V stredu 15. decembra ubehne presne desať rokov od vydania štvrtého albumu kapely Noisecut, ktorý sa bohužiaľ stal jej posledným. Skupina zaňho ešte stihla v marci 2012 získať cenu Album roka na Radio_Head Awards, no plánované turné sa kvôli tragickej smrti speváčky Bety Majerníkovej nikdy neuskutočnilo.
Album pôvodne 15. decembra 2011 uviedlo na trh (CD a digitálny download) vydavateľstvo Slnko Records. Vinyl prináša pod katalógovým číslom SS010 značka Sam System Records, za ktorou stojí slovenský raper, dídžej a producent Vec. "Erik Losos Horák a nebohá Bety Majerníková ako hlasy a hlavy dnes už neexistujúcej skupiny Noisecut nahrali nezabudnutelnú zvukovú stopu, ktorá je odtlačkom jedného pekného obdobia," uviedol Vec reedíciu nahrávky, ktorú vydáva v rámci série Klasika na vinyle.
Čierna 140-gramová LP platňa obsahuje všetkých 12 skladieb nahrávky a vychádza v limitovanom náklade 346 kusov. Producent albumu Ecson Waldes urobil špeciálny vinylový master a pôvodný obal zalomil jeho autor a zároveň člen kapely Mišo Lašán. Platne boli vylisované v GZ Media Loděnice v Českej republike v novembri 2021.
Zdroj: Sam System RecordsErik Horák: Noisecut mi chýba a evokuje veľmi pekné obdobie života
Pri príležitosti reedície albumu sme pripravili rozhovor s Lososom, v ktorom prezradil, aké bolo znovu počuť svoj vlastný album po toľkých rokoch, či by na ňom niečo zmenil a priblížil nám aj atmosféru počas jeho vzniku a nahrávania.
Od Sam System Records mám informáciu, že náklad vinylovej reedície je 346 kusov. Prečo práve toto číslo? Je v ňom nejaká symbolika?
To počujem prvýkrát, ja som myslel že ich má byť 300. Tak Háj & Lov bude mať druhú záhadnú symboliku. Prvou je úvodná skladba albumu, ktorú Betka nazvala 108, a nikdy sme sa nedozvedeli prečo. Ak by niekto mal vysvetlenie, nech ma kontaktuje, budem konečne kľudne spávať.
Predpokladám, že keď sa začala riešiť táto reedícia, tak si si album Háj & Lov vypočul po dosť dlhej dobe. Po koľkých rokoch a aký to bol pocit?
Áno, zbežne som si prešiel album, keď som kontroloval master, ktorý špeciálne pre vinyl krásne urobil Ecson Waldes. Skladby ako Za stenou alebo Nečakám som naozaj nepočul aspoň osem rokov a sám som netušil, čo sa v nich bude diať v nasledujúcich sekundách. Svoje nahrávky nepočúvam. Nedávno sa mi stalo, že v rádiu hrali pesničku, o ktorej som si tri minúty myslel, že Lyrik má nový singel. Až na konci mi došlo, že je to Zlokot, teda môj song, ktorý som vymyslel, nahral aj mixoval. (smiech) Nepamätal som si ju.
Pri tvorbe je zásadný problém ako si zachovať odstup. Keď niekto počuje pesničku prvýkrát, hneď mu do ucha udrie podivný akord alebo zvuk nástroja. Ale keď trávite desiatky hodín nad projektom, mozog má schopnosť adaptovať sa na čokoľvek. Preto pri počúvaní po veľmi dlhom čase aj sám autor hneď počuje, čo sa dalo urobiť inak. Niekedy je však aj príjemne prekvapený, a to je skvelý pocit. Napríklad na Háj & Lov sa mi páčia tri sesterské skladby idúce po sebe – Jazda, Odpájam sa, Míňajú ma dni. Pre mňa je to srdce albumu a som s nimi spokojný.
Taktiež som prekvapený, ako sa mi páčia Betkine texty a som s nimi oveľa viac spokojný jako v čase, keď vznikali. Myslím, že aj poradie pesničiek je dobře urobené, pri tak odvážnom žánrovom rozpätí to nejakým zázrakom dáva zmysel. Dokonca ešte viac jako samostatné strany A a B na vinyle.
Zaujímavé je, že hoci Betkinu smrť som niesol mimoriadne ťažko, nikdy som nemal ťaživý pocit, keď som počul Noisecut niekde v rádiu. Akurát občas rozmýšľam, čo by bolo, keby sme ešte stále existovali, lebo táto kapela mi chýba a evokuje veľmi pekné obdobie života.
Ako si spomínaš na atmosféru príprav a samotné nahrávanie tohto albumu?
Základy piesní vznikali u mňa doma po večeroch, dokončovacie práce sme vždy s Noisecut robili na chatách. V tomto prípade to boli dve sústredenia v Železnej Breznici. A ešte na jednej chate, ktorú som si požičal do kamarátovej sestry, ale v tom čase to bola ruina, ktorá pomaly vrastala do prírody. Elektrika bola len v malej vstupnej hale, napriek tomu sme priamo tam za pol dňa s Betkou vymysleli a nahrali Dáta taja dych. Všetky zvuky sme vytiahli z malého synťáku, ktorý mi predal Palo Hubinák.
Na chaty máme krásne spomienky, celý deň sa pracovalo a popíjalo pivko. Chlapci muzicírovali, Betka písala texty a skúšala spevové linky. Aj obal albumu je odfotený pred kôlničkou, parožie sme si požičali z bohatej poľovníckej výzdoby interiéru. Finálne nahrávanie a mix prebiehalo počas niekoľkých víkendových výjazdov do štúdia Biotech Ecsona Waldesa v Prahe. S ním sme sa skamarátili už počas prácas na predošlom albume BLIIIZKO, ktorý nás posunul o poschodie vyššie. Tentokrát som mu ale do práce viac kecal a asi som ho dosť vytrápil, čo by som už dnes nerobil, keďže dnes sám nahrávam a produkujem albumy a viem, ako je dôležité nechať priestor mixing inžinierovi.
Moje osobné bleskové spomienky na jednotlivé skladby sú nasledovné:
108 – Pôvodne to bola verzia hudby pre webovú stránku jednej nadnárodnej firmy, nakoniec sa zužitkovala pre Noisecut.
Hviezdy – Takmer všetky zvuky sú vysamplované zo starých platní môjho otca – väčšinou česká scéna 70. a 80. rokov.
Tancuj – Pôvodne som myslel, že toto bude singel, ale nestalo sa tak.
Jazda – Takmer všetky zvuky sú zo synťáku Alesis Micron, duet s Lyrikom, prvý singel albumu.
Odpájam sa – Ďalšia čisto elektronická vec, sesterský song Jazdy a Dáta taja dych.
Dáta taja dych – Opäť song celý z Alesis Micron, vznikol za pol dňa aj so spevom a textom.
V krajine bez mora – Pamätám si, ako som strávil celý víkend nad songom, ktorý napokon skončil v koši. Smutný som chytil gitaru a za 10 minút vymyslel túto skladbu.
Míňajú ma dni – Dlho som sa snažil mať túto skladbu čisto elektronickú, až som pochopil, že nemá zmysel s ňou bojovať a nechal ju takmer čisto akustickú. Bendžo nahral Shooty. Mohol som kľudne ešte vyhodiť všetky synťáky.
December – Túto pieseň sme radi hrávali naživo ešte predtým, ako vyšiel album. Netuším, prečo je taká gitarová. Chcel som špinavý zvuk, tak som si ho musel sám zmixovať. Sólo nahral Tomky (Diego, Le Payaco).
Nečakám – Myslím, že všetky gitary zostali z demo nahrávky z chaty a nahrával som ich ja.
Mariena – Náš jediný hit, ktorý ani nie je náš.
Za stenou – Je v nepravidelnom takte a Ecsona z neho išlo poraziť, tak som si ho musel sám editovať. Ako veľmi mu rozumiem po tých rokoch...
Už si naznačil, že váš predošlý album BLIIIZKO bol dosť prelomový. Pociťovali ste kvôli tomu nejaký väčší tlak pri tvorbe ďalšej štúdiovky? Fanúšikovia mali zrejme väčšie očakávania ako po prvých dvoch albumoch a aj ich bolo viac.
Myslím, že nie. My sme ako kapela nemali žiadne prehnané ambície. To, čo sa nám podarilo s albumom BLIIIZKO bolo ďaleko za našimi očakávaniami. Prvý album Lanscapes sme si len sami napaľovali a takmer nikto ho nezaregistroval, druhý Deň za dňom vyšiel už na Slnko Records a hrávalo ho Rádio_FM. S albumom BLIIIZKO sme boli v správny čas na správnom mieste, na tú dobu parádna produkcia a Betkina charizma zafungovali. Zrazu na koncerty chodili ľudia a mali nás radi.
Pesničky na Háj & Lov vznikali priebežne, na album sa dostali tie, ktoré nám fungovali najlepšie. Nespomínam si, že by sme boli v nejakom strese, ako platňa zafunguje. Vždy som razil cestu poctivej práce a nezaujímal som sa, čo zafunguje a čo nie.
Skladatelia a producenti zvyknú často už relatívne krátko po vydaní albumu hovoriť, že na ňom počujú chyby, resp. že by niektoré veci s odstupom času urobili inak. Ako v tomto smere ty vnímaš album Háj & Lov po desiatich rokoch, na základe množstva ďalších skúseností, ktoré si medzitým ako producent nadobudol?
BLIIIZKO a Háj & Lov mixoval Ecson Waldes, takže po zvukovej stránke je to v bezpečí. Samozrejme, miestami som sa pri počúvaní pozastavil nad tým, čo som práve počul. V skladbe Míňajú ma dni, ktorú mám inak rád, by som dnes nedával syntetizátory a držal ju v akustickejšej polohe. V pesničke Za stenou mám rád úvodný motív, potom sa ale začne zamotávať a výsledok je trochu neprehľadný a premotivovaný, aspoň teda na prvé počutie. S odstupom si neviem presne vybaviť dôvod, prečo sme December alebo Nečakám ťahali do takmer čisto rockových polôh.
Celkové žánrové rozpätie albumu od čisto akustických vecí, cez rockové až po chladnú elektroniku niekoho poteší, ale určite aj niektorých poslucháčov vytrápi. Naopak, stále ma udivuje, ako funguje Mariena, pesnička J. B. Kladiva, ktorú sme v tejto podobe spolu nacvičili asi za 20 minút pre vystúpenie na Radio_Head Awards a nakoniec sme za ňu aj s Kladivom dostali cenu Singel roka. Pritom žiaden song nie je otravnejšie hrať naživo. (smiech)
Bety zomrela pol roka po vydaní albumu. V marci ste si prevzali cenu Album roka na Rádiohlavách, ale myslím, že ste tam vtedy ani nemali vystúpenie. Stihli ste vôbec odohrať nejaký koncert s týmto albumom?
Nie, s týmto albumom sme nikdy nekoncertovali, Betka otehotnela a tuším od marca 2011 sme už nekoncertovali. V zime sa jej narodil syn a v máji 2012 tragicky zahynula. Na koncertoch v roku 2010 sme hrávali myslím iba December a V krajine bez mora, ostatné nikdy neodzneli.
Myslím, že tomuto albumu dosť ublížilo, že nikdy nebol riadne odprezentovaný a podporený koncertným turné. V 2018 sme na krátky čas obnovili koncertovanie Noisecutu so speváčkou Norou Ibsenovou z Fallgrapp a až vtedy odzneli skladby z Háj & Lov, dokonca tvorili väčšinu repertoáru.
Momentálne je otázka návratu na pódiá bezpredmetná, keďže koncertovať sa nedá. No myslíš, že spolupráca s Norou má budúcnosť, možno aj s novou tvorbou?
Nie.
Vypočujte si celý album Háj & Lov na Deezeri:
Autor: Patrik Marflák
Foto: archív Noisecut
Súvisiaci interpreti: Noisecut
