"Žijeme vo svete jednorazovej hudby bez akéhokoľvek obsahu," začal svoju ďakovnú reč Salvador Sobral, novokorunovaný "kráľ" európskej hudby. Reprezentant Portugalska, ktoré dobylo 62. ročník Veľkej ceny Eurovízie na Ukrajine, konečne odhalil ultimátny recept na víťazstvo. Tvrdí, že hudba nie sú ohňostroje, hudba je pocit.

Súťažiaci v Eurovision Song Contest (ESC) nestíhajú šokovať stále viac, aj keď v istom zmysle je aj tohtoročný víťaz veľkým prekvapením. Novodobé dejiny pesničkovej súťaže, kde ide hlavne o bezhraničnú lásku ku všetkému a všetkým, si už nepamätajú bizarné vystúpenia "metalových príšeriek" Lordi z Fínska či ukrajinskej živej discogule v podobe transsexuála Verky Serdučky. V posledných rokoch sa tematika "festivalu európskej (a austrálskej) hudby" skomprimovala na melodrámu, homosexuálnemu oku lahodiaci imidž a občasné mierové posolstvá na záver.

Ani v uplynulú sobotu to v priestoroch kyjevského medzinárodného výstaviska s kapacitou 11-tisíc fanúšikov nebolo inak. Hoci organizátori hlavným heslom sľubovali oslavu rôznorodosti (z angl. Celebrate diversity), celý večer bol akýsi plochý a diétny. Nemohla za to len spolitizovaná neúčasť Ruska. Väčšina súťažiacich krajín totiž aj tak pôsobila akoby sa do bodky snažila naplniť vyššie spomenuté ošúchané "zadanie".

Ešte pred začiatkom eurovízneho šialenstva bol miláčikom stávkových kancelárií Talian. Francesco Gabbani vyšperkoval slovo jednota do pompéznej dokonalosti a v transcendentálnej hymne Occidentali’s Karma spojil dohromady všetky životné filozofie. Súčasťou spevákovej dúhovej jógy, počas ktorej na LCD projekcii nechýbali ani čakry či jin-jang, bol aj tancujúci človek v kostýme gorily. Jej zmysel v rámci vystúpenia však zostal skrytý a divák neznalý taliančiny tak musel zaspávať s touto otázkou na perách. Možno aj preto skončil "iba" šiesty.


Stačí byť sám sebou

So 758 bodmi (382 od porôt) vyfúkol krištáľový mikrofón Gabbanimu aj ďalším súťažiacim s prešpekulovanými vystúpeniami 27-ročný niekdajší študent psychológie Salvador Sobral. Mal minimalistické číslo, oprostené od všetkých eurovíznych klišé. Vystačil si sám s klavírno-sláčikovou romantickou skladbou Amar Pelos Dois. Ako napovedá jej názov, skladba dokonca nebola spievaná v angličtine, ale v rodnej reči umelca. Naposledy takto vyhrala Molitva Marije Šerifović zo Srbska pred desiatimi rokmi.

Víťazný kúsok pochádza z pera Sobralovej sestry Luísy. Tá sa k nemu pridala v záverečnom vystúpení po prebratí ceny a predtým ho nahrádzala aj na zvukových skúškach pred semifinálovými kolami. Spevák, ktorý do Kyjeva pricestoval až dva dni pred svojím prvým vystúpením, totiž nedávno absolvoval dve operácie prietrže a údajne má aj problémy so srdcom. Niektorým sa mohol zdravotný hendikep zdať ako vhodná hra na city pred finálovým večerom, no Sobral sa práve naopak snažil držať svoje problémy v tichosti, aby nimi nezatienil pieseň, píše britský denník Metro.

Spievať začal v desiatich, keď bol súčasťou portugalského televízneho programu Bravo Bravíssimo. O dekádu neskôr súťažil o titul SuperStar v speváckej reality šou Ídolos. V tretej sérii skončil na siedmej priečke, zatiaľčo jeho sestra to ešte v pilotnej edícii dotiahla na tretie miesto. Kľúčovým momentom Sobralovej kariéry sa stal výmenný študijný pobyt na Mallorke, kde vystupoval v baroch. Zanechal psychológiu a zapísal sa na hudobnú školu Taller de Músics v Barcelone. Na rozdiel od predošlých víťazov nemá eurovíznu minulosť a vydal zatiaľ iba štúdiovku Excuse Me (2016).

Počas tlačovej konferencie po finále sa ho jeden z novinárov spýtal, či nemal obavu z toho, že jeho skladba neznie ako rádiový hit. Speváka otázka prekvapila, no odpovedal so skromnosťou a úprimnosťou: "Nikdy som nenapísal skladbu, ktorá by sa mala hrať v rádiách. Môj album vyšiel v roku 2016 a nikoho to nezaujímalo. Je to jazz. A tak to skrátka s jazzom je. A po tomto krásnom festivale ma ľudia spoznali a som za to vďačný." Vypočujte si spomenutý album, je to naozaj príjemné, uchu lahodiace počúvanie (o to lepšie, že sa pritom nemusíte pozerať na jeho zvláštnu mimiku a pohybové prežívanie hudby). Takéhoto víťaza Eurovízia už dávno nemala, ak vôbec niekedy.


O prvenstvo sa zviedol neľútostný súboj medzi Portugalskom a Bulharskom. Reprezentantom druhého menovaného štátu sa stal iba 17-ročný Kristian Kostov. Mladý Bulhar s ruskými koreňmi sa snažil o priazeň divákov taktiež s baladou, no oveľa nástojčivejšou. Pri Beautiful Mess tak nechýbali dažďové kvapky ani trpiteľský výraz. Veľké plačlivé oči zabrali a Kostov si na konto mohol pripísať 615 bodov (278 od porôt).

I v roku 2017 sa uplatnil nový hlasovací systém, podľa ktorého 50 percent celkového počtu hlasov určovali medzinárodné poroty a zvyšnú diváci. Po minuloročnom rozpore, kedy sa rozhodujúcim najviac páčila Austrália, divákom Rusko a napokon najviac hlasov pri spriemerovaní získala Ukrajinka Džamala, nastala tento rok vzácna zhoda. Zvyšnú päticu v polovici hlasovania dotváral švédsky Justin Timberlake v podaní Robina Bengtssona na treťom mieste (218 bodov), 17-ročný Austrálčan Isaiah (171 bodov) a nevýrazná produkcia troch Holanďaniek OG3NE (135 bodov).


Bývalý víťaz zdrojom zlého humoru

Buď Ukrajinci odflákli organizáciu večera, alebo ju Švédi vlani priviedli do maximálnej možnej dokonalosti. V International Exhibition Centre musela byť brutálna nuda. Moderátori večera Oleksander Skičko, Volodimir Ostapčuk a Timur Mirošničenko mali rovnako zlú angličtinu ako humor. Diváci sledujúci Eurovíziu z pohodlia domova mali tak počas ich bolestivých vsuviek aspoň čas na osvieženie sa.

Nedobrým smerom sa tiež uberá propagačné nadužívanie Månsa Zelmerlöwa ako maskota Eurovízie. V roku 2015 ju vyhral, o rok neskôr moderoval a aby sa tentokrát nezaobišla bez neho, vymysleli mu úlohu trénera ideálnych moderátorov. Hoci to v dokrútke vyzeralo nádejne, očividne zlyhal.

Zaujímavejším bol "polčas hlasovania". Priestor dostala domáca experimentálna tvorba spájajúca elektroniku a ukrajinské folkové prvky. Predviedli ju tri "robotické" Ukrajinky Onuka a tamojší orchester NAONI. Svojich pár minút slávy znovu mohla oprášiť aj Ruslana, ktorá v roku 2005 pokorila turecké eurovízne pódium so skladbou Wild Dances. Počas finále v Kyjeve sa podelila o nový singel It's Magical.


Stane sa "normálnosť" novým trendom Eurovízie?

Posledné ročníky navodzovali pocit, že sa z Veľkej ceny Eurovízie postupne, ale pomaly odštepuje ohyzdná bizarnosť za každú cenu. Napokon to práve v roku 2017 prišlo a dá sa povedať, že v skutku vyhrala "len" hudba. Bez politického kontextu či bez európskej všeobjímajúcej lásky.

Ak sa každoročne snažia krajiny kopírovať posledného víťaza, tak to môže na ESC 2018 v Portugalsku vyzerať ešte celkom zaujímavo. Sobralovým odkazom, ktorý by si mala Európa pripomenúť, je totiž to práve to, že existuje množstvo krásnej hudby, ktorá sa v rádiách nehráva, lebo sa do nich podľa súčasných tabuliek a trendov nehodí. A pritom keď sa takáto obyčajná úprimná hudba predstaví na tak veľkom fóre, akým je Eurovízia, môže sa dotknúť sŕdc miliónov ľudí.

Ako však víťaz správne poznamenal v rozhovore po finále: "Vyhrať je skvelé, ale o mesiac si na to nikto nespomenie. Taký je svet, v ktorom dnes žijeme. Ale som si istý, že budem ďalej pracovať a robiť hudbu. To je to, na čom naozaj záleží."

Záverečné Sobralovo vystúpenie so sestrou Luísou:
(od 4:00)


Súhrnné výsledky hlasovania porôt aj divákov:

Eurovízia 2017, výsledky, Zdroj: Eurovision.tv

Autor: Marek Majzon
Foto: AP Photo / Efrem Lukatsky