako zrastenie s našou zemou. 

"O Svetozárovi Stračinovi teraz vedia možno len jeho príbuzní, priatelia a niekoľko priaznivcov slovenskej hudby. Aj keď patrí medzi najzásadnejších a najvýraznejších slovenských skladateľov druhej polovice 20. storočia. Svojím prístupom prekliesnil ľudovej hudbe cestu k národnému umeniu," uviedol na adresu Svetozára Stračinu Milan Leščák.

Práve skladateľove prepojenie s folklórom a krajinou upútalo aj dokumentaristu Pavla Barabáša. "Čím viac človek spoznáva planétu, tým viac získava nadhľad, ktorý mu pomáha odhaľovať to vzácne doma. Inak sa začne dívať na hodnoty krajiny a národa, ktoré sú pre svoju blízkosť často neviditeľné. Práve pre toto sú pre mňa vzácni ľudia, ktorí podnecujú svoje okolie k tvorivosti a odkrývajú nové pohľady na seba samých," vraví režisér filmu Pavol Barabáš, ktorý si pri hudbe Svetozára Stračinu uvedomil, že "práve on hľadal a zachytával esenciu, ktorá národ združuje, ktorá mu dáva pocit spolupatričnosti a jednoty. To krehké, čo utvára spoločenstvo v ľuďoch".


Motivátor s mocou inšpirovať

"Myslím, že aj v dnešnej globalizovanej dobe si neustále treba dávať otázku, čo tvorí národ a akú cenu má jeho kultúra. Bez spoločných zvykov, tradícií, predstáv, tvorivosti a diel, v ktorých národ špecifikuje sám seba a svoje chápanie sveta, by boli všetci ľudia na našej planéte len ovce v jednom košiari. Ale práve obrovská rozmanitosť vyplývajúca z ľudskej tvorivosti a predstavivosti dáva nášmu svetu čaro," uvažuje režisér. Otázka vlastnej identity je podľa neho v súčasnosti ešte nástojčivejšia.

"Niektorí mladí ľudia zavrhnú vlasť, odídu, či odsťahujú sa do zahraničia, iní práve naopak siahajú po koreňoch. Niekedy len nenápadne, inokedy s plnou silou. Pocit, keď človek vie, kam patrí, je zásadný. A ten vzniká pomaly, nenásilne a vplyvom mnohých okolností. Uvedomenie si svojho národného zázemia a identity nebýva vždy jednoduché. Aj úloha folklóru sa menila podľa rôznych sociálno-politických vplyvov. Zachovať jeho čistú formu, vdýchnuť nový život a uchovať to cenné pre ďalšie generácie dokázal práve Stračina," vraví Barabáš. 

Podľa dokumentaristu súčasný svet speje k čoraz väčšej uniformite a globalizácii a pôvodné tradície sa vytrácajú. "Ostávajú z nich len ťažko uchopiteľné torzá. Hľadanie a nachádzanie genius loci nášho národa je pre mňa v Stračinovej tvorbe najviac motivujúce. Snažil sa nám ňou naznačiť, kam patríme, kde sú naše korene a na čo môžeme byť hrdí," uzatvára režisér. Jeho slová dopĺňa hudobný vedec Oskár Elschek: "Tou folklórnou tradíciou bol Stračina popretkávaný. On v nej žil. Iným ani nežil."


Autorka: Marína Valentovičová
Foto: TASR - Jakub Kotian